strach

Janulka, ja som zvládla pôrod v 17. A myslím, že to už zvládne každá. nehovorím, bolí to, ale ani pri tom nezomrieš ani nič podobné, čo vidíš vo filmoch... A to, či ťa budú strihať alebo šiť alebo čokolvek ti v tej chvíli bude úplne jedno. A budeš im aj vďačná, že ti pomôžu... A ja som sa držala vety mojej mamy: pre pár hodím bolesti, celý život radosti...

Janka nemusíš sa trápiť myslím, že každá z nás sa bála toho istého. Ja som mala pri prvom synovi čerstvých 19 /vlastne až po jeho narodení on je 6.5. a ja 9.5./ a zvládla som to a o dva roky som si to zopakovala. Aj ja som sa bála ako to všetko dopadne ale chvala bohu všetko išlo rýchlo prvého som porodila za 30 minut a toho druhého no ledvaj som to stihla do pôrodnice. Tým ti chcem povedať neboj sa a nerob si predbežné plány ako to asi bude pretože nikdy nevieš ako to bude prebiehať. Mama mi vždy hovorila keď ma niečo bolelo a plakala som / samozrejme keď som bola tak vo veku 11- 13 rokov/, že čo budem robiť ke)d pôjdem rodiť a ja som si po pôrode povedala radšej rodiť ako dať vrtať zub. Musíš sa teraz tešiť na to všetko čo prináša tehotenstvo. To rastúce bruško, kopanie a hemlesenie sa malého v tvojom brušku to sú tie okamihy ktoré sú najkrajšie na svete. A ver, že keď porodíš a ukážu ti tvoj malý zlíček tak ti bude jedno čo doktor s tebou robí ďalej mne malého sestrička dala na prsia a ani som nevedela že ma doktor zašíva / aj napriek rýchlemu pôrodu som bola dosť natrhnutá/. Tak dievčťa neboj sa a užívaj si svoje tehotenstvo.Prajem ti aby si bola zdravá, šťastná a aby vám to dobre dopadlo. Pekný deň

Ja som pred 2 mesiacmi rodila 3. A poviem Ti, prve dve som sa tak nebala ako pri tomto tretom. Hoci som vedela, co ma caka, celych 9 mesiacov som panikarila a bala som sa porodu. No a potom to prislo a ja som spanikarit nestihla - islo to rychlo. Ono ked zacne porod, tak je tam zasa nejaka hormonalna zmena a to zenu ukludni. Je to sranda, ze zena sa ukludni a zrazu zacne panikarit muz .
Hoci celych 9 mesiacov mi ten moj hudol do ucha, ze to zvladnem.

Pekny den:-}

Milá Janulka, život nám niekedy prinesie veľa bolesti, ale príchod dieťatka na svet nepovažujem za bolesť. Pre mňa to boli tie najkrajšie chvíle a to som prvé bábo mala v osemnástich a rodila som 22 hodín, druhé bábo o päť rokov a neskôr a pôrod trval 18 hodín. Teraz čakáme tretie bábätko a strach z pôrodu nemám. Strašne sa teším až si budem môcť drobčeka pritúliť. To je ten najkrajší pocit aký môže žena zažiť. Jasné, že aj ja prežívam strach z toho, aby bolo bábätko zdravé, ale myslím, že to je normálne. Ale netreba to preháňať.
Ja som tiež teraz v 9 t.t.. V stredu som bola na ultrzvuku, kôli myomu, ktorý treba neustále sledovať. Mám ho na krčku a pomerne veľký, ale podľa lekárov by malo byť všetko O.K. Doonca mi doktor povedal, že by som mohla rodiť normálne nie cisárskym. Toho by som sa naozaj bála.
Žiaden STRACH všetko bude O.K!!! Držim Ti palce.

Janulka, hlavu hore. Ja som sa pri dcérke tiež veľmi bála pôrodnych bolestí a všetkého s pôrodom spojeného. Dokonca som nebola ani na prípravných cvičeniach na pôrod - študentka VŠ, nebolo z čoho to platiť Ale vďaka jednej návšteve v nemocnici spojenej s prednáškou a návštevou pôrodnej sály, mohol byť pri pôrode manžel. A to by som nevymenila za nič. Bál sa síce, že odpadne pri pohľade na krv, ale k nohám ho ani nepustili. Zvládol to úžasne. A keby tam nebol, určite by som to ťažšie zvládala. Som taký ustráchaný typ osoby, ktorá sa bojí dopredu. A veľmi potrebujem oporu druhej osoby. Musím povedať, že aj pôrodník bol úžasný, už na príjme si zo mňa robil srandu a pri pôrode bol tiež fajn (a to som bola dohodnutá s iným, ktorý sa na mna vykašlal). A vonkoncom sa mi nesmial, keď som pri zašívaní kňučala: au, au, au. Pri každom pichnutí ihlou. Dnes sa už tomu smejem, lebo to v skutočnosti nebolelo. Takže sa neboj! Skús sa sústrediť na prípravu hniezdočka pre drobčeka. Študuj si, ako sa vyvýja, vychutnávaj si tehotenstvo. Je to užasný pocit, hlavne keď narastie a začne kopať

Ahoj Janula, ešte na pôrod nemysli. Ešte máš veľmi dlhú etapu tehotenstva pred sebou, radšej si ho užívaj a neplaš sa hneď na začiatku. Kým prídeš k pôrodu zažiješ mnoho krásnych tehotenských pocitov. Hlavne keď sa malý drobček začne v tebe hýbať. Hovorím ako skúsená rodička, ale tiež mám len mesiac pred prvým pôrodom. Takže hlavu hore ! Prežilo to už toľko žien a doteraz som počula, že aj keď to bolelo, bol to pre ne ten najkrajší pocit na svete, lebo pohľad na toho tvojho malého drobčeka nič nenahradí. Takto zároveň povzbudzujem aj seba

ahoj,
mam 20rokov a pred mesiacom a jednym dnom sa mi narodil nadherny syncek,
tiez som sa bala ci bude ok, a co sa tyka porodu ja som si na to vzdy povedala iba tolko:,,Bude to ako maturita, neskutocne sa jej obavas a ani sa nenazdas a je to davno za tebou" a presne tak to aj bolo.Jednu peknu teplu noc prisli na mna predporodne bolesti, kt. bolestami ani neboli a tak som cakala este hodinu a pol, ci to je fakt ono, kedze som si nebola ista, potom som ale zavolala mamke o stvrtej v noci, nech pre mna pride, ze je to asi ono...v nemocnici mi povedali, ze to bude najskor na obed, no bolest sa stupnovala, ale ked clovek dycha da sa to prezit a zrazu som lezala na stole, trikrat som zatlacila a moja mala lasocka bola vonku...noznicky som ani necitila a pri siti mi to tam umrtvili, takze to bolo len take malinke stipnutie, ale ako hovori vela ludi. Ked sa potom pozriem na toho malinkeho cloviecika s najkrajsim pohladom, nic ma neboli.:)tak ti drzim palce:)

Ahoj Janula!
Este mas cas na strach. Uzivaj si tehotenstvo, ked mozes. Ja som nad bolestou nepremyslala , az teraz mi zacina dobre "lepit", ked sa to blizi. Ale snazim sa na to dopredu nemysliet . Nejak bolo, nejak bude. Aj keby boli bolesti, tak niekolko hodin snad prezijeme, umriet nas hadam v nemocnici nenechaju...Treba mysliet na babatko a povedat si, ze par dni v nemocnici nie je nic oproti peknym chvilam, ked uz budes s babatkom doma.