Vysvedčenie ...

Bisťu, ja si to už ani nepamätám! Ale viem, že známky na vysvečku, tešili či trápili skôr mňa. Rodičia z toho vedu nerobili, odmeny sme ako deti za vysvečko nedostávali a ani ja to nemienim robiť. Vysvedčenie neni pre mňa dostatočný dôvod dať dieťaťu odmenu.
Čo ma teší je, že dcéru zatiaľ baví chodiť do školy.
A čo je smutné, že keď som školu skončila (strednú) začalo ma baviť učiť sa. Do kelu aj s tými paradoxami!!

ja si nepamatám, že by som sa bála doniesť domov vysvedčenie, dokonca ani vo štrvtom ročníku na strednej na pol roka /vtedy som mala prvú 5 v živote na vysvečku aby ste si nemysleli, ja som sa inak velku fajn učila, len som nebola bifloška /, naši o tom vedeli, chodili na rodičko, a ja robím to isté, takže informovaná som, a do žiackej tiež raz za čas nakuknem. Ale aby som pravdu povedala, som prekvapená z hodnotenia červíkov. V tom dobrom zmysle. Pretože aj napriek tomu, že večne nemali nejakú písaciu potrebu /posledné 3 týždne už ani pero - ho zlomili a potom aj stratili, snáď nebudem kupovať zasa nové/, napriek tomu, že pravidelne zabúdali doma zošity, alebo učebnice, malá zas nejako sem tam kašlala na úlohy /tajila, že nejaké má/, šak načo , ich spôsob prípravy na ďalší deň bol nielen pre mňa veľmi ale veľmi bolestný /našťastie som ešte neošedivela/, aj tak bolo ich vynaložené úsilie a dosiahnuté výsledky vychválené /nehovorila to pani učiteľka o iných deťoch ? / takže ja som spokojná, a aby moje dietky aj videli tú moju spokojnosť, tak som ju zhmotnila, a pripravila im prekvapenia v podobe športových potrieb /obruč, švihadlo a fitlopta/ takže keď sa dlhšie nebudem na stránke ozývať, vecte, že doma liečim zlomeniny a otrasy mozgu mojich červíčkov

Tak my sme už dnes stihli absolvovať zmrzlinový pohár za vysvedčko, aj keď syna (šiestaka) by som zaň najradšej roztrhla. Ale to sme si vydiskutovali už predtým, však sledujem známky celý školský rok, tak viem čo môžem očakávať. Kdesi som čítala myšlienku psychológa, že žiadne dieťa nenosí naschvál zlé známky. Odmenu si zaslúžia podľa mňa všetci školáci, každý sa určite aspoň trošku snažil, učil podľa svojich schopností a možností. Tajne dúfam, že na budúci šk, rok to bude lepšie.
A nedá mi nepochváliť sa, že aj ja som priniesla vysvedčenie s vyznamenaním a v utorok slávnostne promovala. Normálne som na seba hrdá, lebo ako mama som skôr naničmama (aj keď sa smažím).

moja banda sa dobre učí, horšie je to so správaním. Čiže z času na čas vyfasujeme pokarhanie triednym učiteľom. Náš Matýsek totiž nedokáže obsedieť na prdelke a vyrušuje cez hodinu. Ale vidím to aj ako problém celkového stavu školstva, deti sa nudia na hodinách, lebo ich je veľa v triede, tí šikovnejší majú cvičenie vypracované skôr a potom s nimi čerti šijú. Učiteľky majú čo robiť, aby sa venovali všetkým deťom, tak potom časť z nich vyrušuje. A náš Mates je v tomto preborník
Inak medzi nami dievčatami, ja som bola s chalanmi v triede v každej lotrovine, len nam učiteľka nikdy nepísala dievčatám poznámky, lebo jej to bolo hlúpe. Takže majú byť po kom tie moje blonďaté hlavy...

Mám troch súrodencov a moji rodičia nám vždy hovorili, že sa učíme pre seba a nie pre známky. Či preto, že nebazírovali na vynikajúcich výsledkoch, alebo preto, že sme boli vzorné a múdre deti , nosili sme domov vždy pekné vysvedčenia. Za odmenu sme dostávali knižky podľa vlastného výberu.

Náš chalan chodí do školy, kde je prvé štyri ročníky iba slovné hodnotenie. Napriek tomu, že sme nevideli nejaké číselné výsledky, vždy sme ho pochválili, knižku dostal a tak. Prvé naozajstné vysvedčenie so skutočnými známkami priniesol minulý školský rok na polroka - boli tam jednotky a dve dvojky. Pochválili sme opäť, aj knižku dostal a potom sme v súkromí s mužom riešili, ako je to možné, keď náš chalan sa doma do školy vôbec nepripravuje. Ak mal nejaké úlohy, stihol si ich napísať v družine a keď aj náhodou pocítil potrebu sa pozrieť do nejakej učebnice, robil to počas cestovania do a zo školy. Na základe toho sme usúdili, že chalan by mohol mať to vysvedčko aj krajšie, tak sme ho začali trochu kontrolovať, sem-tam sme ho preskúšali a na konci minulého školského roka už mal len jednu dvojku. To isté aj tento polrok. Na rodičovské chodíme, všetci učitelia nášho chalana schvália, tak sme mu povedali, že keď chce ten nový mobil, čo po ňom tak veľmi túži, chceme vidieť aj vysvedčenie so samými jednotkami. Chalanovi sa to moc nepozdávalo, lebo to by sa musel trooošinku posnažiť a na to je on dosť salámista. Argumentoval, že všetci jeho spolužiaci majú omnoho drahšie mobily, ako ten jeho vyhliadnutý, vôbec ich nedostali za niečo, ale len tak, lebo si zmysleli a podobne. No, nepopustili sme, vysvetlili sme nášmu mládencovi, že my vychovávame jeho, nie jeho spolužiakov, že mobily ani iné veci z neba nepadajú a mobil má - podľa nás nový a ešte k tomu drahý nepotrebuje. Ale keď po ňom tak strašne túži - OK, kúpime mu ho, ale za vysvečko so samými jednotkami.
Ach, jaj! Tak chalan sa občas niečo učil aj doma (niekedy aj pol hodiny! ) a dnes príde domov aj s tým vysvečkom s jednotkami odvrchu až po spodok!

Teším sa veľmi! Nie kvôli nám, ale preto, že chalan má dobrú hlavu a sám takto zistil, že keď sa trošku posnaží, dokáže omnoho viac. Škoda by bolo, aby lajdačil a nevyužil svoj potenciál. Pre nás, rodičov, nie sú známky až také dôležité, pokiaľ je chalan veselý a spokojný. Ale známky sú dôležité pri postupe do ďalšej školy a tam sa jeho mininámaha zúročí .
Samozrejme, keby mal kvôli takým známkam ležať celé dni v učebniciach, sami by sme ho od nich hnali. Nič sa nemá preháňať, všetko s mierou!

No moji chalani keby sa fakt trošku snažili tak by to mohlo byť aj na samé jednotky...Tomu staršiemu sa paradoxne lepšie darí na druhom stupni...Vlastne ani neviem či to dobré vysvečko je za snahu, lajdáctvo alebo ľahostajnosť....nerozumiem príliš tomu že si doma vôbec nerobieva úlohy- stíha ich v škole a doma sa tiež absolútne neučí.Na vysvečku majú len jednotky a dvojky...a mladší mi len vie povadať že on nepotrebuje mať samé jednotky- veď aj Filip máva na vysvedčení aj dvojky...no nie že by nemal na to aby boli aj čisté jednotky, ale veď načo sa až toľko snažiť...Ale starší syn Filip- bude siedmak má už dosť veľkú motiváciu, pretože už vie na akú školu sa chce dostať takže si tie známky dokáže ustriehnuť aby sa na školu dostal...A ja som bola taký žiak, že na základke len jednotky a dvojky a stredná škola sa nikdy neobišla bez trojek na vysvedčení- ale stredná škola ma vôbec nebavila len som ju chcela nejako dokončiť a mať maturitu- to bol môj cieľ...A dnes som so synmi stihla už slávnostný obed v pizzérii a večer nás tatinko-manžel berie na zmrzku- lebo veď aj ja si za také vysvečko zaslúžim- veď je to trošku aj ocenenie mojej práce...

Tak ja som si včera aj poplakala,nakoľko moja dcéra mala v škole rozlúčku so ZŠ a od septembra nastupuje na strednú.V školskej telocvični mali pripravené tablo s fotkami všetkých spolužiakov ešte z čias plienok a úžasný program si pripravila celá deviata trieda.Sparodovali niektorých učiteľov,ale aj spolužiakov a televízne relácie.Pekným príhovorom sa rozlúčili s celým učiteľským zborom aj so spolužiakmi a veru si aj poplakali a až teraz si uvedomili že už nebudú ten tím nezbedníkov.Takáto rozlúčka deviatakov býva každý školský rok.
PS:moja dcéra mi schovala kameru,len aby som preboha živého nefilmovala.A mne je to teraz tak ľúto že som nemala po ruke kameru,že už aj dcéra oľutovala že ju skryla.
Nikdy sme doma nerobili veľký rozruch kôli známkam a deti dodnes všetkým odpovedajú že prešli bez ujmy do ďalšieho ročníka.

Tak ja mám dvoch chlapcov, jeden je štvrták a doniesol jednotky a dvojky a to som sa sním nikdy nemusela učiť a je naozaj úžasne dieťa, druhý je siedmak a má aj trojky. Je naviac dyslektik a dysgrafik a hodnotia ho úplne tovnako ako jeho spolužiakov.To preto že som nesúhlasila s integrovaním. Celý rok ho treba poháňať do učenia kontrolovať tašku, úlohy a skúšať s každého predmetu. Je to taký lajdoš akým som bola ja.
Má veľké nadanie na hru na gitare a čo do počitačov je najviac žiadaný keď sa niekomu niečo dokašle. Urobil parádnu prezentáciu pre krúžok robolab a bol ho odprezentovať na Univerzite Dubčeka.
Myslím že každé dieťa si zaslúži darček a veľkosť toho darčeky určujeme my rodičia. Moje deti dostávajú vždy neakú hru . Tento krát dostali
futbalovú bránu a hojdaciu sieť.
Určite pôjdeme kúpiť aj neakú knihu lebo za týždeň odchádzame na dovolenku a nech po večeroch alebo na pláži čítajú.

Moje prázdniny keďže som ich prežívala v detskom domove boli vždy plné upratovania a príkazov a zákazov. Ale mali sme aj povinné tábory a to boli najkrajšie dni mojho detského života. Nikdy som sa neučila lepšie ako na štvorky a to nie preto že by som nemala na lepšie veď keď som si robila maturitu dva roky spať zmaturovala som na dvojky , ale preto že nik nemal o nás záujem a bola docela sranda keď sme tak v tom jednom odelení boli aspoň piati a to sme boli stále zavretý v jednej miesnosti aby sme sa učili. Každý deň som už ráno vedela ako bude vyzerať celý môj deň a teraz nemám ani čo odpovedať deťom keď sa ma pýtajú čo som robievala cez prazdniny , ale už aj tieto dni sú za mnou len tie spomienky niekedy tak veľmi bolia.

Naše vysvedčko bolo zaslúžené ,zvládli sme školu aj prvé sv.prijímanie teraz nevím čo bolo ťažšie či prípravy ,vstávanie, učenie AJ slovíčok alebo otázky na prvé sv. prijímanie .Tak ťažké otázky ani dospelí ich neovládajú.Za všetko som chválila aká je šikovná ale bolo to o nervy.Čo mamy neurobia pre svoje deti.Boli sme na zmrzline a chystáme sa na kupko a budeme chodiť na výlety a vychutnávať pohodu.predsa nazbierame nové sily na nový školský rok
škola na dva mesiace

No vďaka EU sa rozbehol projekt a skoro každá škola dostala formy pre webové stránky, u nás na škole (dopravnazv.sk) to funguje tak ,že každý druhý -tretí deň sú zapisované známky na internet a rodič si po zadaní hesla môže prezrieť všetko, od poznámok (zatial sa uvádzajú iba počty)cez ospravedlnené/neospravedlnené hodiny ,známky, výsledné známky ,napomienky, grafy priebehu štúdia a štatistiky a bla bla bla.. je to určite super ale mne to nevyhovuje :D školu som si zvolil len tak,môj odbor bol plný a mám ju nedaľeko takže si tam chodím posedieť,najesť sa ,cez prestávky prípadne vybaviť niečo v meste alebo len tak si ísť zapáliť pred školu..prípadne ak sa ráno zloží vačší obnos penazí tak tam vobec nejdeme.. niesom špeciálny prípad, keď sa kuknete na štatistiky len naša trieda (22 ludí) má priemer na žiaka 305 vymeškaných hodín odporúčam zabrániť záškoláctvu už v rannom rozvoji , t.j neposielať dieťa k doktorovi za každú blbosť , doktorke stačí len povedaŤ že bolí ma hlava alebo mám stres a máte voľno na týždeň..potom sa ťažko odvyká od "voľna" a hladajú sa iné možnosti ..ehm a vysvedčko :D mne stačí ked prejdem načo sa namáhať keď budem robiť niečo úplne iné..

na intraku je to horsie :D tam sa kšeftuje..kedže finanice su obmedzene tak sa kšeftuje s alkoholom,cigaretami,travou, jedlom,oblečenim no proste všetko možné výmenný obchod :D