Presne tak môžem nazvať ja tú svoju jarnú únavu.Tá poväčšinou prichádza v januári keď mráz praští a sneh vŕzga pod topánkami.Tú pravú jarnú si nejak nemôžem ani dovoliť.A to hlavne z dôvodu mojich chlapov pilotov.Manžel postúpil na pilota školiteľa-to znamená že sa bojím či jeho žiak počas letu neskixuje a nehavarujú.A synak je tiež stále s halvou v oblakoch.U nás sa stále sleduje počasie či sú práve vhodné kumuly na lety,akým smerom dujú vetry a ako aj teraz kadiaľ môže lietať,nakoľko majú na Slovensku cvičenie americký ploti.Môj strach sa začína premieňať na nočné mory.A to doslova.Naposledy som mala sen že syna viezol záchranársky vrtuľník so zlomenou chrbticou.A tie mory začali minulý týždeň.Nad našou obcou letel vrtuľník veľmi ale véééľmi nízko nad domami a ja som mala syna vo vzduchu.Ešte že sú mobily,inak by som asi zinfarktovala,vonku bola trhajúca sa hmla,tak som nevedela kde práve paraglader lieta.
Tak ja sa doslova teším na zimno-jarnú únavu,ani letnú,ani jesenú si vôbec nemôžem dovoliť,stále ma nieto drží v pohotovosti.
Tak veru žiadna výhoda to nie je.Aj včera bol syn lietať a večer mi povedal že oproti nemu letelo lietadlo a pilot lietadla ho asi nevidel a mal čo robiť sa mu vyhnúť.A on sa predtým málokedy naje,lebo mu je zle keď ide s 25 kilovým padákom na chrbte dve hodiny do kopca kým príde na miesto zletu.
A keď sa náhodou pri mne synak zastaví,tak s otázkou prečo šediviem?
Moji muži majú krásne koníčky a tie fotky čo robia počas letu sú jednoducho úúúúžasné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no Ajka neviem , či je to zrovna výhoda, vyhýbať sa únave práve týmto spôsobom...ale ver svojím chlapom, že sú šikovní a zvládajú si plniť svoje sny, aj keď to najviac strachu a nervov stojí práve Teba
