- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako to vlastne je?
Takže tiež to máš nejak nastavene od mala, len tu lepšiu verziu ako ja, nepotrebuješ veľa jesť . Výsledok vidno, si stále krásna , štíhla, večné mladá ...
Tvoja mamka, pôsobí rovnako, vtoja malá eterická víla tiež. Nedávno som čítala, že ani tak nededíme genetiku, ale stravovacie návyky. Ťažko povedať, stačí porovnať mňa a sestru.
Pravda bude asi aj tam , aj tam ...
tej čokolády ja už tiež veľa nejem, idem po kockách vysokopercentmej . Len v ťažších dňoch niekoľkokrát denne .... Inak pri tej čokoláde, je problém nájsť chutnú čokoládu, ale jednu som predsa len našla ... Ale keď mám ťažký deň, je mi všetko jedno ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No myslím že to je spolu aj hlava a potom aj črevo. Jednoducho je to prepojené. Viem že ak by som ostala na takom jedalníčku ako som bola zvyknutá doma kde mäso bolo iba sviatočné alebo pri ťažkej robote a určite nie denne a už vôbec nie kupované udeniny - tie boli u nás do roka aj spočítať na ruke. Teraz viem že dennodenné jedene mäsa je náš najväčší problém a jedenie toho hrozné rastového mäso je už nesmierny problém. Nie, stále nie som vegetarián - všetci vieme že aj ked najprimitivnejšie ochutime mäso bude to dobre jedlo ale už je to iné so zeleninou či s inými pokrmami, skoro vždy je to pracnejšie ako urobiť mäso či ohriať párky. Preto to v tejto uponahľanej dobe je také.
Ja som nikdy nebola na mäso aspoň nie tak ako iní - v nemocnici som bola z toho chorá že mám aj na obed aj na večeru mäso, vedela som že takto neviem existovať ale celý život som si myslela že ak raz nebudem môcť jesť chlieb tak nebudem vedieť žiť - blbosť, bez chcleba žiť viem tak ako bez tisíc iných veci ako sú udeniny či fašírky a rezne.
Milovala som horkú čokoladu, teda nemyslela som si a netvrdilo to ani že som na nej závisla ale naozaj som ju mala rada. No v posledných rokoch som už nevedela zjesť ani polovičku čokolady a po tom nešťastí mi aj moje deti kupovali tie super horké čokolady- no ja som ich už nevedela jesť. Telo už signalizovalo už nevládzem - teraz som bez čokolady skoro 2 roky, za ten čas som zjedla 2x ledové gaštany a asi 5 tabličiek čokolady s chilli ktorú som predtým milovala.
Tak toto hovorí o tom že aj v hlave sa to môže zmeniť aj bez našeho pričinenia - to iba sama seba som presviedčala že by som to nedokazala.
Na liečení dostavali všetci okrem mňa na obed zákusok a ja som im to už v polovičke závidela a tak som jednú plnenú tortičku - spojené linecké kolieska s čoko krémom - skúsila a chutilo to odporne, cítila som iba margarín a tak som to vypľula a znovu mala pokoj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však toto jedna vec, ako ti cítime, ako by sme mali jesť, druhá, čo je jednoduchšie navariť a tretia, čo nás donúti zdravie. A pri mnohom je to o spomienkovom optimizme ..., alebo naivnej predstave, že nám jedlo nahradí to čo nám v živote chýba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre na to ideš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte dopíšem - ked som začala eliminačku a prišiel ten dvojtýždňový vlčí hlad - verím že to nebolo moje, nikdy v živote som taký hlad necítila, bolo to viac ako ja a preto verím tomu lekárovi ktorý mi ihned povedal že to nie ja ale moje plesne chceli cukor a všetky ečka. To hovorí o tom že si niečo vypestujeme vo svojom tele ktoré nás vlastne vydiera.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však toto, keby sme mi vedeli, čo všetko sídli v našom tele a pýta si jesť. Len by sme mali byť tí silnejší a nekrmiť to, aké jednoduché.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne dievčatá. Nekŕmiť "TO" ! Vydržať, vydržať, vydržať .... aj za cenu depky, lebo "TO" nás bude skúšať, vydierať a neviem ako inak všelijak pokúšať. Keď "TO" necháme skapať, aj depka odíde....a zistíme ako málo nám stačí na výživu tela. Naozajstnú výživu, nie poživačnosť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som toho dôkazom, podľa mojej dcéry skoro vôbec nejem. No teraz som sa tiež trochu rozbehla takže nebudem veru piecť kolačiky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj ano, teóriu zvládam, horšie s praxou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
alebo Čo bolo prvé vajce alebo sliepka? zase inak.
Neviem, či je to moja záľuba, alebo pud sebazáchovy, alebo len riešim čo ma trápi.... Celkom ma zaujíma (ne)fungovanie psychiky a zároveň téma správneho stravovania. To čo u mňa obe témy spája, do jedného "krásneho" celku je zajedanie všetkého, od malička doteraz.
A tak jasné, že narazím aj na témy, o tom, že náš vzťah k jedeniu silne ovplyvňuje hlava. Ako jasné psychika, ale aj inak. Neuróny a rôzne látky, ktoré sú (ne)prítomné zodpovedajú za to, že nám chýba pocit nasýtenia. A potom len jeme a jeme ...., aspoň ja, od malička mala. Nie veľa, ale často, či skoro furt.
Najlepšie všetko čo je šmrcnuté čokoládou.
A potom sa si zas prečítam, že našu psychiku, správanie, pozitívne či negatívne ladenie, intezívne ovplyvňuje zloženie baktérii v črevnej flóre.... Len vedci zďaleka nie sú vo fáze, aby správnymi probiotikami liečili napríklad depresiu, ale vraj spojitosť, je už celkom preukázateľná.
Skúsim pohľadať články ...
A teraz "kudy a kam?" Ako to je? Sme to čo jeme? alebo Jeme, preto čo sme, (ne) máme vo svojej hlave? Vieme ovplyvniť to čo si dáme na tanier, do úst. Aspoň teoreticky

, keď aspoň na chvíľu skrotíme, démonov vo svojej hlave a prestaneme jesť sprostosti, lebo ....
Ak by som šla intuitívne za tým, čo by moja telo hlava uvítala, skončila by som asi pri rastlinnej strave možno občas s vajíčkami. Len mám deň čo deň Ďalších stravníkov, vlastnú energetickú bilanciu často na bode mrazu, takže skončím často pri tom, čo je najjednoduchšie a zjedia všetci. Sú to jedlá väčšinou bez polotovarov, varené relatívne, z vhodných surovín (v podstate aj my jeme to čo je vhodné pri histaminovej intolerancii, akurát pre nás aj jedlá zohrievam), ale k ideálu majú ďaleko .... Primálo zeleniny ...
No nič, už som vyskúšala celkom peknú zbierku chutných zeleninových jedál, ta už ich len variť častejšie a častejšie....