Nájsť vyradeným veciam, miesto určenia, je aj pre mňa veľmi dôležité a asi aj najťažšie. Zberný dvor zo 20 km daleko, iným smerom ako chodíme .... a klasické ekologické triedenie na mnohé veci nepostačí ...
Len ako píšeš, ta "naša" hrabivosť, keď zadarmo dávajú ... je smutná ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už viac krát som písala o mojich vyhadzovacích záchvatoch. Je až neskutočné, koľko toho človek dokáže navláčiť domov za pár rokov.
Už minulý rok som nevyhodila všetky veci do zberného dvora, ale zachytila som celoslovenskú akciu Zóna bez peňazí. A tak som tento rok pri vyhadzovaní rovno triedila. Na jednu hromádku som dávala tie veci, čo sa mi javilo, že by mohol ešte niekto použiť. Nakazila som aj sestru. Tá po skoro 30 rokoch vytriedila napríklad svoje svadobné dary a posunula ďalej napríklad ešte nerozbalené kávové súpravy.
Ja som vyhádzala kopec starých zošitov, tempery, vodovky. Ale ja rôzne nálepky, pexesá, karty, euroobaly..... Veci síce potrebné, ale nie v takých množstvách, ako som mala doma.
Niesla som to tam s malou dušičkou. Ale po pravde - bola som šokovaná. nestíhala som tie veci ani vykladať, už mi to všetko brali.
Nakoniec som zistila, že tašku s hračkami sme nechali doma. Tak sme sa snáď o 15 minút vrátili. A z prvej várky vecí tam už skoro nič nebolo.
Samozrejme, nedali sme tam veci iba my. Bolo tam toho fakt hodne.
V prvom momente ma to celkom potešilo. Dali sme tým veciam druhú šancu. Nájdu svoje použitie. U nás iba zaberali miesto.
Ale keď som videla, jak to niektorí ľudia berú - úplne bez rozmyslu. Len aby mali. Dúfam, že im to nezanesie ich domovy. Lebo to je tak trochu škvrna na inak celkom dobrom pocite.