Naše prvé samostatné Vianoce :-)

Boli to Vianoce v roku 2002 a mali byť výnimočné tým, že to mali byť prvé Vianoce len našej rodinky. Nakoniec sa stali, celkom neočakávane, dvojnásobne výnimočné.

Manželia sme boli tri roky. Mali sme zatiaľ len jedno dieťa- dcérka mala 2 roky. A bývali sme konečne sami!
Bolo 20. decembra, prípravy na Vianoce v plnom prúde- všade všetko rozrobené, nič dokončené. V chladničke cesto na medovníkovú chalúpku, ktorú som sa chystala už pár dní urobiť.Na druhý deň mala byť sobota, tak som mala v pláne všetko to tak nejako dať dokopy. Večer sme si upiekli mäsko a napchala som sa veru na prasknutie. Uspala som moje vtedy ešte kojené dieťa a uložila som sa celá ukonaná aj ja spať.

V noci som sa zobudila na to, že mi je veru zle- prezle. Na záchode som stávila takmer celú noc, drkotala som od zimy a brucho ma bolelooo. Keď do rána nič nepomáhalo a bála som sa vypiť aj glg vody, vedela som, že není dobreee.

Tak nás môj manželík ráno naložil do auta. Malú sme vyložili u babky a my sme fujazdili na pohotovosť. Odtiaľ ma hneď poslali do nemocnice, že zápal slepého čreva
Večer som sa už preberala v nemocnici z narkózy.

To vám poviem, že som bola celá smutná , že naše prvé Vianoce a ja prvý raz v nemocnici (ak nerátam pôrodnicu). Doktor ma hneď zrušil, že nech nerátam, že na Vianoce pôjdem domov, že si ma tam 5 dní nechajú.

Manžel zatiaľ doma piekol chalúpku moju nedokončenú, zháňal a vraždil ryby, ozdoboval stromček, upratoval....a odstavoval naše kojené dieťa

Ale keďže som si tak krásne vysnívala tie naše samostatné Vianoce, 23.12. sa doktori rozhodli, že ma predsa len pustia domov, aj keď ráno na vizite o tom nemohlo byť ani reči. Nemohla som síce papať, ale na Vianoce sme boli spolu, všetko nachystané, vyzdobené a voňavé

Vtedy som sa ja cítila ako darček pod stromček.