ani sa mi nechce verit, že to bolo v roku 2001 na jesen... po 7 rokoch som zabalila svoje kufre a požiadal zamestnávatela o preloženie do iného mesta. podarilo sa. byt čerstvo rozídená, v novej robote, v cudzom meste...ani neviem ako ma to mohlo napadnút, ale na TXT(kdeže vtedy bol internej a soc. siete)som hladala sprievodcu po meste. sprievodca sa nenašiel žiadny. ale zaujal ma jeden Ing. 40km daleko..dala som mu adresu do roboty.. písali sme si asi 2 týždne, potom som za nim odcestovala na rande je
. prekecali sme asi 5hodím a ja som skoro nestihla posledný nočný vlak na privát. ale všetko dobre skončilo. po troch mesiacoch sme vedeli, kade sa naše cesty majú uberat. po 2 rokoch som mu povedal ano- v den jeho 30 narodenín, takže nemám problem, či si den svadby zapamatal
dnes už máme 2 krásne detičky a je nám spolu kráááááááááááááásnnéééééééé. nech žije TXT a moj úžasný manželík
pekny pribeh.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte