Rozprávkový dom

Boli to najkrajšie narodeniny v mojom živote,zatiaľ)))
Bolo to v čase ked sme veľmi túžili byť spolu no okolnosti nám to nedovoľovali. A tak mi bolo oznámené že vo štvrtok ideme na výlet.Dohodnuté miesto a čas stretnutia.Cestou som zistila že auto smeruje do V.Tatier.No prezradiť mi nechcel nič.Ked sme zaparkovali v Tatranskej Lomnici,ešte stále som netušila kam to vlastne ideme. Až ked sme sa vybrali pešo od auta k lanovke začalo mi dochádzať)))Lanovkou na Lomnický štít.Po prvý krát v živote..a s mojou láskou.Neuveriťeľný strach v kývajúcej sa lanovke mi nedovoľoval si vychutnávať krásu Tatier.Už to že sme sa zrazu ocitli niekde mimo,vysoko a daleko od všednosti mi motalo hlavu a na tvári čarovalo lipový úsmev.A zrazu tam,takmer v oblakoch,blízko Bohu mi môj milovný vyznal lásku krásnymi slovami a z vrecka vybral prstienok...myslela som že snívam..že sa o chvílu zobudím a tie krásne chvíle budú preč..Bolo to nádherné,a ked mi pri spiatočnej ceste lanovkou môj milý pustil pieseň ,,mám rozprávkový dom,s vysokou strechou,kdesi pod nebom,, neubránili sme sa slzám..
Na tie narodeniny 33-tie nikdy nezabudnem.