2.časť- KAPITOLA IV.

Keď sa Damien vrátil, bolo už 17.50 hod. a jej zostávalo už iba desať minút, aby dobehla do stajní a osedlala Lorda. Nemožné .Najkratšia cesta na jazdiareň skratkou bola cez les a tá trvala behom viac ako desať minút.

• Ty prekliaty blázon- spustila Karin na Damiena -kde si bol, čakala som na teba celé hodiny. O šiestej mám byť v jazdeckej hale .Vieš čo si spôsobil? Nevedela som, kedy sa vrátiš a tak tu musím čakať. O 19.00 končí čas , dokedy mi Iveta varuje deti a treba sa o ne potom postarať .A keď prídem neskoro na tréning bude zle. Tréner je prísny .Ja by som ťa....-od hnevu už ani nevedela čo povedať-

Damien vystúpil z motorky, na ktorej sa práve doviezol a usmial sa.
• Viem, Baby , nerozčuľuj sa .Musel som si vyzdvihnúť motorku, práve dorazila. A aj tvoja teta chcela z mesta nejaké papiere .Tak sadaj ,ja ťa tam odveziem.-

• Ja si s tebou na ten pekelný stroj nesadnem- zacúvala . Veľká strieborná motorka vzbudzovala rešpekt.

• No, tak budeš to ešte dlho zdržiavať ,alebo to chceš stihnúť.- nedal sa odbiť Damien. Karin si uvedomila, že nemá na výber. Prezlečená do jazdeckých rajtiek bola už dlho, keďže čakala, že sa Damien vráti skôr. Damien naštartoval motorku a jej dunivý zvuk sa ozýval po celom areáli tábora.
• Sadaj- prikázal jej, keď videl, že stále váha .Premohla sa a sadla si za neho.

• Chyť sa ma okolo pásu -vyzval ju- pevnejšie ,nechcem riskovať ,že ťa budem zoškrabovať z cesty- uškrnul sa.

• Ha ,ha, určite sa výborne bavíš.-

• Nepopieram.- mykol ramenom- Je tu nejaká skratka?-

• Choď cez les okolo hlavnej chaty .Je tam veľmi dobrá a široká cesta.-

• Ok .Drž sa –Damien si nasadil prilbu s krásnym farebným drakom na temene. Keď sa lepšie prizrela, zistila že i ona sa opiera o draka, ktorého mal na chrbte čiernej koženej bundy. Tento bol však obrovský a jeho chvost sa delil na dve časti, ktoré sa tiahli po bokoch čiernych kožených nohavíc. Damien pridal plyn a spokojne sa pod prilbou usmial ,keď sa ho chytila ešte pevnejšie.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Keď o desať minút zadýchaná vbehla s Lordom po boku do jazdeckej haly, tušila, čo bude nasledovať .Jej tréner sedel na jednej z postavených prekážok a nervózne vyfúkol dym z cigarety.

• Dobrý večer- pozdravila opatrne Karin.

Tréner pán Renecký bol najlepší vo svojom obore. Vychoval niekoľko výborných jazdcov a koní. Ale bol aj veľmi prísny a mal svoje pravidlá.
• Dobrý- povedal a zoskočil z prekážky.- Povedz mi, Karin ,aké sú potrebné vlastnosti pre vybudovanie dobrého vzťahu medzi jazdcom a trénerom-

• Presnosť ,spoľahlivosť a dôvera- odpovedala , ale neodvážila sa naňho pozrieť.

• Tak sa pekne otoč a bež odsedlať Lorda. Jazda skončila.- prikázal jej. Karin sa otočila na odchod a narazila do Damiena ,ktorý práve vchádzal do haly. Vystrelila po ňom pohľadom ,ktorý by zastavil aj rýchlik .Jeho nie. Prešiel popri nej a zamieril k trénerovi. Práve keď bola pri dverách a snažila sa ich nahnevane otvoriť. ,ozval sa trénerov hlas.
• Karin ,chcem vidieť Lorda ,pripraveného do pätnásť minút na výcvik.- povedal a pustil sa do rozhovoru s Damienom.

+++++++++++++++++

Karin sa nedala dva krát ponúkať a o chvíľu už klusala po jazdiarni. Príprava spočívala v klusaní okolo stredu jazdiarne na jednu aj druhu stranu aspoň päť minút .Hovorí sa tomu klus na pravú a na ľavú ruku. Lord bol dnes veľmi nesvoj. Poskakoval, nervózne odfukoval, pohadzoval hlavou hore dolu a tak mala čo robiť ,aby sa jej ho podarilo uvoľniť .Karinina príprava voľnej jazdy bola veľmi náročná .Drezúrna jazda sa skladala z povinnej a voľnej jazdy. V povinnej boli predpísané kroky a jazdecké prvky ,ktoré museli jazdec a kôň splniť .Iba vtedy mohli ukázať svoju voľnú jazdu, ktorou sa snažili zaujať .V každej jazde sa však museli zmestiť do časového limitu .Dnes im tréning trval vyše hodiny.
• Dobre Karin ,už tú jazdu len skrátime, aby sa vošla do časového limitu .Bež odsedlať a povoď ho trochu, nech vychladne. -povedal tréner a potľapkal žrebca po krku.
+++++++++++++++
Pred stajňou unavená Karin ťažko zoskočila z Lorda a nohy sa jej podlomili. Tesne pri zemi ju niekto zachytil .Bola taká unavená a bezvládna ,až mala pocit ,že nevstane.
• Ďakujem René- povedala , keď už znovu stála na nohách.

• Nechaj, ja ho povodím, bež si schovať sedlo -zobral jej z rúk uzdu mladík v pracovnom oblečení.

• Ty si zlatý človek, René, a nebude ti to vadiť?-

• Samozrejme, že nie. Asi ti dal zasa zabrať ,čo?- Karin iba prikývla a pomaly sa tackala do stajne .
+++++++++++++++++++++++++++++++
René bol mladý ošetrovateľ, jazdec dostihových koní .Ešte pred tromi rokmi dosahoval výborné výsledky na dostihových dráhach. René jazdil dovtedy , kým so svojim koňom Waikikim spadol. Kôň bežal tempom 800 metrov za minútu ,keď mu náhle do dráhy pred prekážkou skočil iný kôň .Waikikyho doskok bol tak veľmi krátky. Skočil do jamy za prekážkou ,spadol a zlomil si väz.
René si zlomil nohu tak, že už mu nedokázali pomôcť ani odborníci. Mal v nej niekoľko titánových skrutiek a trpel veľkými bolesťami .Mladík mal dvadsať tri rokov, bol nešťastný a stále smútil za jedným z najlepších dostihových koní na Slovensku. Waikiky bol jeho srdcová záležitosť a strata milovaného koňa spôsobila ,že sa René utiahol do seba.. Prestal sa stretávať s ľuďmi od dostihov a povedal, že na koňa už nesadne. Zostal tu zamestnaný ako krmič a ošetrovateľ koní. Karin sa ho však podarilo presvedčiť, aby jazdil kone aspoň v tréningu .Bola toho názoru, že keď dokáže jazdiť v tréningu ,dokáže to aj v dostihu. Bola odhodlaná mu za každú cenu pomôcť. Myslela na neho veľmi často ,najmä po tom, čo sa jej vyznal so svojimi citmi k nej. Vysvetlila mu však, že ho nechce raniť a on to pochopil. Navrhol jej pevné priateľstvo. Pomáhal jej so všetkým a za to bol odmenený tým, že bol jediný, ku komu sa Karin chovala slušne a príjemne.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Asi o pol hodinu boli Karin s Damienom v tábore a keď zosadla z motorky , mala pocit ,že od vyčerpania umrie.
• Baby- oslovil ju Damien. Karin však nevládala ani zdvihnúť hlavu, aby mu pozrela do očí.

• Dnes si bola dobrá- povedal a usmial sa. Zdvihla hlavu. Pohľadom mu chvíľu blúdila po tvári s peknými črtami a rovnako príťažlivým úsmevom. Chlapčenský výraz jeho tváre mal v sebe čosi svieže. Nebola to však detská naivita, skôr skrytá energia.

• Ďakovať ti nebudem, som totiž z tej psychickej námahy kvôli tebe veľmi unavená- povedala po chvíli .Znovu sa usmial.

• Máš pravdu, ale poznám aj iné ,lepšie druhy únavy. Keď budeš chcieť, rád ťa ich naučím- navrhol.

• To ti verím- zazrela naňho a otočila sa na odchod.

• Baby –znovu sa ozval .Zastala , no neotočila sa.

• Tak čo zasa chceš, akú oplzlosť mi navrhneš teraz?-

• Chcem ti iba zaželať dobrú noc- povedal .
• Moja noc bude dobrá aj bez tvojich hlúpych rečí .Dnes ukladáš deti- povedala mu a kráčala ďalej- A povedz Ivte , že sme sa vrátili neskoro kvôli tebe!- Damien ešte čakal, že sa obzrie, no nespravila tak. Iba za sebou zabuchla dvere na svojej chatke.

+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

• A.C. ,dostal som správu- povedal Damien, keď vstúpil do ich chatky.

• Akú? Čo sa deje?- spýtal sa Andreas a podal bratovi pohár brandy.

• McRanein tu bol- Damien si usrkol z pohára.

• Osobne?- prekvapene naňho pozrel brat.

• Áno, osobne -zhlboka sa nadýchol- Stounne je tu. Adriana má ochranku ,no nie je vylúčené ,že sa k nej dostane. -Damien si znovu upil a otočil sa k oknu.

Andreas si prešiel rukou po tvári.
• Keď ju nájde, zabije ju .A my vieme, že skôr, či neskôr sa k nej dostane. Stounne sa neštíti ničoho. Bol by schopný zabiť aj vlastnú matku ,keby mu skrížila plány. K Adriane sa dostane a jej ochranka bude mŕtva skôr ,ako si ho vôbec všimnú. To by sme už nemali dopustiť-
Damien si uvedomil, že jeho brat začína byť nervózny.

• Máme si nechať zapnutú vysielačku .Tábor je nepretržite strážený protiteroristickou jednotkou. No i tak musíme chlapca stále kontrolovať. Nesmieme ho spustiť z očí.-

• Vraj protiteroristická jednotka ,ha ha ,dovoľ ,aby som sa zasmial- trpko sa uškrnul Andreas-

• Špeciálna zásahová protiteroristická jednotka sme my .Ak tu majú takých policajtov ako v Londýne, tak tu bude viac mŕtvol, ako majú v tomto štáte zbraní. A chlapca už nikto nikdy neuvidí.

• V Londýne sme sa rozhodli správne. Mohol zabiť chlapca -bránil sa Damien.

• Máš pravdu- zasmial sa Andreas- keby si sa rozhodol vystreliť, mohlo to dopadnúť správne. Ale takto máš dieru v chrbte a Stounne si spokojne behá po svete-

• Bol tam chlapec -zasyčal Damien a bolo vidieť ,že ho brat vyprovokoval-

• Keby si bral moje rady vážne a strieľal do hlavy ,nemusel ťa dostať-

• Nedostal ma ,žijem-

• Máš pravdu , vďaka Bohu žiješ, ale je tu jeden problém ,Stounne tiež-

• Oll right, dlho už nebude- Damien nahnevane tresol pohárom o stôl- idem skontrolovať chlapca- odišiel, zabuchnúc za sebou dvere .
+++++++++++++++++++++++++++++++++
Andreas zostal sám a zrazu mu zostalo príliš tesno v chatke s dvomi posteľami ,dvomi stoličkami a jednou skriňou. Chvíľu zamyslene pozeral na dvere a potom si sadol na stoličku. Vyložil si nohy na stôl a zahľadel sa von oknom .Hoci bol chlap, i tak sa mu do očí tisli slzy ,keď si spomenul na nešťastnú akciu spred troch rokov .Po Stounneovi pátralo FBI už štyri roky.
Kedysi dávno boli kolegovia. Patrili k desiatke špeciálne vycvičených vojakov pre FBI. Bola to v minulosti jediná prísne utajená jednotka, ktorá ovládala všetko od počítačov až po zbrane. V jednotke boli najlepší pyrotechnici ,najlepší stratégovia a ovládali bojové umenia. Títo vojaci si naozaj veľa skúsili a prežili ozajstné peklo .Na začiatku ich bolo tridsať a zostalo ich nakoniec len desať.
Jeremy Stounne bol voľakedy jedným z nich, až pokiaľ neprišli na to ,že sa nechal podplatiť pri prevoze zbraní .Po tom, čo ho Damien odhalil, už nebolo cesty späť. Zo Stounnea sa stal terorista, vraždiace monštrum. Bombovým atentátom spôsobil masaker v Bombaji ,kde obchodoval so zbraňami. Prišiel tam o život i šéf FBI a tridsaťdva nevinných ľudí. Andreas sa pri tej myšlienke striasol. Spomenul si na Adrianu Stounneovú. Mladá žena, pôvodom Češka, študujúca v Amerike. Vzala si Stounna a mali spolu syna Jeremyho juniora. Keď však Adriana zistila ,na akú cestu sa vydal jej manžel ,ušla od neho. Presťahovala sa do Londýna, dúfajúc, že ho viac neuvidí .Po dvoch rokoch sa jej Stounne ozval prvý krát a jednoducho oznámil ,že si príde po syna. Adriana okamžite požiadala o ochranu FBI ,nebolo jej to však nič platné. Šesť mladých vojakov bolo mŕtvych. Andreas to mal pred očami, akoby sa to odohralo len včera. Zasa videl Stounna stáť nad postieľkou svojho syna. Damien mal naňho namierenú zbraň a Andreas sa snažil nenápadne zozadu dostať k postieľke. Chcel odtiaľ dostať Adrianu ,ktorá stála z druhej strany postieľky a nariekala.
• Stounne, nehýb sa, daj ruky nad hlavu a pomaly sa otoč -zvolal Damien. No Stounne rýchlo schytil dieťa z postieľky a ustúpil ku stene. Adriana zúfalo skríkla. Od tej chvíle už Andreas nemal šancu a tak sklonil zbraň. Videl však, ako si Damien s protivníkom pozerajú do očí. Akoby si snáď chceli vidieť až do duší.

• No tak, brácho ,strieľaj- nabádal Andreas brata, keď videl, že Stounne drží plačúce dieťa len jednou rukou a nemá ho pri tele .Mieril synovi na hlavu a na tvári mal nepríjemný úškrn.

• Do šľaka, zamrzol si, či čo? Streľ mu do hlavy- súril Andreas Damiena.
Vtom Stounne vystrelil na Adrianu. Damien sa otočil, či je v poriadku. Vzápätí vyšla ešte jedna strela a Damien sa zrútil na zem. Vtom bolo počuť zvuk policajných húkačiek, a Stounne si uvedomil ,že s plačúcim dieťaťom sa mu nepodarí odtiaľ dostať. Nie moc šetrne položil syna do postieľky a stihol ešte zvolať, že sa pre juniora vráti. Všetko sa odohralo tak rýchlo, ža sa mu podarilo ujsť bez ujmy.
Adriana mala škriabnuté iba rameno ,no Damien bol postrelený do chrbta .Dodnes Andreas nechápal, prečo vtedy jeho brat nevystrelil a Damien sa o tom odmietal rozprávať. Adriana so synom sa presťahovali do Čiech. Tam dostala ochranu a donedávna sa zdalo , že je všetko v poriadku. Až kým FBI neprišlo so správou ,že Stounne je v Londýne .Bolo teda iba otázkou času ,kedy si nájde syna. Adriana súhlasila s plánom dať syna do letného tábora mimo Čiech a dať mu tak väčšiu šancu vyhnúť sa nepríjemným zážitkom. Pri matke by Jeremy prežíval jej stupňujúci sa strach a to nie je dobré pre dieťa.Učila syna po česky už od mala, takže sa vedel dohovoriť aj matkinou rodnou rečou. Štyria agenti okamžite prijali túto úlohu ako výzvu na odvetu .Mali za úlohu naučiť sa aspoň trochu po slovensky a dostať sa tak do tábora, kde mal stráviť prázdniny Jeremy. Mali ho chrániť a nespustiť ani na chvíľu z očí. S majiteľkou tábora boli dohodnutí ,že ak sa Stounne objaví v blízkosti ,tábor sa zruší a deti pošlú domov. Andreas si znovu nalial do pohára brandy .Dnes je to ešte v poriadku, nič nehrozí a on musí trochu vypnúť....

+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Damien potichu vošiel do izby spiacich detí. Skontroloval všetky okná a mreže na nich ,ktoré tu boli pre bezpečnosť detí. Pristúpil k posteli malého Jeremiho Stounna .Pohladil ho po blonďavých vlasoch.
• Neboj sa, chlapček ,nikdy sa nedozvieš, aký hrozný človek bol tvoj otec. O to sa postarám...sľubujem.- zašepkal Damien a vyšiel z izby.

Vedel ,že keby Stounne chcel, dostane sa k synovi ,ale tentoraz urobí všetko ,aby mu v tom zabránil. Už nebude brať ohľad na to, že boli kedysi priatelia –už nie!-