Krásne starnutie

Ktosi kedysi, neviem kto, neviem kde, povedal, citujem: VEK,VÄHA A VÝŠKA- sú nepodstatné čísla. Zaujímavá myšlienka. A mne príde aj pekná a múdra. Ešte, keby sme tak podľa nej chceli aj žiť. Určite mi dáte za pravdu,ináč by sme sa napríklad netrápili s váhou, nedržali by sme diety na chudnutie. Niektoré by sme nenosili topánky na vysokých opätkoch, nech sme o nejaký ten centimetrík vyššie. Tie vysoké by naopak nenosili čo najnižšie opätky, aby nevytŕčali hlavu do neba! Takže, všetko je v poriadku-držíme dietu, lebo chceme byť chudšie, štíhlajšie, možno aj zdravšie a robíme to radi. Tiež nám nevadia vysoké či nízke opätky. Dnes sa aj tak nosí všetko a my si len obuje to, v čom sa cítime lepšie. Tak, toto by bola váha a výška. Ale čo to tretie číslo??????

Tak s tým nevieme urobiř nič. Nepomože nám dieta, ani opätky na topánkach. Starnutie sa jednoducho nedá zastaviť, a tým pádom sa toto číslo každým rokom zvyšuje. Kedysi pred tromi rokmi, mala moja kamarátka 40 rokov. Keď štyridsiatka "prehrmela", povedala mi, že dostala z nej nejakú depku. Že si pripadá stará, nepotrebná a je jej z toho smutno. Nuž verte alebo nie, ja, ktorá som vtedy mala 52, som vobec nechápala o čom hovorí. Možno aj vďaka mojej dcére, ktorá vtedy mala 11 a začínala sa u nej puberta. Puberta nám teda dala zabrať, hádam každý deň som riešila nejaké problémy. Snáď preto som akosi nevnímala ani si neuvedomovala, že toto moje číslo sa zvyšuje. Jednoducho nebolo kedy???

Ale, nevyhla som sa tomu. Počkalo si ma to. Keď som tento rok v septembri dovŕšila nádherné číslo 55a s dcérou je našťastie trochu menej problémov, zrazu som sa začala cítiť tak akosi divne... Neuvedomila som si to hneď. Ale čím ďalej plynú dni, tým viac sa zaoberám myšlienkou, že som už viac stará ako mladá...Je mi z toho smutno. Nie, depku nemám. Len sa stále viac a viac zamýšľam nad tým, ako rýchlo tých 55 rokov ubehlo. Napriek tomu si občas pripadám ako malé dievčatko. Najmä, keď som doma na Strednom slovensku s mojou staručkou maminou. Spomínam často na detstvo, na mladosť, na ľudí, ktorých som v živote stretla,na miesta, ktoré som navštívila. Moj život mi občas prebieha v hlave ako film a zdá sa mi, že ten film je veľmi krátky. Akoby moj život netrval 55 ale 5 rokov. Dievčatá, je mi tak trochu smutno. Alebo je to melanchólia,čo cítim?

Aj keď moj život je od úplného detstva plný problémov.dnes viem, že každý ma posunul na mojej ceste dopredu. Niekedy som sa pýtala, prečo sa toto deje práve mne? Po čase som pochopila, že je to úplne zbytočná otázka. Pochopila som, že všetko sa deje pre niečo...a teraz, v tomto veku dostávam odpovede na tie otázky, ktoré som si kládla vtedy. Uvedomujem si viac ako kedykoľvek doteraz, aký je život vzácny. Aký je život krásny. Aký je život dar. Som tu, na tejto planéte, dostala som tú šancu od Boha, že možem pozerať cez deň na Slnko a v noci na Mesiac a hviezdy na oblohe. Som účastná všetkého, čo sa deje okolo mňa. Som jedna častica skladačky, z ktorej sa skladá vesmír. Tá skladačka, to ste vy, všetci ostatní. Každý jeden človek na zemeguli je jej súčasťou. Každý tam mám svoje miesto, miesto kam patrí,kde je potrebný. Ako skladačka z puzzlí. Keď sa jedna puzzla stratí, obraz je neúplný.
Tešte sa zo života, prekonávajte prekážky, ľúbte, milujte, tancujte, pomáhajte keď možete tomu, kto to potrebuje... Šírte okolo seba lásku, úsmevy, dobro, pozitívnu energiu... Lebo ľudský život uteká neuveriteľne rýcho. Prajem vám všetkým krásne starnutie.