Keď si na ramenách nesieme všetku tiahu sveta

Voľakedy dávno na jednej masáží, masér poznamenal: "Vás by ani nezastrelili,  tak  máte stuhnutý chrbát .... "

Odvtedy prešlo veľa vody, na masáž som chodila jeden čas pravidelne, rok cvičila cchi kung, 2,5 roka zdravotnú jogu  .... Vždy to bola prvá pomoc, ktorá asi nikdy nestačila na to čo som si nakladala.

Posledný rok na joge som sa už trápila so stuhnutými ramenami. Ani neviem, či sú to tie "zmrznuté ramená"  Bolesť ma až tak netrápi, kým nepreťažujem ramená, nespravím voľajaký neplánovaný pohyb, alebo sa nesnažím nedajbože dvihnúť ruky. Hambím sa Moje "stajlingy" rúk na latino, sú len smiešnou napodobeninou toho čo by som mala s nimi spraviť. Pohyblivosť mojich ramien je jedna veľká bieda. Ono to nie sú somariny, že za to môže psychika, stres, ako si poniektorý myslia ...

Trochu laickej teórie:

Pri strese dochádza k zmenám držania tela, podvedome sa snažíme chrániť pred vnútornými či vonkajšími negativnými vplyvmi. Zdvíhame ramená, skláňame hlavu, hrbíme sa, skracujú sa prsné svaly. ..... Svaly chrbtice sa prispôsobia držaniu ramien, hlavy ... zmení sa celé držanie tela, ak sme v takomto stave skoro permanentne tak aj trvalo. 

Emocionálny stres sa zas prejavuje ako fyzický tlak v oblasti svalov okolo ramien a krku, lopatiek ..., vzniká svalové napätie, akoby sme nosili ťažké bremená ... Ak sa to deje dlhodobo ...., ono sa a to prejaví problémami s krčnou chrbticou, ramenami, chrbátom ...., ale aj na bedrách ...

Čo s tým?

jasné odstrániť stres, vonkajší, ale hlavne ten vnútorný čo si vyrábam  ... Aké jednoduché, pracujem na tom, snažím sa, mám pomoc ... Zvyšok fyzioterapeutické cvičenie, masáž ... ?Nemám svoju jogu, uvažujem ešte o SM systéme ..., dovolenke Hambím sa Joj až ma rozboleli ramená, ako tu o nich píšem. Hambím sa

Dievčatá, v akom stav eje vaša krčná chrbtica, ramené chrbát ? Vždy mi je smiešno, čid o plaču, keď si spomeniem ako sme mali na joge dvihnúť ramená aby sa dotýkali uší. Hambím sa

Diskusie Naničmama.sk: 

je síce divné, čo poviem, ale mne v tomto veľmi pomohol infarkt. Mala som pocit, že všetko musím riešiť, že keď neprispejem k riešeniu, tak snáď koniec sveta. A prišlo ťažké rozhodovanie a ja dodnes vidím, ako ma to tlačilo k zemi. Už som zrazu nevedela, ako ďalej. Teda vlastne, nevedela som, ako majú ísť ďalej tí, o ktorých som si myslela, že im musím radiť, pomáhať, vybavovať.

Tak bolo rozhodnuté za mňa. Infarkt. Z celého si najviac pamätám, ako ma prekladali z postele na postel, aby ma previezli na jis a ja som položila hlavu do načechraného vankúša a zrazu pocítila, ako to zo mňa padá. A zrazu sa ukázalo, že si poradia aj bezo mňa.

Len teda, ešte stále som chcela riešiť. Tak sa pritvrdilo.... Nič sa nezrútilo, hoci som v podstate bola mimo skoro 9 mesiacov.

A odvtedy si už vaic menej užívam ten stav, že nemusím riešiť všetko. Že sa občas niečo vyrieši aj samé. Že nie som za všetko a všetkých vo svojom okolí zodpovedná. A že keď nebude všetko podľa mojich predstáv, nič sa nedeje.

Jasné, rozumiem ...., veľmi náročná aj poučná skúsenosť ...

Štyri deti dali zabrať, pre mňa spiacu, spomalenú, ako veľkí žijú už svojím životom, v postate ako samostatné jednotky, najmladšia ma ešte drží v bdelom stave, ale nemyslím, že to bude u mňa tým ..., žeby som to starostlivosťou o nich preháňala  Aj keď jeden rok plný zdravotných problémov detí, mi dal dosť zabrať, to môžu byť tie ramená ..., plus hormonálna perestrojka .

Ja nemusím mať všetko pod konrolou. Naopak nemám vôbec nič pod kontrolou, ani som nikdy nemala, len sa akosi nechávam unášať prúdom a občas si kde tu hlavu oplieskam o kamene ... Som šťastná, ked zvládam ozaj úplne najnutnejšie minimum od varenia, upratovania, aj moja práca, záhrada  tak vyzerá, ozaj len to najnutnejšie ... aj to ma stojí veľa energie ...

Na dne morskom mám zahrabaný zmätok ..., dlho predlho ..., s tým sa potrebujem vysporiadať, ide postupne, ale ako to bolí ...

Jaj a ešte - mali sme stretnutie po 30 rokoch od promocii. Dlhý čas. Prišla reč na mnohé veci. Hľadali sa východiská ÚsmevÚsmev Z rôznych situácii. A zrazu niekto zahlásil - viete čo, toto nechajme už na mladých, nech si to riešia oni... Bolo to hlboko pravdivé. Skoro tak, ako keď mi vtedy kedysi dávno dal iný spolužiak veľmi dobrú radu. Bolo to na lyžiarskom, ale tak trochu aj do života "Snaž sa nepadať"

Mam chrbat jak stajerak, krcna chrbtica boli az po 80km na biku, lebo ju mam neprirodzene polozenu a ramena? :D V juni som sa jednej noci zobudila na strasnu bolest v ramene. Normalne som si myslela, ze mam vyklbene rameno. Da sa vyklbit v spanku rameno? Po hodine a pol lapania po dychu som isla zobudit pohotovostnych lekarov. Kalcifikat. Trochu povolil, trochu zas bolel. Hybnost obmedzena. A.tak posledne 2 tyzdne beham na elektriku, plynove injekcie, cvicim. A znovu sa hybem ako pred junom. No ... ta psychika urcite zohrava velmi velku ulohu. Vdaka za sport. Hlava vyvetrana, chrbat, ramena a.ruky v zivotnej kondicii ;D. Zeny fakt. Pohyb je klucom na mnoho veci. SM system je skvela vec.

Dobrá si 80 km na bicykli Áno

snažím sa hýbať kolko to ide...už som to spomínala.

a hlavne zobrala si k srdcu pár "prikázaní" od Jana Hnízdila

-neverte slepo lekárom.počuvajte signály svojho tela.choraba vám oznámi,že takto dalej žiž nemôžete

-prevezmite zodpovednosť za svoje zdravie a nespoliehajte sa na zázraky medicíny,reštart sa nemusí vydariť

-žiadna inštitúcia vám nezaistí pokojnú starobu,starajte sa o svojich rodičov a vychovávajte deti tak aby sa oni postarali o vás

-nespoliehajte sa na peniaze,radšej udržujte dobré vzťahy s rodinou a priatelmi,nemilujte len seba

-skuste si stanoviť den bez elektrospotrebičov

-nepočuvajte prejavy politikov,šíria negatívne emocie

-chcránte si životné prostredie ako sami seba,ste jeho súčasťou

-športujte pre radosť,nanahánajte sa aj tak sa nedobehnete

-zdravá strava sama o sebe nestačí,dôležité je ako ,kedy a s kým si jedlo vychutnáte a občasný pôst vám len prospeje

-práca ktorá prináša uspokojenie vám a prospech pre iných je najzdravšia

a pozn.predám so zlavou gumu na cvičenie SM systému.odišla nám cvičitelka a doma ma to samu nebaví..

Krásne prikázania, už sa ich len držať, ale zrejme si už za tým ideš ..., tak len tak ďalej. Čo som zachytila, tak toho pohybu máš ozaj dosť.

Tiež máme doma gumu na SM systém, ale chce to odborníka aspoň na začiatok ...

Ja som jednoznačne za to, že pohyb je život.  Viem, uvedomujem si to.

Ale akosi sa to u nás sabotuje, čo sa môjho snaženia týka. Kedysi som chodila behať do kopca, vždy som sa nastavila na polôsmu akože šprint hore. Kým prišla tá polôsma som išla vyzabíjať celú rodinu, aby som už potom mala pokoj.  Zabuchla som dvere a poďho hore. Vydržalo mi to do šera až skoro noci ako sa stmievalo ku polôsmej, keď ma potom z kopca naháňali krvilačné brutálne srnky a zajace... a to nehovorím o malých záškodníkoch, kliešťoch. Stačilo.

Tak som presedlala do bezpečia, že na stepper, nakoľko pri rotopede mi schovali skrutky, ktoré sa doteraz nenašli.   Valím si na tom, ale zrazu bolo treba robiť popri tom tisíc iných vecí, že sa to tiež nedalo. Tak som im oznámila, že skrátka ja potrebujem pohyb, nič mi nezostáva, len odísť z domu do posilovne, všetko nechať tak a prísť s čistou hlavou.

Tu už im došlo, že na to nemajú dosah, tak zvolali rodinnú poradu, ktorá skončila záverom, že maminka, prosím ťa, necvič. Prosím ťa, necvič, lebo ty si potom ešte viac unavená a potom po nás kričíš.  V tom období som niekde pochopila, že ten stepper sabotovali úmyselne. To, že detičky majú svoje povinnosti, ktoré neplnia a sľuby nedodržujú to je zrejme ok, ale maminka, keď niečo požaduje, tak už kričí.

Okej, keď som unavená, tak...som proste unavená.  Mali pravdu.

Keď píšeš o tej chrbtici, mňa v polovici septembra seklo v krku. Cvičila som, suché teplo, no ale fungovať bolo treba, v noci som už revala do vankúša, kým som neobjavila čaro flector náplastí . Moja prvá noc po troch týždňoch hne´d s dvoma, som spala 12 hodín, bez pohybu. To sa mi v živote nestalo.  Problém to nevyriešilo, ale aspoň som sa vyspala.  Po mesiaci som, však aj šoférovať bolo treba, som sa objednala k chiropraktikovi. A že zúfalo, tak ma objednal na ráno na 6:30.  Tento štvrtok. V stredu som si tak hovela (pri linke), ak sa tam dá mentálne hovieť, že bože dievča, po piatich rokoch ideš konečne k „lekárovi“.  A deti budú preč a ja prídem domov a budem sama. Sama... A nebudem robiť nič. Nič....Do toho rozjímania, maminkááááá, maminkáááá poď sa na niečo pozrieť. Tak letím do kúpeľne a najmladšia mi ukazuje ľavý bočik, má tam znamienko a v tom znamienku zarytý kliešť. Pod kožou, ani noha mu netrčala. Kukám na ňu, bože, dieťa, nemáš ty smolu, z celej plochy tela si vyberie akurát toto??!!! Doma záchvaty, lebo ku nej sa ani pohľadom nedá priblížiť, tak som ráno naplánovala lekára aj pre ňu. Takže celá moja „liečba“ dopadla tak, že som o 7:30 letela rovná ako pravítko, polepená tými tape páskami, či ako sa to volá s dieťaťom ku obvodnej, ktorá nerobila. Už pri prvom sadnutí do auta chrbtica urobila puk. Krk som držala rovno, len oči mi lietali pravý-ľavý späťák. Obvodná nerobila, tak ku druhej, ktorá tiež nerobila, že na chirurgiu, to už moja chrbtica hlásila au. Vyžobrala som suseda chirurga, že rovná čiara k nemu, dostala som výmenný lístok, zase do auta, zase nájsť parkovacie miesto, zase nejaké chrbtica-puk, že pán dr. má DOV, tak letieť k zastupujúcej chirurgičke na opačný koniec mesta. Chrbtica puk-puk. Malinkú rezali skalpelom, čiže držať si dieťa.  My sme prišli domov, ona spala 5 hodín v kuse a môj chrbát už nevládal. Dnes som bola v práci a som totálne rozbitá. Ale hlavu otočím. Budem si musieť poradiť sama.  Načo som sa ja vôbec včera niekam trepala.  

To ma ešte napadlo, že už dávnejšie som zhodnotila, že ak chcem mať čas na cvičenie bez nejakých rušivých vplyvov, tak do úvahy mi pripadá čas medzi 22:30 a 4:30 ráno. To je jediný voľný čas, ktorý mám roky. Tak dva týždne dozadu som si hovela v kresle v nočnej košeli, bolo pol jedenástej, taký ten level, že aj by som si šla ľahnúť, ale nechce sa mi vstať, iba som čumela v tichu,  v tme doblba. A tak ma napadlo, že sa pretiahnem cez fitloptu.  A to ma ešte napadlo, že mladý ide od frajerky na autobus na 22:30, že tak kolo 23:10 bude doma, to ho akurát počkám, porozprávame sa a pôjdem spať. Pripravila som si fitloptu, ľahla som si cez ňu. V nočnej košeli. To je podstatný detail.  Najprv brutálna bolesť, ktorú som rozdýchala, postupne sa mi telo začínalo uvoľňovať, aha, pomaličky som dala aj ruky hore, potom popri dýchaní aj za seba, keď tak popri myšlienkach a dýchaní som mala ruky za hlavou a dotýkali sa koberca. Kokso. Moje ego narástlo. Dobrá som. Mostík som nespravila hádam od základnej školy. A tak som si tam dýchala v tme, v stave blaha, aká som dobrá, aj mostík viem, síce na fitlopte, ale dala som to. Nirvána duše aj tela. Periférne som zaregistrovala, že mladý ide domov, lebo senzor zasvietil lampu vonku. Tak si vravím, super, vojde do obývačky, zasvieti, pomôže mi vstať a pokecáme.

Čo čert nechcel...

...mladý nezasvietil.

Vošiel do obývačky do tmy, zreval ako tur, začalo ho tackať na jednu stranu. Ja na tej fitlopte zahučaná, mne od stresu stiahlo svaly, teraz ani dopredu so sebou, ani dozadu. Som sa skydala do boku, lopta vystrelila do jednej strany, ja štvornožky do opačnej. Štvornožky, chápete? Kým sa mi podarilo vystrieť sa a ratovať si deco, ktoré tam chytalo akože infarkt.

No, moc hororov pozeráme. Jeho napadol horor Matka, tam nejaký matka-démon v nočnej košeli chodil štvornožky pospiatku, či ako.

 

To ako naozaj? Tolko adrenalínu co si ty uzijes, oj... Ta nech si cim skor v poriadku...

A ja, že sa trochu zasmeješ Úsmev

Ja sa smejem, lebo toľko okolností naraz, to už jedine s nadhľadom.

Vybačala som sa v stredu večer, keď sa mi bránila vôbec pozrieť ten bok. Nad ňou, nad okolnosťami, nad tou zhodou všetkého. Ale všetko dobre . dopadlo. A mladý vymenil horory za komédie. Pevne verím, že zahučaná mama na fitlopte na ňom nenechala následky.

 

 

 

Ja ne ten typ, čo sa zasmeje, nad strádaniami iných, aj keď sa v konečnom dôsledku a s odstupom zdajú smiešne. Tiež mnohé výrábam, tak viem čo je za tým, ale je fajn že to berieš s nadhľadom, však nič iné ti neostáva. Úsmev

Dievčatá a SM je čo, prosím vás. Sado - maso???? Neviem čítať medzi riadkami? Systém a guma??? k tomu?

Nestíham googliť, sorry.

 

už viem...unikátny cvičebný systém.Ok.

Bože, somariny ma napádajú.

Ani neviem ako sa to preklada ci skor ake su to skratky, to je v podstate fyzioterapeuticke cvičenie ano s taktmi dlhymi gumami, vyslovene na spevnenie chrbtoveho svalstva, len sa musi robit spravne..., preto idealne pod dohladom odborniks

Ahoj, však to. Na tie skratky som nedošla. Ale popis je dostatočný. Nečítala som o tom, ani okolo mňa taká informácia ako SM systém nešla, tak zas viem niečo nové.

u nas nám to predcvičovala a učila nás pani ktorá je rehabilitačná a venuje sa tomuto SM systému...velmi dobré to bolo.bohužial má toho teraz doma dosť veĺa a nestiha ešte po večeroch venovať sa aj nám...ak máte možnosť vyskušať to -odporúčam!Áno

Veruže už naše babky hovorievali "ale si si naložil na plecia" alebo "každý si nesie na pleciach svoj kríž"...a mali pravdu.Všetko nedobré sa nám zapisuje do krčnej chrbtice, trapézov a svalov pod nimi.

SM ystém znamená Stabilita a Mobilita, nič lepšie na chrbticu ešte nikto nevymyslel.Pomocou tohoto cvičenia sa ľudia vyhli už plánovaným operáciám pre problémy s platničkami.Pár cvikov som si vyskúšala, s podsadením panvy kvôli správnemu cvičeniu na svaly panvoveho dna ale ku samotnému SM som sa ešte nedostala...Určite neodporúčam začať to cvičiť osamote podľa videa.Len skúsený človek vám vie povedať či máte správny postoj, správne podsadenie, správne dýchate...naozaj sa oplatí zaplatiť si kratučký kurz, aspoň 5 hodín pod odborným dohľadom.U nás je to už dosť rozšírené, mnoho maserov ponuka toto cvičenie...

Inak, viete kedy sú ľudia najviac vyplašení/prekvapení z bolesti chrbta alebo krčnej chrbtice?Po dovolenkeMrkámVtedy mám najviac klientov na masáže.Telo to do dovolenky potiahne, na dovolenke úplne vypne a keď z toho uvolneného stavu má zase podať výkon, seká sa, bráni sa, tvrdne...

Veľký úsmev a ja si furt myslela, že je to Smíšekova metóda (SM) podľa jej autora bývalého športovca a renomovaného českého lekára MUDr. Richard Smíšek Chichocem sa ... hlavne že myslíme to isté. Váľam sa od smiechu po podlahe

ÁnoÁnoÁno

No tak to som učebnicový prípad. Ja som sa dosekala 2 týždne po návrate z krásnej dušehojivej DOV do svojej reality.  Tak už chápem.

Ďakujem za vysvetlenie.

Nechcem otavrat novu temu. Funguju tu este poradne / pravnik / ?

Mali by, aspon p. Ficek odpovedá, neviem ako p. Banos, zvykli byt odpovede naraz viac, raz za cas, len asi nestiha.

Dakujem. Pretoze Banos ma naposledy odpoved z maja

Viem o čom je ten chrbát, večne pri počítači, krčná to nezvládala. Už rok cvičím girotonic (nájdete na nete viac o tom) raz do týždňa viac sa nedokopem, lebo lenivosť a čas ÚsmevJe to niečo iné ako SM aj oveľa ťažšie , ale neviem porovnať výsledky - SM som necvičila. Akurát toto cvičenie v iných krajinách napr. Nemecko, Taliansko atď. vám predpisujú ako rehabilitáciu a je to hradené zdravotnou poisťovňou.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok