Niekto nepríhlasený to napísal medzi výroky. Ako výrok je to veľmi dlhé tak som to vložila tu. A Tu môžete aj vyjadriť svoj názor.
# Je 6 hodín ráno. Budík neprestáva zvoniť a ja nemám síl ani hodiť ho o stenu.
# Som v koncoch. Keby som tak mohla dnes neísť do práce. Chcem zostať doma,variť,počúvať hudbu, spievať si... Hocičo, len nemusieť vyliezť teraz z postele a naštartovať ďalší deň.
# Chcela by som vedieť, kto to bola tá striga, matka feminizmu, ktorá mala ten nešťastný nápad zrovnoprávniť práva žien a prečo to spravila nám, čo sme sa narodili po nej.
# Všetko bolo skvele za čias našich starých mám. Celé dni trávili vyšívaním, vymieňaním receptov so svojimi kamarátkami, učiac sa spoločné tajomstvá korenín, triky a domáce liečivá, čítaním dobrých kníh v knižniciach svojich manželov, dekorovaním domu, štepením stromov, pestovaním kvetín, zberom úrody a výchovou svojich detí.
# Až kým neprišla tá ženská, ktorej sa to nepáčilo a nakazila ostatné nevedomé rebeky divnými myšlienkami ako "získajme svoj priestor."
# Aký priestor? Čo za priestor?
# Veď sme mali celý dom, celé mesto, celý svet pri nohách. Mali sme dokonalú nadvládu nad mužmi, boli od nás závislí - čo sa týka stravy, obliekania sa, pozície v spoločnosti. Aké práva sme chceli obhájiť? Oni sú teraz zmätení, nevedia akú úlohu zohrávajú v tejto spoločnosti, boja sa nás ako diabol kríža.
# Táto sranda nás stala kopec povinností. Prečo, povedzte, prečo pohlavie, ktoré malo len to najlepšie, ktorého povinnosťou bolo iba byt zraniteľné a nechať sa viest životom, začalo súťažiť s chlapmi?
# Nezvládam viac byť chudá ako metla, ale s veľkými prsiami, kvôli čomu sa umáram vo fitnesku a zomieram hladom, používať všetky krémy proti starnutiu a vraskám, aby som nevyzerala sklesnuto, piť vodu v každý okamih dňa a každé ráno sa bezchybne namaľovať od korienkov vlasov až po výstrih, mať bezchybné vlasy a nezabudnúť včas si zafarbiť vlasy, pretože šediny sú horšie ako lepra, vybrať správne oblečenie, topánky, doplnky, aby som bola v práci reprezentatívna.
# Už ma nebaví rozhodovať, ktorý parfém sa hodí k mojej nálade ani riešiť polovicu vecí cez mobil, obávať sa, že ma niekto predbehne, tráviť celé dni pred počítačom ako otrok, s telefónom na uchu (riešiac problémy jeden za druhým, a odchádzať s červenými očami od monitoru, samozrejme, na plač kvôli láske nie je čas). Platíme vysokú cenu aby sme boli stále vo forme, bez strií, dokonale depilované, usmievavé, voňavé, s perfektnými nechtami, o perfektnom CV plného titulov a skúsenosti ani nehovoriac. Stali sme sa "SUPERŽENAMI".... ale
# Nebolo lepšie, omnoho lepšie naďalej štrikovať na hojdacom kresle? Už mám toho dosť!! Chcem, aby mi niekto otvoril dvere a nechal ma prejsť, nech sa mi stolička sama podsunie keď si idem sadnúť, nech mi posielajú kvety, odkazy s básňami, nech mi spievajú serenády pod oknom... Veď my sme vedeli, že máme mozog a že ho vieme používať. Tak prečo sme to museli ukázať ?
# Už som sa rozhodla, opúšťam pozíciu "MODERNÁ ŽENA".
# Pridá sa niekto?
No zato sa ja pridám rada. Min. to "gentlemanstvo" mi chýba. Chlapi okolo mňa ledva zabučia na pozdrav...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nehovorim, ze tam nie je kus (alebo aj 2 kusy) pravdy, len sa mi nepaci takyto typ clankov, posobi to na mna, prilis jednostranne, zaujato, negativne. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
JA SOM PRÁVE DNES RÁNO PRI VSTÁVANÍ MALA TÚ NEODOLATEĽNÚ TÚŽBU NEVSTAŤ
ale jednoznačne viem, že potýždni "fungovania" doma by som z toho bola chorá.
ďakujem za pokrok, za robotu, za život plný "vzrúša"...
a vôbec sa necítim nejako príliš emancipovaná!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažká depka na mňa dýchla z toho článku, ufff.Ale páči sa mi štýl a prejav. Má čosi do seba a jednou nohou a jednou rukou sa pridávam. Tú druhú polovicu nechávam v REÁLNOM svete. Neviem inak. Zatiaľ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si "vychutnávam" pradávnu funkciu ženy už trinásť rokov a som z toho zrelá minimálne pre psychológa.
Ale platí aj skutočnosť, že kým sú deti malé, je niekdedy ťažké zvládať pracovné povinnosti aj tie všetky ostatné, ktoré za nás nikto nesparví. (zo skúsenosti zamestnaných kámošiek)
Pravda bude niekde medzi tým. Sme také ženy i onaké. Mám kamošku, ktorá je krásna , pestovaná, milá, poklad a keby nechýbali peniaze, nič ju nedostane do práce.
A ja, nech sa na seba pozerám ako chcem, či je to vplyvom doby v ktorej žijem, alebo mojou povahou, som doma naozaj stratená. Jediné čo zvládam, je starostlivosť o malé mimino(staršie sú už nad moje schopnosti), zásobovanie a kecať s kamoškami, ostatné (varenie, upratovanie, žehlenie ...) je nad moje sily.
Násť si svoje miesto v tomto chaose, násť správnu rovnováhu medzi prácou a rodinou je náročné. Pri väčších deťoch je to možno reálne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa ten clanok paci iba ako dlhsi vtip, ale urcite by som nechcela zit v dobe kedy zena nemala pravo prakticky na nic iba sa pekne usmievat, rodit deti a starat sa o domacnost. Najblizsie kamosky byvali aspon dve hodiny cesty. A to sa mali "relatine dobre zeny, ktore mali zamoznych muzov ale co tie chuderky ktore zili v chudobe a z dietatom na chrbte hrabali seno???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim, ze to pisala zena, ktora chce to co prave nema...Je deprimovana z doby v ktorej zije a unavena z cinnosti, ktore je dlhodbo nutena robit. Je to o tom, ze uz sa proste prejedla tej emancipacie a chce sa vratit spat do doby, ktora sa uz neda vratit. Vzdy chceme to co nemame a ked to uz mame, potom chceme zase nieco ine...
Som toho nazoru, ze zit sa nam bude dobre, ak sa prisposobime danej situacii a dobe a vzdy si v nej najdeme nieco pozitivne, co nas bude drzat pri zivote a da nam nadej pre krajsie zajtrajsky.
Lucka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim si, ze je uplne normalne, ze mnohi chceme to, co prave nemame, ale pridam aj svoj nazor-najskor som bola doma na 1. materskej a uz som amla ist do prace, ked so zistila, ze som opat tehotna....nie, ze by som babo nechcela, ale uz mi sibalo z pobytu doma a potrebovala som ist medzi ludi....a cas to vyriesil...zacali sme podnikat z domu a ja som mohla byt aj tehotna, kojaca a ....mamina a aj som bola medzi ludmi...potom mal maly 3 roky, prestahovali sme sa a zacala som pracovat!!!No a po mesiaci som zistila, ze mi skrateny pracovny cas dat nechcu a ja som deti odmietla vodit do skolky na 6,00,,lebo moja polovicka pracovala mimo domu...atk som to po 5 mesiacoch uzavrela-dala som vypoved dohodou a ...rozhodla som sa, ze pojdem ucit na ciastocny uvazok.Vsetkosa dalo, mala som 50-60% uvazok, ucila som cca 3 dni v tyzdni, mala som cas na deti a domacnost...Tak sa mi to pacilo, len deti zacali odrastat a ...to "vreckove" co som dostavala ako plat, ma dost frustrovalo, tak som sa rozhodla, ze budem pracovat na plny uvazok-je to teraz od septembra - a mozem vam povedat, ze uz mam velkych chalanov, manzela doma-dufam, ze to tak bude a praca ho nevyzenie opat mimo - a obcas mam pocit, ze nestiham, a nemam cas na veci ako predtym...Ale kazde obdobie malo a ma svoje caro-nie som mantinelista, ale kazda z nas si musi vybrat to, co ju naplna a poziciu, v ktorej sa citi dobre a strastne.
PS:Aj ja sa tesim, ked mozem mojim panom tvorstva vyvarat...staci tyzden a potom sa tesim, ked mozemn urobit nieco pre druhych a je po mne vidiet kus prace...takze z kazdeho rozku trosku, ale bez vzrusa v praci a v kadejakych radach skoly a zrps a tenise...by som asi nevydrzala, bolo by to nudne a fadne a ...este matesi aj to, ze obcas zvladam chlapske prace, ak je treba a moja polovicka je momi...sme proste dobre take , ake sme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tento článok pred časom koloval ako email-zrejme to sem niekto len preposlal. Myslím že je tam aj kus pravdy, aj nie. Ja som bola doma 7 rokov (dve MD plus rok nezamestnaná) a nenormálne som túžila ísť medzi ľudí, chodiť do zamestnania ako ostatní. Teraz bývam niekedy tak hrozne vyčerpaná a vystresovaná, že fakt by som si reálne vedela predstaviť byť doma. Nebyť tých všivavých peňazí! Tak mi je niekedy ľúto, keď vidím, že hoci sú moje baby už dosť veľké, ale potrebovali by ma doma. Cez prázdniny, keď sú choré, alebo keď prídu domov skôr...postarajú sa o seba, ale chcela by som s nimi tráviť viac času. Aj keď je isté, že je rozdiel byť doma s 2-3 ročnými detičkami a s deťmi, ktoré sú už samostatné. Asi je fakt pravda, že človek vždy túži po tom čo práve nemá...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím ,že to bolo len tým, že bola vyčerpaná a unavená, prestalo ju všetko baviť, ale podľa toho aký hektický život žije, tak si myslím, že by jej to obdobie v kresle a bez emancipácie vydržalo iba do vtedy, kým by jej dáky muž nepovedal, že nech sa nezapája do diskusie , ale nech ide do kuchyne pomiešať vareškou omáčku a to by ste videli, či by sa jej aj potom chcelo štrikovať , vyšívať a vymieňať si recepty. Nahodila by makeup, sexi oblečenie a toho chlapa a všetkých, ktorí by si mysleli, že ma len na to, aby zaliala kvety a sladko sa usmievala na manželovho šéfa, zatlkla kladivom do zeme, lebo jasné chceme, aby nám odsunuli stoličku, aby nás hýčkali, aby sme boli milované, lebo sme krásne a milovaniahodné, ale chceme tiež, aby nás uznávali ako sebavedomé, inteligentné a rovnoprávne ženy , lebo my na to máme.Chceme , aby naše názory boli rešpektované a oceňované, a nie aby sme boli , len zábavkou pre svojich manželov a vychovaváteľkami ich deti. Tak ono má všetko svoje čaro, ale myslím ˇ,že naša doba je čarovná v tom ,že keď chceš môžeš ostať doma, ak nie, môžeš sa íst realizovať, záleží len na Tebe ako si zariadiš svoj život. V tom predošlom čase to veru také jednoduché nebolo, a tak mnohé dievčatá miesto toho ,aby doma vyšívali a čakali na princa, museli ísť do služby. Tak neviem ,kto to ma ľahšie či my ,či naše mamy. Moja mama bola dlho doma a myslím, že to nebolo také ružové, ako nám to vykreslila naša neznáma , lebo mala gazdovstvo, domácnosť a nás 5 deti /okrem troch, ktoré zomreli ako maličké/, a tak moja mama išla do práce až po poslednom tehotenstve .A to Vám poviem, nevedela si to vynachváliť , že si sama zarobila a nemusela pýtať na všetko od svojho muža, to mala 45 rokov , keď išla prvýraz do roboty. Tak neviem čo bolo lepšie. Mama si nevedela vynachváliť, že bola medzi ľuďmi, že mala svoj príjem a že stúpla v očiach aj u nášho otca . Bola šťastná, že nám mohla prilepšiť a robila ešte aj niekoľko rokov po dôchodku, tak neviem napísala som dosť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím sa tu vďaka trochu jednostranne zameranom článku rozprúdila zaujímavá diskusia. Je to len článok s prikrášlenou minulosťou a skreslenou súčasnosťou. Gitka to vystihla, môžme mať to aj ono, rozhodnutie je na nás, aj keď okolnosti nás ovplyvňujú, stále máme na výber. No tiež by som uvítala viac možností ostať s deťmi doma, ale o to viac si vážime keď je trebárs víkend, alebo štátny sviatok, vyslovene si to užívame. Inak ako ja hovorím máme každý svoje povinnosti vrátane detí a snažím sa aby sme to nebrali ako nutné zlo.
Inak MajkaV mi pripomenula ten zvláštny pocit, a to som bola tiež už staršie dieťa, keď rodičia ostali neočakávane doma, alebo keď som sa vrátila zo školy domov a bola mamka doma, niečo ukuchtila, to mám normálne zafixované niekde hlboko ako najväčší pocit pohody. Možno keby bola doma stále ten pocit by zovšednel, čo ja viem?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja som ten pocit zažívala stále, že som prišla domov a rozvoniavala paradajková polievka a buchty na pare, a teraz to robím ja svojím deťom a zároveň počujem, že mamka mohla by si niekde vypadnúť, lebo si stále doma, neviem či to majú starosť o mňa, alebo o svoje povyrazenie a to nemám nič proti návštevam kamarátov a kamaratiek.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte babuľky,
ja som tá, čo sem včera hodila tento príspevok na fajront v práci a tak som sa ponáhľala, až som sa zabudla prihlásiť.:-/ Ako tu už niektorá z vás podotkla, prišlo mi to mailom od kamarátky, a tak som to sem hodila na pobavenie a ani mi nenapadlo, že rozvírim takú diskusiu ! Takže, neberte to celkom vážne, hoci moja generácia kamarátok, po rokoch strávených v jednom kolotači v práci, výchovou detí a kočírovaním rodiny, by sme celkom radi uvítali ten zidealizovaný život hýčkanej ženy aspoň na krátku chvíľu ( žeby taký rôčik sa venovať len svojim snom a záujmom?)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je v pohode Lea, aspoň sme sa zamysleli čo a ako 
.
Aj tak by bolo zaujímavé poznať skutočného autora, čo ako to bol chlap, ktorého pretromfla v práci žena 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm...ja som asi tiez zena dvoch tvari.Alebo clovek co nic nerobi na sto percent???Neviem si vybrat...
Snazim sklbit rodinny zivot,domacnost a moju pracu.Momentalne je sest hodin rano,konecne mam volno a ja tu sedim v pyzame,"pozeram" MADAGASKAR so svojim mladsim synom uz asi stodvadsiaty krat za poslednu dobu,a marne hladam zmysel zivota :)
Koli detom a domacnosti som si vybrala denné smeny na 12ky.Tri dni za sebou a potom 4 dni volna,ako super to znie,ze?Baby ja vam poviem,ze po troch dnoch v praci potrebuje dom dezinfekciu,chladnicka velky nakup,hrnce naplnit,deti pohladit a manzela konecne neobidem s vrciacim vyrazom v tvari a nejaky ten cas si utrhnem aj pre seba.Prve dva dni volna davam teda do poriadku domacnost,venujem sa detom,muzovi,treti oddychujem a stvrty uz neviem co so sebou,nie ze by ma trhalo do prace,ale....no hambim sa to povedat....skratka uz sa tam aj celkom tesim,uz ma netesia zrovnane skrine,umyte okna,zda sa mi ze detske otazky nemaju konca,vadi mi,ze je v dome stale krik,ze stale niekomu len podstrojujem,ze stale upratujem a ono to nevidno,ze najnovsia avivaz nevoni podla mojich predstav,ze som navarila vela mäsa a malo ryze,ze starsi syn nepekne pise,tak mu dam extra ulohu navyse.....zacinam hladat chyby na svojom muzovi,skratka prilis vela "volneho casu" mi zrejme skodi :)
Ked som v praci prvy den,tak tomu vravim "uvitacie slavnosti",kym si vsetko vsetci povieme,ubehne to ako voda,doma letmo pozriem,ci neumiera nik od hladu,skontrolujem ulohy z dvoch metrov,citanie pocuvam len jednym uchom....druhy den ma uz ulohy ani nezaujimaju,s marazaku vytiahnem pohotovostnu pizzu a s potesenim zistujem,ze moj muz uz vie ako sa zapina pracka,dokonca dobre tipol kam sa dava prach.
Na treti den v praci ma uz "mrle zeru",doma to uz pomalicky zacina zlyhavat.....ja asi dam vypoved,to sa neda stihat,honi sa mi hlavou...a znova mam volno....
Zacarovany kruh,ale mne sa to celkom osvedcilo.Teraz pozeram,ze som sa nevyjadrila az tak k veci,ale horny clanok sa mi pacil,mal nieco do seba a obdivujem kazdu zenu,co dokaze byt doma a "obetovat sa",pretoze ja to vidim ako obetu,vravte si co chcete a taktiez obdivujem zeny,co robia karieru a dokazu si zariadit aj rodinny zivot..... OBDIVUJEM VAS,lebo ja som sa este stale "nezaradila"...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Velmi vystižné, takých nás tu je zopár. Tak som to hodila do samostatného článku aj na úvodnú stránku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
já to teda za obétování nepovažuju. jsem doma 11,5 roku a jsem maximálně spokojená (tedy s tím, že jsem doma). upřímně řečeno, na to, že bych šla do práce jsem snad ani jednou nepomyslela a děsí mě okamžik až mně děti nebudou potřebovat už ani jako taxikáře. vzhledem k jejich věku ale počítám, že tak ještě deset let, minimálně, mám náplň až nad hlavu. no, a pak už bude manžel v duchodu, tak budu "opatrovat" jeho
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pavli to ti závidím, ja som doma este dlhšie, ale utekám od prvého dňa a stále nič, ja som doma stratená, len tie deti ma potrebujú ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak jsi asi méla zajímavou práci, ne? Já byla ekonom-učetní a ukrutně mně to nebavilo. smlouvu jsem méla na dobu určitou a v pruběhu tehotenství jsem vlastné pŕistoupila na ukončení - tak ani nebylo, kam se vracet...no a postupem času si ani neumím pŕedstavit, že bych méla nékam jít práci hledat - néjak mě nenapadá, co bych tak mohla nabídnout
praxe skoro žádná (navíc učto see asi 100x zménilo), anglina nicmoc, Pc zapnout a vypnout, věk....tak, co se mnou?:-}:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mozno to bude tým, že som ani nestihla poriadne pracovať, lebo rýchlo po škole som skončila na materskej, potom druhé dieťa, vzápätí tretie, manželove týždňovky, stvaba domu, štvré dieťa a trinásť rokov za mnou. Podobne, prax žiadna, anglina absolutne, aj by som mala predstavu o marketingu, zrejme nerealnu. Odkedy mám stránku, už neutekám, aspoň dočasne.Do dôchodku mám však stále ďaleko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj priceznička(aké milé)...
Vitaj medzi nami naničmamakami. Tvoj komentár ma veľmi zaujal. Veľmi rada by som si prečítala ako si sa dostala da Írska...
Neviem v ktorej svojej pracovnej fáze sa na chádzaš, no nájdi si prosím trošku času...
prosííííííííím, pozdravuje ťa lienka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No pridávam sa k Lienke aj mňa zaujíma Princeznin príbeh. Tak napíš trošku o sebe viac.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je nas viac, ktore sme na Teba zvedave......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Princezná ahojky, vitaj medzi nami. Páči sa mi tvoje rozprávanie!
Trošku mi to pripomenulo obdobie, keď som po 5-ročnej materskej nastúpila do práce. O mesiac som čerpala svoju prvú OČR-ku s oboma deťmi naraz. Po týždni s nimi doma som nijakovsky nevedela pochopiť, AKO som mohla vydržať tých 5 rokov ...
Pripájam sa k ostatnýám, napíš viac o sebe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No dobre,ani neviem,kde mam zacat.Vydavala som sa,ked som mala 21 /zdalo sa mi to normalne /,sice som niekde uprostred priprav na svadbu aj otehotnela,ale stale tomu vravim "Chceli sme sa zobrat".Byvanie sme ako inak nemali,naco tolka zodpovednost,nie???Odbila som si par mesiacov u svokrovcov za nevestu,potom sme si kupili maly bytik a nazivali si v trojke.Neskor nam bolo tesno,nabrali se poziciek kde sa dalo a hor sa kupit väcsi byt,do toho prislo druhe dieta a co cert nechcel,manzel prisiel o pracu.Bola som aj zufala,tesila som sa na svoju druhu MD,lebo prvu som si neuzila,ponahlala som vtedy hned po roku do prace.
Ine vychodisko pre neho nebolo,len zbalit kufre a naverimvboha sa vybrat do zahranicia.Nastastie sa mu zadarilo hned,vtedy v irsku bolo prace dost,zamestnal sa do tyzdna.Domov prisiel prvy krat az po 4 mesiacoch,mladsi syn mal nieco vyse roka, tatino premeskal jeho narodeniny,prve kroky,prve slova.....na ulici, ked sme mu sli oproti ho doslova obisiel.Obaja sme vedeli,ze takto to fungovat nebude.Popreberali sme cely zivot zo vsetkych stran a usudili sme,ze najlepsie bude,ked prideme za nim a skusime zivot vonku.Prisli sme sem v juli minuleho roku,prenajali sme si dom,starsi syn nastupil od septembra do skoly a ja som pokracovala v materskej.Zdalo sa to vsetko jednoduche,ale rodina a znami,nam velmi chybaju a taktiez v takomto veku vytvorit nove vztahy,to uz je pomaly nonsens.Zacala som upadat do ponorky,ale ako sa vravi,vsetko chce cas.Da sa povedat,ze sme si uz zvykli.Hlavne to,ze som sla do prace mi rozsirilo obzory
Neviem ako dlho tu zostaneme,ani ci sa vobec niekedy vratime,skor nie ako ano,ale neodvazim sa zatial na to ani mysliet.
A co by som este napisala???Irsko je krasna zem,nie je tu nic svetoborne,ani neobycajne....ale ked chodi clovek s otvorenymi ocami,tak musi citit tu pohodu z kazdej svetovej strany,same zelene plane,pasuce sa kravy,kamenne ploty a usmievavi ludia,co sa nikdy nikam nenahlia.A kopec ,kopec deti,kazda rodinka ma zo tri styri deti,pretoze si to mozu dovolit, su kludni pretoze si to mozu dovolit,peniaze pre nich nic neznamenaju,pretoze si to mozu dovolit,v praci nie su dravi,lebo ich uzivi aj nenarocna praca v dost vysokom standarde.Na jednej strane rozhadzuju peniaze bez rozmyslu a na druhej ziju "skromne"....lebo si to minanie ani neuvedomuju.
Jedine,co mi vadi,ale pomalicky si zvykam je pocasie.Prsi casto,prsi stale,prsi denne - hoci len chvilocku,ale prsi,aj ked je 25 stupnov a pecie slnko,aj vtedy dokaze mrholit.Duha je tu casty ukaz...ale da sa na to zvyknut.Koniec koncov sama som prehlasila,ze na Slovensko uz nepojdeme v zime ani v lete!
V zime sme chytlili 25 stupnove mrazy a v lete 35 stupnove horucavy a toto teda faaaakt nemusim.Tuna je klima tak od 5-25 stupnov celorocne.
Zatial sa nam vedie dobre,nie je to tu taky boom ako vsetci ocakavate.Krajina ako kazda ina,ako sa vravi,vsade je chlieb o dvoch korkach a doma je doma....zatial sa tvarime,ze sme teraz doma tu,ale je to este prilis cerstve.Rok je velmi malo na vytvorenie zazemia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Princezná, hodila som to na uvodnu stranku, dufam, že môžem. Naozaj ťažké rozhodnutie vybrať sa do sveta a asi ešte ťažšie žiť tam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
princezna, držím palce. myslím, že nejhorší je to rozhodnutí odjet. já před lety udělala opačné a teď toho občas lituju. člověk si musí srovnat priority - myslím, že ve vašem pŕípadě to bylo jednoznačně dobré rozhodnutí - co tady bez práce (tudíž bez penez). Chápu, že se těžko hledají známí a kamarádi - to byl muj argument (hned po rodině), ale všechno chce čas. Rok je na to málo. Manželova dcera žila v cizině (paradoxné to pro ni je Česko) a víc než rok se snažila dostat zpét do své vlasti (vyřizovala vízum pro manžela) - když se to po víc než roce zdaŕilo, zjistila, že se jí vlastně nechce, protože začala mít víc známých v česku. Myslím, že i ta práce pomuže...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, dnes na východe, keď mladí dostanú za svoju robotu minimalnu mzdu, tak si stále myslím, že je lepšie hľadať šťastie vo svete, jasné nie všetci sa aklimatizujú, Tí sa po čase vrátia, ale tiež už s iným názorom a iným zmýšťaním.Mňa očarili Tie Tvoje vety o Íroch, akí sú pohoďaci, tak to by som chcela zažiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...som sa zasmiala ...:-}
veľmi sa mi páči byť ženou práve dnes, práve v tejto dobe....
Myslím to vážne.
Milujem svoju slobodu a nezávislosť. Som proste taká
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne sa tento typ clankov nepaci.