Spadol z oblakov

Bolo to prvé leto po maturite. Môjho chlapca /dnes manžela/ na rozdiel odo mňa prijali na vysokú školu a musel absolvovať tzv. letnú aktivitu, bol niekde v Štiavnickych vrchoch . Nebola som typ na večerné "žúrky", napr. tomu sme ešte s dvomi spolužiačkami prijali pozvanie od chalana z triedy na zábavu v ich obci,vzdialenej asi 25 km. Pri našom príchode bola už zábava v plnom prúde, spolužiaka sme sotva zazreli , mal očividne iné starosti ako baviť spolužiačky . Naše rozpačité pohľady ale netrvali dlho, onedlho sa pri nás objavila trojica sympatických urastených chalanov a požiadali nás o tanec. Po tanečnom kole /každý tancoval len s jednou z nás/ nás pozvali na pohárik vínka s kolou, potom sme vyšli von "na debatu". Vysvitlo, že sú to piloti vojenských stíhačiek , jeden z nich miestny, ktorí mali na nedaľekom vojenskom letisku Kuchyňa akési cvičenie. To ich atraktivitu v našich očiach samozrejme zvýšilo .Po návrate do sály nasledovalo kolo slaďákov, búšenie srdca naberalo na obrátkach. Ten môj tanečník sa volal Jarda, bol veľmi galantný, vtipný a pohodový. Samozrejme si neodpustil nejaké lichôtky, "baliacu techniku" mal zvládnutú dokonale . Samozrejme som myšlienkami zabehla aj k môjmu "brigádnikovi" a hlavou vírili otázky, čo by na to povedal .
Zábava však skončila podstatne skôr, ako nám šiel domov prvý ranný autobus , po spolužiakovi sa zľahla zem a my sme s malou dušičkou čakali, ako sa to skončí.
Bezradné sme prijali pozvanie toho domáceho pilota, aby sme na autobus počkali u neho doma, že nás odprevadia. Hlavou nám prebehovali rôzne scenáre, čo ak sa budú na nás dovoľovať, kde sa dovoláme pomoci a pod., ale predstava stráviť takmer tri hodiny v noci na daždi bola ešte desivejšia. Nášho spolužiaka poznal, domy mali takmer v susedstve a to rozhodlo . Priebeh návštevy by sme popredu ťažko predpokladali, chalani nás doma poprosili, či by sme im neurobili nejakú rýchlovku na jedlo, tak sme v takmer ranných hodinách robili praženicu . Fajn sme si pokecali, odprevadili nás k autobusu / šli sme v pároch pod dáždnikmi,jeho ruka na mojom pleci.. ./, dostali sme bozk na rozlúčku.
S jardom som sa stretla ešte to leto u nás doma na zmrzke, bol nahodený v koži , prišiel na parádnej motorke . Pozval ma na zmrzlinu, vymenili sme si ešte zopár slov a odletel na svojom tátošovi. Ešte aj priezvisko mal také letecké, Vogel .
Manželovi som sa s celou verziou môjho letného dobrodružstva pochválila podstatne neskôr!