K naničmame som sa dostala náhodou. Bola som tehotná a sestra mi poslala nejaké linky. Medzi nimi aj NM. Vtedy som to prešla letmo, neskôr som sa tu vrátila a už som sa nevedela odlepiť. Nikdy som nebola na fóra, pokecy a iné komentárno-komunikačné vynálezy.
Tu ma to chytilo za srdce aj za rozum 
. Otvorilo mi oči a nútilo ma prehodnotiť veľa vecí v sebe a okolo seba. V istom smere mi NM zobrala ilúzie a rozprávkové očakávania, ale dodala pocit, že s mojimi problémami nie som sama 
(veď niečo podobné stále niekto rieši).
Boli obdobia, kedy som sa tu ani neukázala a potom prišli tie, kedy som ako prvú otvárala NM a manžel sa po príchode domov a uvítacej puse pýtal:"Čo nové na naničmame?"
Čo sa týka spokojnosti, ja sa radím k tým babun-nenáročným ovečkám, ktorým tu nechýba vóóóóbec, ale vóóóóbec nič. Až na rozšírenú galériu smajlíkov. A tak pevne verím, že sa dočkám a budem tu pridávať aj smajlov vykonávajúcich aj iné úkony ako len tlieskanie, chichotanie a pod.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
