Bol to môj prvý stredoškolský Valentín.
Na gympli sa to hemžilo a vrelo už niekoľko týždňov predom. Chalani z "béčky" mali super nápad. Usporiadali valentínsku poštu. Do hlásateľne, odkiaľ denne na nás ziapala hudba cez veľkú prestávku sa postupne zbierali darčeky a dobrovoľníci ich potom v osudný deň mali rozniesť adresátom.
" Ja by so nechcela valentínku, je to trááápne..." zahlásila Mira a mikla blond kučerami.
Jasné, že je to trápne, však tebe určite niekto pošle.
" Veď ani ja," pritakala som aj ja, aby to nebolo blbé, že mi bude ľúto, že mi ju nikto nepošle.
V hlave som premietala - tak Aďo zo 4.C, alebo Juro z 3.H - fiiii, to by bola Valentínka. Ale však ani Kamil neni na zahodenie, ani Peťo, Miro, Mišo, no proste bolo ich toooooľko.
" Baby a poďme urobiť Valentínky my," pribehla vždy uletená Simona.
" To šíííbe?" hodila Mira plecom.
" A ja veru spravím - pre Ondra," Ondro bol jej platonická láska, ktorý o tom "vôôôôbec nevedel", lebo o tom vedela celá trieda a náležite ju vždy niekto strápnil, že " Simaaaa, Ondro ideeee!" jasné že na plnú hubu.
Tak sme Valentínky nerobili, lebo by to bolo TRAAAPNEEE!!! a každá jedna v kúte duše tajne čakala, že ich aspoň päť dostane.
A bol Valentín. Koniec druhej hodiny - mali sme dejepis, sme ani nemohli dočkať. Profesorku, to riadne vytáčala a úúúplne neromanticky nám dala písomku, nech sa ukľudníme, aj s celým Valentínom.
Zazvonilo a z amplinu nad hlavou začal revať November Rain.
Ruky sa mi potili a do triedy vbehli prví poslovia s Valentínkami. Jasné, že sa ku každej jednej zhrnula celá trieda a jasné, že sme si robili dobrú srandu z každého vyznania. Ale aj tak som stále čakala, že predsa len, veď predsa ma niekto musí mať rád. Nie?
A dočkala som sa. Krásnej Valentínky. Najprv som ju patrišne vystískala, s malinkým srdiečkom otvorila a : PRE NAJUŽASNEJŚIE DIEVČA AKÉ POZNÁM
TVOJ VALENTÍN
Jéééj ty si rýchla.
Ďakujem.
prave som prisla k pocitacu a hned toto tak som rychlo citala.ale to je ukoncene tak,ze to vyzera na pokracovanie,hm?
nieeee - to bol koniec - nia
jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej
čečeeeeeeeeeeeeeeeeee
sak este daco daj
a zistila si kto to poslal?
som v papradí
no nedá mi, a vieš od koho bola?
teda, kto bol ten Valentín?
Amálka, máme rovnaké myšlienky aj v rovnakom čase
Cicušky jasné že viem, no od Valentína
, ale písal to Simonkinou rukou.
mileeeeeeeeeeeeeeeeeee
to za mojich mladych cias nebyvalo
Ja sa na valentina akurat dobre bavim...ako si davaju valentinky dcery s mamami, nevesty so svokrami a podobne, hehe
Pritom je to sviatok zamilovanych
Ja sa na tom nebavím,lebo vieš ako je niekomu zle,komu nemá kto dať valentínku?Bola som aj ja slobodná a "nemilovaná" a vtedy ti veru dobre padne dostať valentína aj od kámošky,alebo mamy,to je jedno,hlavne že vieš,že na teba niekto myslí.Ja tento sviatok práve preto nemám rada,že ako musí byť ľuďom,ktorí ho nemajú s kým sláviť a možno by chceli.Ak niekoho ľúbime,nepotrebujem na to sviatok lásky,stačí výročie svadby,zoznámenia,prvej pusy,milovania,je toho toľko,kedy si to človek môže pripomínať,ale "oficiálny" sviatok sa mi zdá nefér voči singl ľuďom.takže úplne chápem takých,ktorí sa obdarúvajú medzi sebou,veď to je tiež láska,nie?
Ale iste, veď práve aj v Amerike, odkiaľ to k nám "dovialo" to fičí tak, že si minimálne tie "Valentínky" posielajú všetci navzájom, čo sa majú radi, to nie je len o láske manželskej, mileneckej - to je pre každého, kto má niekoho rád.