Osudové stretnutie?

Ja som najskôr objavila Torty od mamy. Syn mal okolo roka, bola som na materskej dovolenke a začala som tak trochu experimentovať s pečením. Po čase som natrafila aj na Naničmamu. Zrovna v tom období som mala plné zuby všetkých tých stránok pre super mamičky a keď som zbadala názov stránky NANIČMAMA povedala som si, že to bude určite niečo pre depresívne žienky a to ja radšej ani nejdem čítať. No nedalo mi a po čase som aspoň nakukla. Zistila som, že stránka vôbec nie je taká za akú som ju na začiatku považovala. Čítala som si rôzne príbehy a v každom som si našla čo to pre seba. Nakoniec som sa zaregistrovala a odvtedy tu čítam denne. Okrem prvých troch mesiacov môjho druhého tehotenstva, kedy som mala pauzu od počítača celkovo. Zúčasnila som sa aj jedného stretka u Aďuš, kde som sa utvrdila, že naničmamy sú žienky plné pozitívnej energie. Ako som už písala na toto stretko ma doviedol sám osud. Stretla som veľa skvelých dievčat, či už osobne alebo prostredníctvom písmeniek (nebudem menovať, lebo nechcem na žiadnu zabudnúť) a od každej som si niečo vzala. Niektoré z nich mi poradili, pomohli mi, niektoré otvorili oči, iné povzbudili. Naničmama mi denno- denne dokazuje, že na svete sú stále dobrí ľudia, ktorí pomáhajú s láskou a nezištne. Zmenila mi pohľad na svet, na vzťahy a trošku aj jedálníček. Ja som tu dokonca aj vyhrala, zúčastnila som sa výletu na Červený kameň s celou rodinkou a tiež workshopu pre mamičky, ktoré si hľadajú prácu. A čo mi vzala? Berie mi čas a niekedy spánok, ale to je v poriadku . Určite by som tu nič nemenila .