svokra

Urcite sa najprv porozpravaj s manzelom o vsetkom, co ti vadi. Brali ste sa vy dvaja , nie ty, on a jeho matka.

no ked už raz s niekým bývaš v jednej domácnosti ono to asi nejde nestarať sa a nezavadzať si, súkromie tam určite bude chýbať a taktiež to vytúžené robím si čo chcem a kedy chcem a nikto mi nič do ničoho nekecá, bud sa s nimi porozprávaj alebo sa odsťahujte iné riešenie asi ani nie je, ak nezaberie rozhovor tak by som uvažovala o vlastnom bývaní, lebo to môže poriadne naštrbiť vzťahy a skončiť rozchodom, moja svokra tiež sa do všetkého montuje /v dobrom, ale aj tak to lezie na nervy/ ale našťastie sa vidíme tak raz za 2-3 mesiace tak sa to dá, ale aj tak jej vždy poviem čo si o tom myslím, nie v hneve ale v klude, neviem prečo si niektoré ženy myslia že vedia všetko naj, keby som mal 18 a bola neskúsená nevedela nič o živote tak nepoviem ale žena pred 40-kou už má čo to odžité a už vie byť hádam aj ,,samostatná,,

ahoj ja ta chapem ked sme my zili so svokrou mali sme vela hadky kvoli nejaj sme sa odlucili a byvala somzo synom u svojej matky 1mesiac potom prisiel a prosikal ma aby sme som muodpustila kupili sme vlastny byt a vsetko je super

Jaroslava, treba si sadnúť a porozprávať sa so svokrou. Či vôbec chce, aby ste zostali v dome naďalej bývať a spolupodieľať sa na nákladoch. Ak áno, pre vás je to asi výhodnejšie,keďže ste tam už investovali, tak sa dohodnúť na podmienkach vyplatenia súrodencov, dať vypracovať kúpno-predajnú zmluvu, odhad na dom a vyplatiť ich z hypotéky. Aby sa raz nestalo, že dom jednoducho pôjde do dedičského konania /po svokre/ a vy budete mať problém zdokladovať, ako ste dom zhodnotili /prerábkou a pod./

Jaroslava, ja mám ten istý problém. Bývame so svokrou, a vieš mňa veľa energií stojí celý život sa prispôsobovať. Strašne veľa peňazí sme dali do prerobenia domu, takže vlastne inú možnosť ani nemám. A waikiki má pravdu. Svokrin dom budú dediť aj jej deti, nie len môj muž, takže my budeme musieť vyplatiť ostatných súrodencov. Ale len my investujeme do domu. A tým že prerábame, cena domu stúpa. Čiže my to budeme musieť dvakrát platiť. Raz na prerobenie a druhý súrodencom. Čo by som dala za to keby sme zvlášť bývali. Ale neplač nad rozliatym mliekom. Keď som bola mladšia, sme sa tak rozhodli, že zostaneme so svokrou, tak čo už 40-nička. Všetky nasporené úspory odišli na svokrin dom.

Viem presne o čom píšeš.Tiež bývam so svokrou a z vlastnej skúsenosti Ti môžem jedine poradiť nevšímať si ju a mať pevné nervy.Môj manžel už nespočetne veľa ráz riešil situáciu no nikdy to nikam neviedlo.Jej názor je že len ona má vždy pravdu.Už som si kôli nej vela krát poplakala a časom som zistila že riešenie momentálne nieje.Dom je na manžela s tým že má doživotné právo v ňom bývať.Máme teraz po 6 rokoch prvé dieťa tak si to vieš predstaviť ako to asi vyzerá.Ukladá mi ešte aj veci v skrini.Stálo ma to vela sĺz kym som pochopila že s veternými mlynmi sa bojovať nedá.Takže moja rada - nájdi si niekoho o koho sa budeš môcť oprieť,vyžalovať sa mu.Skús hladieť na to pekné čo ťa obklopuje a teš sa s každej maličkosti ktorú Ti život prinesie.Veď na svete je mnoho horších vecí ako protivné svokry.