Ako to vlastne je?

alebo Čo bolo prvé vajce alebo sliepka? zase inak.

Neviem, či je to moja záľuba, alebo pud sebazáchovy, alebo len riešim čo ma trápi.... Celkom ma zaujíma (ne)fungovanie psychiky a zároveň téma správneho stravovania. To čo u mňa obe témy spája, do jedného "krásneho" celku je zajedanie všetkého, od malička doteraz.

A tak jasné, že narazím aj na témy, o tom, že náš vzťah k jedeniu silne ovplyvňuje hlava. Ako jasné psychika, ale aj inak. Neuróny a rôzne látky, ktoré sú (ne)prítomné zodpovedajú za to, že nám chýba pocit nasýtenia. A potom len jeme a jeme ...., aspoň ja, od malička mala. Nie veľa, ale často, či skoro furt. Hambím sa Prekvapenie Najlepšie všetko čo je šmrcnuté čokoládou. 

A potom sa si zas prečítam, že našu psychiku, správanie, pozitívne či negatívne ladenie, intezívne ovplyvňuje zloženie baktérii v črevnej flóre.... Len vedci zďaleka nie sú vo fáze, aby správnymi probiotikami liečili napríklad depresiu, ale vraj spojitosť, je už celkom preukázateľná. 

Skúsim pohľadať články ...

A teraz "kudy a kam?" Ako to je? Sme to čo jeme? alebo Jeme, preto čo sme, (ne) máme vo svojej hlave? Vieme ovplyvniť to čo si dáme na tanier, do úst. Aspoň teoreticky Hambím saPrekvapenieHambím sa, keď aspoň na chvíľu skrotíme, démonov vo svojej hlave a prestaneme jesť sprostosti, lebo ....

Ak by som šla intuitívne za tým, čo by moja telo hlava uvítala, skončila by som asi pri rastlinnej strave možno občas s vajíčkami. Len  mám deň čo deň Ďalších stravníkov, vlastnú energetickú bilanciu často na bode mrazu, takže skončím často pri tom, čo je najjednoduchšie a zjedia všetci. Sú to jedlá väčšinou bez polotovarov, varené relatívne, z vhodných surovín (v podstate aj my jeme to čo je vhodné pri histaminovej intolerancii, akurát pre nás aj jedlá zohrievam), ale k ideálu majú ďaleko .... Primálo zeleniny ...

No nič, už som vyskúšala celkom peknú zbierku chutných zeleninových jedál, ta už ich len variť častejšie a častejšie....

Diskusie Naničmama.sk: 

Ja som odmalicka jedla malo. Aj teraz jem malo, nejako mam klapku, ze uz som plna. Ale cokolady som jedla na kvanta....robili sa mi vyrazky...Niekde som sa docitala, ze to moze byt z cokolady. A tak som sa rozhodla. Ked bol 40 dnovy post, obetovala som cokoladu. Najprv velice ztazka...po dvoch tyzdnoch lepsie a po 40 dnoch som si povedala, ze ked som uz presla takou odvykackou, ze to snad nepokazim. A tak som prestala jest cokoladu. Teraz si po dlhom case bez, dam sem tam uz len horku 1, 2 kocecky a staci mi. Jedla varim klasiku nasich mam, dost privarkov, lubime vsetci. Nedavno sa stala u nas v rodine taka prihoda. Boli sme cela rozvetvena rodina u svokrovcov na obede. Pri jedeni zrazu najstarsia clenka rodiny, mama od svokry, s pohladom upretym na mna zrazu vykrikla, ze " aha, ja uz som to pochopila, ty nepotrebujes vela jest! A to mi moja dcera hovorila, ze si fajnova a nechces u nej jest...." Niet nad upromnost starsich ludi... :-)))) Moj svagor si napriklad nalozi aj 3 krat a potom fuci, ze sa prejedol...tomu veru nerozumiem. Inak rovnako to mam aj s pitim alkoholu, nikdy som nebola pripita, nedajboze opita...nedokazem prejst cez klapku... :-) a tak to mam aj s jedlom. Ked mi hlava hlasi, ze stop, si najedena, nemam problem nechat na taniery. Na dobre travenie uzivam kazde rano vlakninu s bifido kulturami, ( Lepicol sa to vola ) nakolko nepijem mlieko a nejem jogurty. Najmladsie ditko nase tiez nema potrebu vela jest, ked ju niekedy babky napominaju, ze ma jest, tak vzdy oponujem ze v nasich koncinach este od hladu nikto nezomrel, tak ked citi, ze ma dost uz nemusi. Samozrejme, ze nedovolim ladovat sa sladkostami ma ukor jedla...

Takže tiež to máš nejak nastavene od mala, len tu lepšiu verziu ako ja, nepotrebuješ veľa jesť . Hambím sa Výsledok vidno, si stále krásna , štíhla, večné mladá ... Úsmev Tvoja mamka, pôsobí rovnako, vtoja malá eterická víla tiež. Nedávno som čítala, že ani tak nededíme genetiku, ale stravovacie návyky. Ťažko povedať, stačí porovnať mňa a sestru.Hambím sa Pravda bude asi aj tam , aj tam ...

tej čokolády ja už tiež veľa nejem, idem po kockách vysokopercentmej . Len v ťažších dňoch niekoľkokrát denne ....Hambím sa Inak pri tej čokoláde, je problém nájsť chutnú čokoládu, ale jednu som predsa len našla ... Ale keď mám ťažký deň, je mi všetko jedno ...

 

No myslím že to je spolu aj hlava a potom aj črevo. Jednoducho je to prepojené. Viem že ak by som ostala na takom jedalníčku ako som bola zvyknutá doma kde mäso bolo iba sviatočné alebo pri ťažkej robote a určite nie denne a už vôbec nie kupované udeniny - tie boli u nás do roka aj spočítať na ruke. Teraz viem že dennodenné jedene mäsa je náš najväčší problém a jedenie toho hrozné rastového mäso je už nesmierny problém. Nie, stále nie som vegetarián - všetci vieme že aj ked najprimitivnejšie ochutime mäso bude to dobre jedlo ale už je to iné so zeleninou či s inými pokrmami, skoro vždy je to pracnejšie ako urobiť mäso či ohriať párky. Preto to v tejto uponahľanej dobe je také.

Ja som nikdy nebola na mäso aspoň nie tak ako iní - v nemocnici som bola z toho chorá že mám aj na obed aj na večeru mäso, vedela som že takto neviem existovať ale celý život som si myslela že ak raz nebudem môcť jesť chlieb tak nebudem vedieť žiť - blbosť, bez chcleba žiť viem tak ako bez tisíc iných veci ako sú udeniny či fašírky a rezne.

Milovala som horkú čokoladu, teda nemyslela som si a netvrdilo to ani že som na nej závisla ale naozaj som ju mala rada. No v posledných rokoch som už nevedela zjesť ani polovičku čokolady a po tom nešťastí mi aj moje deti kupovali tie super horké čokolady- no ja som ich už nevedela jesť. Telo už signalizovalo už nevládzem - teraz som bez čokolady  skoro 2 roky, za ten čas som zjedla 2x ledové gaštany a asi 5 tabličiek čokolady s chilli ktorú som predtým milovala.

Tak toto hovorí o tom že aj v hlave sa to môže zmeniť aj bez našeho pričinenia - to iba sama seba som presviedčala že by som to nedokazala.

Na liečení dostavali všetci okrem mňa na obed zákusok a ja som im to už v polovičke závidela a tak som jednú plnenú tortičku - spojené linecké kolieska s čoko krémom - skúsila a chutilo to odporne, cítila som iba margarín a tak som to vypľula a znovu mala pokoj.

Však toto jedna vec, ako ti cítime, ako by sme mali jesť, druhá, čo je jednoduchšie navariť a tretia, čo nás donúti zdravie. A pri mnohom je to o spomienkovom optimizme ..., alebo naivnej predstave, že nám jedlo nahradí to čo nám v živote chýba.

Ja sa ani nesnazim najst chutnu:-) radsej, aby som nevyjedala. Ani si ju domov nekupujem casto, tiez pre istotu :-)

 Dobre na to ideš. Áno

Ešte dopíšem - ked som začala eliminačku a prišiel ten dvojtýždňový vlčí hlad - verím že to nebolo moje, nikdy v živote som taký hlad necítila, bolo to viac ako ja a preto verím tomu lekárovi ktorý mi ihned povedal že to nie ja ale moje plesne chceli cukor a všetky ečka. To hovorí o tom že si niečo vypestujeme vo svojom tele ktoré nás vlastne vydiera.

Však toto, keby sme mi vedeli, čo všetko sídli v našom tele a pýta si jesť. Hambím sa Len by sme mali byť tí silnejší a nekrmiť to, aké jednoduché. Hambím sa

ÁnoÁnoÁnoÁnoÁno presne dievčatá. Nekŕmiť "TO" ! Vydržať, vydržať, vydržať .... aj za cenu depky, lebo "TO" nás bude skúšať, vydierať a neviem ako inak všelijak pokúšať. Keď "TO" necháme skapať, aj depka odíde....a zistíme ako málo nám stačí na výživu tela. Naozajstnú výživu, nie poživačnosť Hambím sa 

Ja som toho dôkazom, podľa mojej dcéry skoro vôbec nejem. No teraz som sa tiež trochu rozbehla takže nebudem veru piecť kolačiky.

Joj ano, teóriu zvládam, horšie s praxou. Hambím sa

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.