Vianočný darček

Čítam vaše príbehy o Vianociach, o darčekoch a v hlave mi víria myšlienky.

Ktorý bol ten najkrajší vianočný darček?

Keď som ako dieťa ňúrala v predvianočnom čase po byte a vyňúrala som len otrasné žlté ponožky, ktoré mali byť darčekom pod stromček.Bola som takáaaa sklamaná.No pod stromčekom ma čakalo obrovské prekvapenie.Presne si pamätám, že som dostala perfektné poltopánky, na tú dobu boli fantastické, potom háčkovanú šatku,ktorá vtedy letela, perfektné nohavice.A aj tie "hrozné" žlté ponožky .Keď tak teraz spomínam na tie darčeky- bolo to úžasné.Tlačia sa mi slzy do očí, pretože viem, že všetky tieto darčeky pozháňal tatino aby boli Vianoce krásne.Mama bola vtedy opäť raz v nemocnici a on ako chlap sa nám snažil zabezpečiť aby aspoň darčeky boli super.Poltopánky vyberala moja sesternica, nohavice si vtedy nechal tatino odložiť v obchode a šatku mu tuším poradila kolegyňa z práce.

Vianoce boli rôzne, aj radostné, aj smutné.Keď sme sa s naším polročným Filipkom tesne pred Vianocami nasťahovali do nášho vlastného bytu.Keď som videla ako dokáže polročné dieťa vnímať výnimočnosť takejto atmosféry.Keď sme o niekoľko rokov neskôr boli na našej prvej dovolenke a vtedy ešte manžel sa správal na nej veľmi zvláštne a po príchode domov z našej prvej, prvučičkej dovolenky sa prevalilo, že má inú ženu.

No od roku 2008 vnímam Vianoce akosi inak.Vtedy sme už nežili s manželom v spoločnej domácnosti, ale tie Vianoce boli a navždy ostanú tými najkrajšími a všetci sme vtedy dostali obrovský dar,ktorý nie je poškvrnený ničím čo sa kedy v našej rodine stalo.Ani sa vlastne nedá nazvať darom.Je to niečo viac ako dar.
Vtedy na štedrý deň sa neponáhľal tatino našich synov k nám domov aby s nami strávil najkrajšie sviatky roka.Cestoval po diaľnici aby bol so svojimi rodičmi, aby som ja tento deň strávila s našimi synmi sama.V ten večer sa po dialnici rútil opitý vodič v protismere šialenou rýchlosťou a môj ex sa vtedy doslova po druhý krát narodil.V ten večer na tento šialenec stretol na kratučkom úseku dialnice len môjho ex a o pár kilometrov ďalej auto dvoch mladých ľudí, ktorí nemali toľko šťastia ako otec našich synov.

Viem,že niet krajšieho daru ako keď môže Matúško každý deň na večer ísť spať k tatinkovi.Že mu je s ním dobre,že s ním môže v jeho stolárskej dielni chystať vianočné darčeky.Možno budú pre niekoho práve tými najkrajšími na ktoré bude obdarovaný ešte dlhé roky spomínať.