Vianočný román 33.

Prešlo vyše dvoch týždňov odkedy prišla Nataša o dieťatko. Fyzicky už bola v poriadku, no psychicky bola na dne. Primár sa rozhodol prepustiť ju do domáceho liečenia. Jej otec jej pobalil všetky veci z jej bytu a spolu s mamou sa rozhodli pripraviť svojej dcére pekné Vianoce. No uvedomovali si, že tieto Vianoce nebudú ako tie predtým. Budú iné, budú smutné. Obaja mali obavu ako ich zvládnu. Chceli pomôcť svojej dcére zmieriť sa s osudom, no nevedeli, či to dokážu. Keď sa pozreli do jej očí, už v nich nevideli tie dve iskierky, ktoré im vždy vykúzlili úsmev na perách.
Báli sa o svoju jedinú dcéru.
Tá už našťastie nebola podozrivá, ale jej bývalý priateľ a jej kolegyňa sedeli obaja vo väzbe. Polícia stále prípad neuzavrela. Maroš sa tvári akoby o ničom nevedel. Vinu hádže na Miru, vraj ho navštívila, keď ju ako ženu odmietol a vtedy mu podstrčila jed. On sám z chémie prepadal a vraj ani netuší ako by sa k nemu dostal. Ako by sa dostal k jedu, ktorý zabíja tak pomaly? K jedu, ktorý zabil jeho milenku? K jedu, ktorý mu zničil život? K jedu, ktorý ho pripravil o dieťa? Dieťa... áno aj jeho bolela strata dieťatka.
Mira mala za sebou niekoľko semestrov farmácie. Bola Ivetina priateľka a často ju navštevovala. Pracovala s Natašou, mala rovnakú príležitosť ako on, otráviť obe ženy.
A Mira sa konečne rozhodla vypovedať. Čoskoro sa všetci dozvedia pravdu. Nech bude akákoľvek, Nataši to dieťatko nevráti. Aj keď nevedela, že je tehotná, tá strata ju veľmi zasiahla. Vo svojom srdci cíti prázdnotu a tú tak skoro nič nezaplní.