Toto som síce chcela napísať len tak,ako blog a spomienku. No aj takto súťažne môže byť
Mala som 18 rokov. Presne. Prišla som domov z intráku,ako veľká pankerka. Sex Pistols boli mojimi tajnými láskami. Dnes už je to len divoká spomienka
Mama s nevlastný otcom ma čakali s tortou,zlatým prsteňom a šampusom
Vtedy ma ani trochu nemrzelo, že na mňa zošokovane pozerajú. A veď čo bolo na mne také divné? Z krásnych dlhých vlasov som zrazu mala vyholenú polku hlavy. Na nohách kanady,elastické rifle ovešané reťazami a na sebe dotrhanú bomberku
Pre mňa dokonalá móda,ktorá patrila k Panku
Môj nevlastný otec, ktorého som zbožňovala sa so mnou síce bavil a nedal na sebe nič znať,no po rokoch mi mama povedala,ako veľmi som ho ranila.
On mi veril a mal ma veľmi rád. Veril, že úspešne zvládnem školu. No po tých Vianociach,vraj vedel, že ju nedokončím.
Po novom roku, môj otec zmizol. Hľadala ho polícia,vojaci...prehľadali sme všetko. Našli ho napokon po dlhšom čase,mŕtveho Tí čo za to môžu,dodnes neboli potrestaní
Zlatý prsteň mi ukradla "kamarátka".A mne nezostalo nič.
Prešlo už veľa rokov, no až posledných pár si uvedomujem, že práve tie vianoce boli mojimi najkrajšími. Boli to vianoce,počas ktorých mi otec opakoval,ako ma ľúbi,hoci som ho sklamala.
Viete čo to vlastne znamená? Že ma nevedomky naučil ľúbiť ľudí aj s chybami. A hlavne ma naučil odpúšťať. Vianoce sú pre mňa stále tie najkrajšie. Lebo sa zbližujem s ľuďmi.
Zdenko,ocko,ďakujem ti za tie krásne vianoce počas rokov,ktoré si s nami strávil. Stále ťa mám rada a spomínam na teba.
Moje najkrajšie vianoce
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Mám slzy v očiach, krásne si to napísala. Vieš čo? Ak má niektorá z nás vyhrať, tak dúfam, že to budeš ty.
najprv som sa usmievala, keď som si ťa predstavovala.... ale krásne si to napísala
Kočky,díky

sosiak,u mňa ani nejde o tú výhru. Ide skôr o to, že som na vianoce veľmi sentimentálna. A môj nevlastný otec,bol veľmi dobrý človek a hlavne dobráčisko. Jeho skorý odchod bol nespravodlivý. Mal totiž predne pred 35 rokom ako ja teraz. Tento blog je skôr oslava jeho a spomienka na neho.
Ďakujem
To mi je úplne jasné, ale za tie krásne slová ti ju zo srdca prajem.
Ked maš niekoho naozaj rada, nezaleži, ako vypada, jednoducho ho nosiš v srdci a tvoj otec ta mal naozaj rad.

Manny, neviem si ta predstavit, nemaš z toho obdobia fotku, alebo dalšie stretko v štyle Pank?
Vera,to je naozaj smutné pre mňa. Ale nemám fotku žiadnu . Mám fotky iba na škole s koníkmi. Ale asi len ako prváčka
no, ja si ťa veru tiež neviem takú predstaviť
Fakt nie?
Ja som bola rebel najväčší. A sa čudujem, po kom to Sabínka má

dokonca som pri ňom zaspávala. A potom so sa túlala po Banskej Bystrici, ale iba túlala,prisahám
, s narkomanmi. Dokonca poznám osobne nejakých ľudkov,ak ešte žijú,zo skupiny Hasiaci prístroj.
Prišla som na strednú ako depešačka. Prešla som najsilneším metalom, aký môže len byť
Baby ešte pred 7 rokmi som mala farebnú šachovnicu na hlave.
Ja si ta viem zivo predstavit.
Jáj, manny, si mi vohnala slzy do očí........Tvoj nevlastný otec musel byť skvelý človek. A on vedel, že si ho mala rada. A aj keď sa Ti to nezdá, v živote vždy všetko býva potrestané.

jééé, punkerka-aj Ty???...ha, ha-ja som bola, ako vyšitá!...tiež som mala vyholenú hlavu a červené číro na nej
chúďa moja mama

manny,


Eva
Niekedy sa zamýšlam aké to je tažké mat rád ludí aj s chybami.U rodiny to je samozrejmost /teda u mna/,mám ich všetkých velmi rada od sestier,maminy,otca až po sesternice,ale u cudzím sa tomu ešte stále len učím a viem že ak mi niekto "nesadne" po ludskej stránke a ešte má aj chyby /napr.je vulgárny,neslušný a klamár/ je to problém "mat ho rád".Uvedomujem si to a pracujem na tom.Manny,krásny príbeh
...