A celý život je predsa tešenie...
Som mala 15, a neskutočnú túžbu zarobiť a mať niečo za svoje. Už som bola na strednej chemickej a chápala to ako omyl, lebo tie chemické šesťhrany vo mne budili totálnu neschopnosť pochopenia vo co de. Ale brigáda v Slovnafte, a zárobok, to som chápala úplne presne. Sme s Ivetou drhli hnilé steny /a možno tam boli aj tie vzorce v tých plesniach, šak penicilín, v sprchách-mužských, ale vidina talianskych mokasín za 440 kčs/ cca teraz 15 eur/ ma mátala denne, po každej zmene v Slov... som chodila nosom obtierať výklad u veľkého Baťu, lebo tam boli, ony, boty, talianske, pánske, modré, mokasíny ....mh. A po pol mesiaci výplata, boty, talianske. Dala som ich dole až v maturitnom ročníku, keď mi do nich natieklo dierou od zodrania. Tri roky vydržali. A plakala som, keď som ich vyhadzovala.... a dnes som dostala od Ingrid opäť tie isté ...a viem, že sú tiež za odrobené hodiny skoro ako v hnilej sprche ...a že som ich dostala z tešenia, lebo tešenie je viac ako tie boty,
ďakujem sestra...
Rozmýšľam, že také vysnívane boty som veľmi nemala, ale zopár takých práve u Baťu objavila a nosila do nemoty ...Akurát dnes som sa rozplývala, na turitickými poltopánkami, ako papuče, všade by som v nich chodila. 
A to tešenie sa, tuším by som potrebovala každé ráno voľajaký námet, ako dôvod vstať z postele. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak, tak, to snívanie je úžasné
Ja napríklad často rozdeľujem výhru v športke, či jak sa to dnes volá. Je pravda, že naposledy som podala asi tak pred 15 rokmi, ale to nevadí snívať o tom, čo urobím s výhrou :)