ADHD a zla znamka zo spravania

Tatranka ja sa chcem opýtať, že ak syn neberie lieky aké iné spôsoby používate na zvládnutie jeho "problémov"? Neviem sa k tejto téme nejako odbornejšie vyjadriť, ale tento moment ma zaujal.keďže odborníci odporučia lieky a ty to nerešpektuješ /čo plne chápem/tak na druhej strane ale musíš mať spôsob ako to zvládnuť aj bez liekov...

Aha tak to vás čaká dlhá cesta hľadania a bojovania so systémom...to je super že to zvládate aspoň vy ako rodina.Netreba sa nechať tlačiť do kúta.Dievčence ti tu isto dobre poradia...my zas bojujeme s inou mašinériou, ale cesta sa vždy dá nájsť...

Tatranka myslím si, že by to malo byť niečim podložené.Tej trojke z chovania by mali predchádzať aj poznámky a pokarhania triednym učiteľom a riaditeľom.
Máte také?

Tatranka, mam tu teraz detsku navstevu a tomu zodpovedajuci bengal, ale vecer ti skusim odpovedat.Trojka zo spravania nemoze byt dana len tak/teraz nemyslim na spravanie tvojho dietka/ ale podlieha jej normovany proces. Okrem ineho, dvojku navrhuje a schvaluje triedny a riaditel, ale trojku musi schvalit cela pedagogicka rada a musi byt uvedena v zapisnici, vratane dovodov a hlasovania-t,j. pedagogicka rada musi schvalit vacsinou hlasov.Zo zakona mas narok na tieto info, daj si ziadost o informaciu-pisomnu -na riaditelstvo-ze si ziadas kopiu zapisnice z klasifikacnej porady s hlasovanim pedagogickej rady vratane navrhu od tr,ucitelky so zdovodnenim znamky. S tymito papiermi a diagnozou/+ papiere z PPP a jej navrhmi atd.vsetko co mas/, ktora ale musi byt registrovana a zalozena v evidencnom harku ziaka to daj na presetrenie skolskej inspekcii. Daj navrh na zmenu vysvedcenia vzhladom na nerespektovanie diagnozy atd...Proste dodrz zakonny postup. Diagnostik Tvojho dietata ti pomoze vypisat cisla vyhlasok o detoch s ADHD a Metodickych pokynov pre ne , ty si ich pozri a konkretne z nich vypis, v ciom podla teba pedagog poistupúoval proti nim, zvlast ak v navrhu na znizenu znamku zo spravania budu uvedene popisy spravania ADHD ako jej dovod.

PS zo skoly byt vyluceny nemoze-ale to je nadlhsie-moze nanajvys dostat osobneho asistenta alebo individualny plan. Vzdelavanie do isteho veku je povinne zo zakona-keby mu ho znemoznili porusuju zakon aj zakladne detske prava.

Nova skola je riesenie, ale tu staru nenechavaj v blahom presvedceni, ze zbavit sa dietata je riesenim problemu. Nech sa za svoje spravanie zodpovedaju/bez hnevu a nie z potreby "pomsty"/ lebo ked ich postup/momochodom nespravny,len z pozicie sily/ nebude mat nasledky .budu ho uspesne praktikovat dalej v neprospech deti aj pedagogov.

Ahoj tatranka mám syna ktorý je tiež hyperaktívny, ale neviem ho zvládnuť, dnes sme boli u psychológa, poslala nás na psychiatriu, že tam nám predpíšu liekuy na skludnenie dieťaťa, s čím nesúhlasím. Nechcemz neho urobiť dementa. Ja pravda, že začína byť nezvládnuteľny, má štyri roky, je nervózny, keď niečo nemá povôli začne pišťať, neposlúchne na slovo, niekedy musím vonku po ňom kričať ale on uteká stále ďalej a ja mám pocit že je hluchý. Nenávidím tie pohlady ludí a ich hlášky, aký o je mrchavý chlapec, treba s ním ísť do polepšovne atď... Čítala som si v tvojich príspevkoch, že si sa naučila ho zvládať, poradíš mi bola by som ti veľmi vďačná, keby mi dáš typa ako na neho. Niekedy mám pocit, že ja to nezvládnem je mi do plaču neviem ako ďalej. Mimochodom ešte mám dcérku, ktorá má jeden a pol roka. Narodila sa ke&ď mal syn necelé tri roky. Budem veľmi vďačná za hocijaký typ. ĎĎĎAAAKKKUUUJJJEEEM

Ahoj tatranka, aj u mňa to pravdepodobne spôsobil pôrod, samko bol pridusený a zaseknutý medzi pánvovými kosťami, tak že som ho už nemohla vytlačiť a museli to za mňa urobiť sestričky pritom som mala v knižke napísané, že mám problémy so srdcom a keď som pri pôrode vravela, že to nezvládnem ale cisársky mi neurobili,ale tje iná pesnička. Boli sme v chorvátsku s kamarátmi a tiež som nepočula, len to že je zlý ako by ho bli atď. tiekli mi nervy, keď nechtiac vylial malinovku pod tlakom kámošou od muža dostal a zavrel ho do izby za trest, čo sa mi zdalo maximálne nefér, šla som do uzby aj ja a plakala spolu s ním. Fakt mám pocit aj ja že tabletgky by mali predpísať mne a ie jemu. Ja som v jeho prípade razantne tie lieky odmietla, pretože si myslím že po desať minútovom sedení u psychológa je to skôr najjednoduchší spôsob zo strany lekárky. Využijem tvoje rady a začnem to nejako riešiť niekde som čítala že s deťaťom treba ako so psom keď niečo prikážeš a neposlúchne vziať ho za ruku a donútiť urobiť to čo mal nakázané. Uvidím ako mi to pôjde ale určite si ešte rada prečítam tvoje rady a podelím sa s tebou ako nám to ide ďalej. Zatiaľ mc moc moc ďakujem, že si si našla čas, aby si mi odpísala a poradila. Ešte raz veľké ĎAKUJEM

Keď ja poviem mužovi, nech si prečíta niečo na nete ohladom ADHD, tak len mávne rukov a povie, že jeho šéfa syn robil omnoho horšie veci ako náš samko a že to mu prejde keď bude väčší, ale čo keď nie??? Čo keď bude ešte horší a potom si ním nebudem vedieť dať rady??? Rodina našťastie drží pri mne svokroovvci dokonca vyhladali jednu pani v Pezinku, ktorá údajne lieči hyperaktivitu, ale keď jej volali povedala, že berie deti až od piatich rokov, pretožemenšie ešte nevedia komunikovať. Mama tá neviem nevyjadruje sa k tomu. Vieš ono je to viac menej aj ich chyba, pretože ja som šla do práce, keď mal deväť mesiacov a on bol do 15 mesiacov u mamy a potom u svokry, takže babky mu na riť nedali a ja keď som prišla z práce som ho tiež nechcela terorizovať. Potom som ostala doma keď mal necelé tri roky a to som bola v ôsmom mesiaci tehotná s dcérkou, takže to bol na neho ďalší šok. Teraz sa snažíme viac menej venovať viac pozornosti jemu pretožedosť žiarli a myslím si že aj to je jeden z dôvodou prečo je taký aký je.

Ahoj, neviem či to vlastne máme diagnostikované od psychológa, pretože, keď som žiadala detskú lekárku, ab nám dala doporučenie psychológovi, hneď tam napísala, že žiada vyšetrenie pacienta pre hyperaktivitu- to bola detské lekárka. A u psychológa sme čakali v čakárni hodinu aj desať minút a po desitich minútach, ktoré sa mu venovala tak že sa ho pýtala aké zvieratká vidí na obrázku atď. usúdila, že je nezvládnuteľný a máme ísť na psychiatriu, kde mu predpíšu lieky na skludnenie. Dosť ma táto skúsenosť odradila, pretože si myslím, že aj to najkludnejšie dieťa po hodine v čakárni bude u lekára nervózne a nebude spolupracovať, pritom samko je veľmi múdry, ako dvojročný poznal všetky písmenka abecedy, keď mal dva a pol roka poznal všetky značkz áut. Po troch rokoch prestal mať záujem o učenie a neobsedel za stolom, dokonca ani keď obeduje nevydrží sedieť celý čas na stoličke. Tiež vlastne bojujem sama, pretože muž nechce ani počuť o nejakých radách od psychológa a stále vraví len to že s toho vyrastie. A čo sa týka mňa som absolútne presvedčená o om, že samko je hyperaktívny, po tých všetkých článkoch, ktoré som si prečítala 90% z tých všetkých príznakov ktoré opisujú pri hyperaktivite presne pasuje na nášho samka. A to s tou dôslednosťou som začala pomali plniť, je to ťažké, pretože keď je človek vyčerpanýje ťažkéna niečom trvať.

Mila Tatranka!

Pozdravujem Ta,

moj syn ma ADHD davno - ako stanovenu diagnozu.
Bolo to velmi narocne, ale VDAKA BOHU sme to zvladli.

Teraz ma 16 rokov a uspesne ukoncil 9. rocnik.

Lieky sa mu tiez neodporucali, najme neurologicka neodporucala lieky, pretoze je vo vyvoji. A mohli by mat lieky nejake nasledky.....

Takze bez liekov.
Dvojku zo spravania nastastie nemal.

Mal sice tazkosti, ale cely prvy stupen som sa s nim ja ucila a vysvetlovala som mu ucivo.

Tieto deti potrebuju medzi ucenim prestavky - to pomahalo velmi.

Ak budes potrebovat nejaku radu alebo pomoct nieco, rada Ti poradim.

Maja

Viem o com pises.Ja som si myslela,ze len nasa byvala skola je taka....Byvala ucitelka sedela na mojej dcerke pre zlu vyslovnost.Od strachu z ucitelky sa zacala v 9-rokoch pocikavat.Vrcholom bolo,ked mi ucitelka navrhla internatnu skolu pre ine deti.P ovadila som sa a dceru prelozila na inu skolu.Teraz ma dcerka takmer 13 rokov a skolu ma velmi rada.V niektorych skolach aj zdrave dieta radsej vhodia do osobitnej skoly,len aby sa nemuseli ziakovi venovat.Mam aj 11-rocnu autistku ale aby chodila aj zdrava dcera spolocne do tej istej skolyx,to som nezniesla.Nedaj sa.Pytaj vysvetlenie a neustup.Ja ZTP-dcerke vela liekov odmietam davat a nikto ma k tomu nenuti.Psychiater mi to dokonca schvaluje.Ved vsetky lieky maju aj vedlajsie ucinky.Bez sedativ je vychova tazsia,ale nikto cudzi nemoze za mna rozhodovat a nutit ma.Drz sa a neustup.

Tatranka neskúšala si so synom absolvovať biofeedback?

Ahojte maminy. Pripájam sa do vasej debaty o ADHD. Ja mám doma syna Adamka - 9 rokov,tiez ADHD.Najvacsie problemy nastali nastupom do prveho rocnika.Tiez sme mali problemi s triednou ucitelkou. Tie jeho poznamky boli niekedy skor komicke ako zavazne. Na rozdiel od vas Tatranka mi tabletky berieme - Stratteru. No musim povedat,ze nam to pomohlo.Je sustredenejsi v skole.A co sa agresie tyka,Adamko bol rovnako impulzivny aj pred tabletkami aj pri nich.Pravidelne navstevujeme aj psychologicku a psychiatricku.Napriek tomu sa to neupravuje tak,ako by som chcela. No neprestavam dufat a pracovat na zlepseniach.Najnovsie nabiehame na trojmesacny psychologicky program KUPOZ.Presny preklad nepoznam.Ak vas to zaujalo,dam vediet ako to funguje a zabera.Zatiel vam prajem vela sil a trpezlivosti s deturencami.

Ja mam tiež 2 dcery s týmito problemami a naozaj všetko stoji na prístupe učitelky.Do minuleho roka sme s nou bojovali.Teraz už je to celkom fain,zatial.Velmi nam pomohla pani psychologička z pedago-psychologickej poradne.Ked už tiež mala dost poznamok a stažnosti od pani učitelky,jednoducho sa ohlasila v škole a urobila na tuto tému prednášku pre učitelov,kde ich "učila" ako sa chovat v tej ktorej situácii a ako ju čo najlepšie zvládnut.Velmi dobrý nápad.

Ahojte, nedá mi to a musím sa aj ja zapojiť. Tiež mám syna s ADHD, má 8 rokov a vyše roka užíval Stratteru. Nemalo to u neho žiadne vedľajšie účinky a sám si pochvaľoval, že sa mu lepšie rozmýšla. Od mája ju neužíva, chodili sme s ním do Basic centra, keďže má aj dysleksiu, dysgrafiu a neviem ešte čo. Pomohlo mu to tam a do konca školského roku lieky nepotreboval. Cez prázdniny sme mu ich aj tak predtým nedávali, dokonca ani cez víkendy. No teraz sme opäť začali, lebo si ich sám pýtal. Bol pri učení veľmi nervózny, hneval sa, že nič nevie. A pritom tiež má nadpriemerné IQ. Vy lieky odsudzujete, ale keď to dieťaťu pomôže, tak prečo mu ich nedať. Tento liek nie je návykový, nerobí z neho debilka, ktorý len sedí ticho v škole. Pomáha mu sústrediť sa.

Ahojte dievcata. My Strtteru berieme,ako som uz pisala,no prestava nam zaberat.Este nieje ani koniec oktobra a Adamko ma uz kopec poznamok.Uz na poslednom sedeni nam pani psychiatricka povedala,ze nam asi bude musiet nieco pridat.Zatial som nesuhlasila,no zhorsuje sa to zo dna na den.Tiez nie som toho nazoru,ze tabletka to stopercentne vyriesi,no asi to budeme musiet aspon vyskusat.
Kazdu poznamku doma riesime a rozoberame,hladame priciny a riesenia na buduce.Den koncime tym,ze Adamko tomu rozumie,vie ako reagovat na buduce a slubi,ze sa bude snazit.No pride dalsi den a sme opat v tom,nova poznamka. Ja komunikujem s triednym ucitelom pomocou slovnicka,kde si po vzajomnom dohovore piseme dolezite info. A manzel chodi osobne,nakolko mu to dovoluje pracovna doba.Nie ze by sme sa pokusali za neho riesit problemy,no niekedy je lepsie to vysvetlit osobne ako cez poznamku.
Ozaj Tatranka, aj Adamka bavi varenie.Je to pre nas zvlastne,pretoze manualne cinnosti ho nikdy nezaujmali.Tesime sa z toho,mozno v tomto najde uplatnenie. Prajem vam maminy vela radosti aj z malickosti vasich ratolesti.

Prečítala som si všetky komentáre k problému hyperaktivity dieťaťa. Môj vnuk má tiež túto " diagnózu"a veru mal problémy už od školky.
Takisto učiteľky hovorili, že je zlý a pod.potom ho brali že je taký. Až keď začal chodiť do školy všetko sa to zopakovalo.Nastal kolotoč vyšetrení, kým mal potvrdenú diagnózu.
Tiež mu obvodná lekára na základe diagnózy naordinovala lieky, ale po prečítaní ich účinkov ako aj vedľajších účinkov som dcére povedala, aby tie lieky mu nedala. Lieky majú utlmovať dieťaťu mozog, to aby dieťa bolo akože "kľudnejšie". Tým, že mu lekárka naordinuje lieky, ešte neznamená, že sú to lieky dobré. Poviete si, veď je lekárka, asi vie, čo mu má dať. Nie je to pravda!!! Je to to najľahšie riešenie z jej strany! Prečo nepomôže rodiču tým, že mu vysvetlí všetko o tejto chorobe, nakontaktuje ich na ľudí, ktorí vedie poradiť pri výchove, čiže priamo na odborníka, ktorí sa touto diagnźou zaoberá.
A čo sa školy týka ... škoda hovoriť.
I keď majú pokyny z ministerstva ako majú s tákymito deťmi pracovať ... no pre ne je to záťaž, radšej napíšu poznámky a pod.
Tu musia rodiča sami bojovať na "ochranu"dieťaťa. Ľahko je poslať ho do inej školy , veď tým by mali o jeden problém menej.
Ale musíte si uvedomiť, že dieťa príde do novej školy a začne zasa kolotoč okolo neho, aby si spolužiaci naňho zvykli, učitelia a pod.
Môj vnuk je teraz vo 4.ročníku, tiež matke povedali, aby ho dala do inej školy, tiež si museli doslovne vypapulovať určité"postavenie" aby syna brali takého aký je.
Viete, že takého dieťa má mať integrované vyučovanie. Napr. vnuk potrebuje dlhší čas na spracovanie úloh z matematiky. No a jasne, učiteľka dávala im 5 minútovky, ktoré on nestíhal, a mal zlé známky. Doma príklady vedel a v škole nie ,pretože pri tom tempe nestíhal.
Dovolím si tvrdiť a to mám 60 rokov, že od mojich školských čias a z prístupu učiteľov k žiakom nič nezmenilo. Prečo napri. rodičia takéhoto dieťaťa nedostanú informácie, na čo má dieťa v škole nárok, pretože dosť detí s touto diagnózou má ešte aj ďaľšiu diagnózu.
Vyzývam rodičov ak už nemajú pomoc v informáciách zo strany lekára a psychológa, aby si našli na internete,všetky informácie , aby vedeli,ako majú postupovať . Napr. moja dcéra doniesla všetky zprávy z vyšetrení riaditeľke školy, ktorá nebola schopná toto konzultovať s triednou učiteľkou a vnuk stále nosil poznámky. Je známe, že takéto deti používajú aj nepekné výrazy, sú ľahko ovplyvnateľné od iných detí,dajú sa na hocičo naviesť, to by učiteľka mala brať do úvahy.
tento rok dcéra vybavovala u psychológa, aby môj vnuk mal integrované vyučovanie, a predstavte si, že ona nebola schopná za mesiac si tú zprávu prečítať.
Až tam zasa dcéra nabehla porobila krik, zobrali to do úvahy.
Nedajte sa odbiť, pretože bola by škoda, aby Vaše dieťa nosilo zlé známky, len preto, že učitelia neberú do úvahy, že dieťa je "iné" potrebuje iný prístup.
Z vlastnej skúsenosti viem, že učitelia nikdy nemali radi deti, ktoré sa vymykali priemeru!
Ak toto náhodou číta aj nejaká účiteľka a nebude s tým súhlasiť, rada si s ňou na túto tému pohovorím,
pretože doterajšie skúsenosti s mojimi deťmi, a teraz s vnukom sú celkom opačné.
Podotýkam, že nikdy som svojim deťom nenadržiavala proti učiteľom, ešte som povedala, že ja by som im dala trikrát po hlave s knihou, vysvetlila im, že aj učiteľky majú vlastné deti, ktoré ich jedujú a potom v škole ich zasa oni jedujú a pod.
Ale ten prístup napr, keď sa ide na rodičovské, tak Vás učiteľka zvozí pod čiernu zem a vy ste ticho z toho dôvodu, aby nebola zlá na Vaše dieťa.
I keď viem, že niektorí rodičia si myslia, že ich dieťa je naj,naj..
ešte veľa by som popísala na túto tému,ale odbočila som od hlavnej témy, teda rodičia nedajte sa , je treba hovoriť o deťoch s touto diagnózou ,pretože ich je dosť na to, aby sa o tomto hovorilo.
Vaša občasná prispievateľka.

Aj ja by som potrebovala radu...Šimon je žiakom 2. ročníka osemročného gymnáziá /má 12 rokov/, je najbystrejší z triedy napriek poruche pozornosti, ľahkej dyslexii a dysgrafii, bohužiaľ jeho ADHD má príponu PORUCHA SPRÁVANIA nuž a bohužiaľ zrejme z neschopnosti zvládať vzťahy sa k tomu pridali výbuchy zlosti až agresivita...
Nakoľko je to porucha mozgu žiadne dohovárania nepomáhajú, ani sedenia u psychologa, ojednala som sa u psychiatričky a som ochotná skúsiť aj lieky len aby jeho prejavy zlosti mali menšie následky ako teraz. /veľmi sa bojím, že sa raz neovládne a niekoho zbije prípadne mu fyzicky inak ublíži/
Doma ho zvládame prísne, s pravidlami, odmenamy aj trestami - čiže má vymedzené hranice ale zato vždy ho polúbime, postískame a strašne veľa sa rozprávame takže vie, že ho máme radi. To platí aj o tatinovi, ten je zapojený do celého diania a tiež chodíme spolu aj do školy keď sú problémy.
Prosím Vás nemáte viac ifnormácií o biofeedback? prípadne nejaké typy ako ďalej pokračovať?

Dievčatá, podám Vám pohľad aj z inej strany. Máme v škôlke chlapčeka s ADHD + poruchy správania. Zisťovali sme u pani psychologičky, ako máme k nemu pristupovať, aj sa tak snažíme. Ale nie je to jednoduché, verte mi. V triede máme 18 detí(našťastie! len toľko), chlapček nie je začlenený ako dieťa vyžadujúce špeciálne výchovno - vzdelávacie potreby, a kým o to jeho rodičia nepožiadajú, ani nebude. Žiaľ, taká je legislatíva. Teda, žiadna nádej na asistenta a podobne. Z ničoho nič sa vyberie preč z triedy, učiteľka za ním uteká. Najskôr sa mu snaží vysvetliť, že nemôže odísť z triedy len tak, ale nie vždy to pomáha, a potom, keď mu nedovolí ísť tam, kde sa on vybral, dostane sa jej kopancov, pľuvancov, škrabancov, o slovách nepíšem. Niekoľkokrát už prišla za mnou s plačom, že nevládze. Chápem aj rodičov, že to s ním majú ťažké, ale pochopte aj učiteľov, ktorí okrem toho "vášho" dieťatka majú v triede ešte ďalších cca 20?, za ktorých sú tiež zodpovední.