Najkrajší, či najmilší....

Nechala som sa zlákať vidinou úžasnej vône chutných čajíkov a pridávam aj môj naj....darček. Určite nebol len jeden, vždy nás ako deti pod stromčekom čakali prekvapenia,ktoré boli v danú chvíľu najlepším darčekom - vôbec nemuselo ísť o nejakú hodnotnú vec. Mamina dobre štrikovala a háčkovala, takže rôzne pletené módne "vychytávky" vždy potešili ,úžasnú radosť som mala napr. z Rubikovej kocky . Čarovné boli určite aj naše prvé Vianove v prenajatom byte s trojmesačným synčekom , maličkým stromčekom ozdobeným medovníkmi, bez televíznej kulisy.Ale zvláštnu príchuť pre mňa mal prvý vianočný sviatok strávený v rodine vtedy ešte len môjho chlapca . Zrazu som nebola doma, vnímala som krásnu atmosféru a rodinnú pohodu v jeho rodine, zvládla niekoľko chodov vianočného menu a najmä dostala veľmi milý darček - úschovňu na lístky . Malú kapsičku z mäkučkej voňavej kože a v nej vložený lístoček s básničkou a venovaním. Tú báseň si pamätám dodnes,jej záver bol nasledovný:
A čo ja? Darček je to praktický,
dávam Ti ho rád, fakticky.
ČO? Úschovňu na lístky!
Opatruj ich Andrejka,
čo lístok, to spomienka!
A o aké lístky že sa to jednalo? Boli sme od seba 50 km. ďaleko a na "randenávštevy" sme chodili vlakom, vtedy boli ešte tie malé pevné lístočky. Veru sú ešte niekde odložené, a niektoré majú na ich zadnej strane pripísané tajné komentáre .
Neviem, či bol tento darček najkrajší, ale srdcu určite najmilší!