Ponúkam vám kúsok môjho "kariérneho" životopisu: Skončila som výšku a s titulom-stavebná inžinierka som sa vrátila do rodného mesta. Robotu som si našla hneď v projekcii veľkého podniku. Akurát preto, že som mala z absolventov najlepšie známky, zaradili ma na profesiu, ktorú som akurát nechcela. Ale povedala som si, nejako to do prvej materskej vydržím.
Písal sa rok 1988. Hneď po škole som sa vydala za spolužiaka, bol z iného mesta, tak prišiel bývať k nám. Pracovala som skoro 3roky, potom ma tesne pred materskou prepustili z organizačnźch dôvodov. Ale ja som nad tým nerozmýšľala, tešila som sa na dieťatko. Po troch rokoch ma bývalý kolega vzal k sebe do firmy, potreboval posilu, možno by stačila stredoškoláčka, ale šikovná vysokoškoláčka bola ešte lepšia(pre neho). Robila som rok, prišlo druhé rizikové tehotenstvo, druhá 3-ročná materská. Medzitým vzal inú silu.
Po materskej ma vzal späť, vraj roboty je veľa. A aj sme robili veľkú zákazku, robotu sme odovzdali, no investor nezaplatil.(na Slovensku je to tak). Ja som o peniaze neprišla, bola som v zamestnaneckom pomere a svoju výplatu som dostala. Šéf nás však musel prepustiť. Ostala som bez roboty. Na podporu som nemala nárok. Chvíľu som maródovala.
U manžela v robote to začalo škrípať, šéf porobil divné kšefty a prestal im vyplácať výplaty (na Slovensku je to tak). Chodila som po úradoch, že vybavím nejakú podporu. Všade ma odbili tým, že manžel predsa pracuje.(súďte sa zo zamestnávateľom-dodnes nemáme ani korunu). Tri mesiace, bez akéhokoľvek príjmu... vravela som si, hlavne,že sme zdraví. Manžel náhle vážne ochorel. Po bežnej chrípke dostal zápal srdcového svalu. Do nemocnice prišiel na poslednú chvíľu. Päť týždňov bol na prístrojoch, srdce štrajkovalo. Dostal sa z toho, doživotne bude brať lieky, ale môže skoro plnohodnotne žit. Čakal ho ešte temer rok PN-ky.
Za tých hraničných päť týždňov mi v hlave prebehlo toho veľa. Celý život. Čo bude ďalej? Otázka bez odpovede. Vedela som, že musím rodinu zabezpečiť, že musíme z niečoho žiť. Hľadala som si prácu neustále, stále bezúspešne... Na úrade som povedala, že vezmem hocičo!!!, ale ani to hocičo nebolo. Volala som na inzeráty už aj na miesta šičiek, upratovačiek... Môj titul z výšky mi skôr poškodil, ako pomohol! Nikde nemali pre mňa miesto.
Pomohla mi kamarátka, zavolala známej, nech ma príjme ako pokladníčku do supermarketu. Keď, nechcela, že s takým vzdelaním určite nebudem chcieť robiť, tak ju uhovorila, že aspoň na skúšku. Tak som nastúpila. Nikomu som nevravela kto som, čo mám za sebou, bola som rada že mám prácu. Moja šéfka bola strašne nepríjemná osoba.(taká primitívka, stará dievka). Už od začiatku mi robila zo života peklo. Ja som zaťala zuby a snažila som sa robiť čo najlepšie a ešte lepšie!! Veľa vecí človek prežije, keď má silný motív. A ja som ho mala-muža a dve deti. Vážim si každú prácu a aj táto skúsenosť ma mnohému naučila. Vytrvať. Mala som tam aj príma kámošky, medzi predavačkami, boli to super baby.Jedna vec ma držala nad vodou, predstava, že toto obdobie prejde, že zas bude lepšie.A naozaj sa tak stalo.
Jedného dňa medzi zákazníkmi, ktorých som obsluhovala bol chalan z výšky, ktorý ma poznal z predchádzajúcich zamestnaní. O pár dní sa vrátil a ponúkol mi zamestnanie vo svojej projekčnej kancelárii. Som tam už šiesty rok. Robím v obore, niekedy je to lepšie, inokedy horšie. Nie je to ideálne. Neviem či je to tak na celom Slovensku, alebo len tu na východe, ale je tu veľká núdza o pracovné miesta. Vážim si svoju prácu, viem že bez nej by mi bolo oveľa ťažšie. Ale to neznamená, že nesnívam aj o niečom inom. Človek je tvor nespokojný a kým snívam, tak žijem. A svojim deckám sa snažím dostať do hlavy, že žiadna práca nieje podradná - "Vy sa len učte a snažte, aby ste mali čo najviac možností výberu, príde šanca a my musíme bzť pripravené."
Ako si strávila minulú noc, Lienka? Pracovali ste až do rána bieleho?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bola som v robote tak do 23.15, potom prišiel po mňa muž, lebo šéf ešte ostával v robote, ja som už bola celkom grogi. Ráno som bola v robote už pred 7.00, tak mne ešte makali ako šrúbky. Ale stihli sme to, šéf projekty o 13.00 viezol do Košíc. Potom som ešte robila do konca pracovnej doby a o 16.00 som na bicykli išla s malou na kupko.(sľúbila som jej to už skôr) Večer som bola už taká dobitá, že som len odkväcla do postele.
Našťastie také dlhé ostávanie v práci nieje veľmi často.
A nanešťastie mám strašne pracovitého šéfa. On je hlavne na seba veľmi tvrdý(a vydrží veľa)a potom aj odo mňa ako zamestnanca požaduje veci niekedy takmer nemožné stihnúť. (termínove) Ale keď sa všetko podarí nepovažuje to za nič výnimočné(nijaká pochvala, nijaká odmena) Tak to jednoducho musí fungovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Už som Ti pred chvíľou písala, že si raz len šikovná žienka.
JA som akurát poslala ďalšie žiadosti o prácu, tak uvidíme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Edit napíš nám niekedy ako sa také slovenské dievča rozhodne vybrať do sveta. Ačo ho tam čaká.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Az budem mat troska viac casu tak napisem, momentalne robim projekt do prace na vianoce,vyzdoba,vyrobky ,napady atd, tak beham po inete doma, lebo na to v praci cas nieje.Ale raz napisem,uz tomu totiz ani sama neverim ze som sa do cudziny vybrala,a este dvakrat:):)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uz na vianoce??? edit... no aj ked mas malo casu, ked skocis na nanicmamu, mohla by si prosim napisat kde si kupila tie zavinovacie body pre martinku? ja som to teda v anglicku nevidela... dik.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz som to pisala kamke lebo sa ma pytala na maily,tak som nechapala preco sa pyta:):):)To som kupila v H and M.Ale videla som aj v inych obchodoch.A papucky kamka este spominala v tescu znacka cherokee.Uz si ani nespominam ze to body bolo zavinovacie:):)
Vianoce preto,lebo som to dostala za ulohu v praci, a kedze mame velke priestory treba to premysliet a kupit doplnky a navrhnut vyrobky(drevo,kov a keramika)ktore sa u nas vyrobia a my budeme predavat okrem inych vyrobkov na vianoce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj lienka,klobuk dole,citala som to jednym dychom.A len skonstatujem ze si sikovna,a vazim si na tebe snahu a odhodlanie nevzdat sa ale zmenit veci k lepsiemu.Mozno si povies ze si jednoducho nemala na vyber a musela si,ale ty si sa rozhodla bojovat a nelutovat sa a necakat na zazraky ktore same nechodia ale o ktore sa musime velmi snazit.
Ja mam 28, v podstate robim uz od 18, ci to bola rocna praca,alebo praca popri vyske.Vyskusala som si toho viac,doma a hlavne v zahranici.Kazdu pracu som si vazila a snazila sa ju robit ako som najlepsie vedela,nech uz som robila cokolvek.
Tvoje konstatovanie'na Slovensku je to tak' je jeden z dovodou preco som uz skoro styri roky v UK.Predtym som hned po vyske sla do Bavorska na rok a pol.Aj ked mi rodina a priatelia velmi chybaju, mozem sa tu realizovat,a postupne som sa dopracovala k praci ktora ma bavi,o pravidelny plat sa nemusim obavat,a viem si sama zarobit na taky normalny zivot,co bolo pre mna vzdy dolezite,byt relativne samostatna. Stale verim ze na Slovensku sa to uz zacne zlepsovat,ale akosi tomu nic nenaznacuje,snad este vo velkych mestach.No aj napriek tomu sa raz vratim,asi tak o rok a pol.A tisko verim ze 'na Slovensku to bude inak'.