Môj "útek z každodennej reality"

Rozhodla som sa s Vami podeliť o moje úlety, ktoré sa síce nevyskytujú tak často, ako by si človek želal, ale keď sa to berie pozitívne(tak ako to beriem ja), tak aj tých pár krát za rok my stačí na dobitie "bateriek". Takže začnem poporiadku:kedysi som si myslela, že bez zábavy(každú sobotu), poprípade(raz za čas)bez koncertov metalových a punkových skupín nemôžem cez týždeň vykonávať svoju pracovnú náplň(najprv školskú , neskôr aj čisto dospelácku)dostačujúco. Proste som si myslela, že ak pár krát do mesiaca "neuletím do krajiny" oddychu, ničnerobenia a zábavy, tak asi neprežijem to pracovné "tempo". No neskôr som zistila, že som ešte nenásitnejšia. Na poznávacom zájazde v Taliansku som "objavila" históriu a zamilovala si túto nádhernú krajinu. Bohužiaľ fotečky nemám -v tej dobe som ešte žiadny foťák nemala ..., no všetko mám v hlave. Po tejto skúsenosti som začala objavovať históriu našej krajiny a okolitých štátov-našťastie tu už fotiek mám neúrekom, tak aspoň zopár:

neskôr som si zamilovala spoznávanie našej krajiny na bicykli
Je pravda, že po tých mojích "leteckých dňoch" a následných úrazoch nohy si už túto záľubu vychutnávam so zaťatými zubami(aj táto fotka je z minulého roka), ale ani to ma neodradí a jazdím ďalej-a niekedy aj doma pred telkou ...ďalší môj úlet v pravom slova zmysle ani úletom nie je, lebo si ho "vychutnávam" doma v kuchyni ...milujem varenie, pečenie a vymýšľanie nových jedál a chutí ..., aj tento víkend som sa realizovala a musím priznať, že mi začína konkurovať to moje "zlaté striebro", čo mám doma

Tatík mal narodky a takto mi malý pomáhal. Ja viem, torta nie je nič extra(mal to byť most a skôr to vyzerá na zdechlého brontosaura ), ale Miláčikovi sa lúbilo a bol celý dojatý. Vážila 7kg a normálne som mala svalovku. Ešte sme ugrilovali kuracie stehná, ktoré som pekne napácovala. Tomáško ešte poumýval autíčko a poupratoval záhradu-len neviem, či sem tú fotku môžem dať
Viem, nie sú to tie "správne" úlety, ale keďže ja už neviem oddychovať bez mojej rodinky, tak snáď to takto nazvať môžem?! A ešte sa chcem "popíšiť" cudzím perím-tatikova rodina(vlastne už aj moja )sa rozrástla o jedno nádherné bábo Kristínku. Želám Ti(a teda aj Tvojej maminke a ockovi) všetko, všetko naj-hlavne veľa zdravíčka. Ospravedlňujem sa za dlhý blog, ale keď ja už inak ani neviem