Adoptujme si babičku!

Presne som si pomyslela - Kamka sa tejto temy chyti dobre.
A k danej teme... my mame babky. TRI dokonca. Moja mama, testina a moja starka. Starka je typicka babicka. Ma 75 rokov a je velmi ciperna a povaha i do koca i do voza. Velmi rada k nim chodievam, strasne ich lubim, pretoze starky este tiez zije (ma o 4 r. viac), ibaze prekonal lahku porazku a stale je doma. Z toho je dost nervozny... a moje tri deti, to su certici. Rozlezu sa ako plchy, clovek len vidi lietat ruky a nohy naokolo. Takze ku starkim s detmi mozem ist tak raz za mesiac na 15 min. a bohato to staci.
Moja mama zdedila starkeho prehnane opatrnu povahu. Jednoducho stale deti obhana, nieco zakazuje atd. - z toho tak isto vznika nervozita. V pripade nutnosti ich postrazi, aj pomoze, ale mam pocit, ze ju znasilnujem. Tak sa snazim ju velmi nezatazovat, i ked sa to vzdy neda. A deti k nej pustam len po jednom kuse. Nikdy viaceri naraz. Je zrakovo postihnuta, kedysi sila aj strikovala, ale teraz uz nie. Ked su deti u nej, stale ich nieco nauci.
Tretia babka - manzelova mama. Neviem... nerada tam deti pustam same, pretoze to je pravy opak mojej mamy. Nechcem sa velmi rozpisovat , viem, ze si s detmi zahra futbal a v pripade potreby mi postrazi aj vsetkych troch naraz, pri com ma doma dalsie tri vnucata .

Asi tak je to s nami.

som v papradí

Ja som poznala len jednu jedinu babicku (otcovu mamu), ale moc casto a nejak extra rada som tam nechodila.. babicka varila vynikajuco a kym som bola mensia, tak sme u nej travili s tatinom vikendy a chodili lyzovat.. obcas sa zamyslim,ze je skoda, ze zatial nemam deti, lebo nasi starnu a clovek nikdy nevie a kedze vidim mojho 10 rocneho synovca aky je vzdy stastny, ked vie, ze stravi prazdniny u "babicky a dedy" a dorazi z Brna, tak ma toto napadne.. Nikdy som si to tak neuvedomovala, ale vidiet ho aky je stastny hovori samo za seba.. Moj otec s nim chodi lyzovat, chodia na plavaren a v lete ho dokonca berie kazdy vikend na oravsku priehradu, kde patri moj otec do jachtarskeho klubu, splavovali spolu aj Vah, takze vyzitia ma az az.. Moja mamina mu sije a strikuje veci o dusu, vyvara mu polievocky, vodia ho na "kulturu" ako su koncerty, ci divadlo pre deti.. myslim,ze nasi su spravni ako stari rodicia a ja dufam, ze raz aj moje deti budu mat sancu sa s nimi takto krasne "vyzit" K 10 rocnemu synovcovi pribudol dalsi, zatial ma len 3 mesiace, ale uz teraz sa nasi tesia, ze maju dalsieho "cestovatela", ktoreho im rodicia "pozicaju" Starsi synovec k nam chodil sam uz uplne od malicka, mal asi rok a pol a ostaval u nas na 2 tyzdne sam, nikdy sa nestazoval, neplakal, len obcas zo spanku zavolal "mami".. az mi to tak prislo luto, lebo predsa len, mamina ja mamina

My sme to "naoko" skúsili....
Moja mama je nevládna a aj tak máme medzi sebou napäté vzťahy, že to nie je pre mňa babka s veľkým B, otec je v pohode, hoci je to starší frfloš ale malý ho zbožňuje takže to je OK.
U svokrovcov sme vždy na poslednom mieste (už som tu niekde spomínala, malý ju volá teta - ako každú ženu ktorú vidí, vyhýba sa jej a tak, k dedovi je celkom ochotný ísť, ale nepreháňa to), s návštevami to vôbec nepreháňajú - veď predsa stačí iba na sviatky či nie?
No a k tej našej "adoptovanej" babičke - u nás v knižnici pracuje jedna veľmi príjemná pani - proste poklad - malý je za ňou úplne zbláznený, chodievame k nej tak 1-2x do týždňa, doslova relax pre nás, balzam na moju dušu, vypočuje poradí..... a minule sme mali debatu o starých rodičoch a teta sa zmienila že starí rodičia by mali vychovávať svoje vnúčatá .... a ja na to že naši na syna kašlú a že si ju adoptujeme... tak sa zasmiala, že ona vnúčatá vlastné nemá... tak bude mať nášho kovboja..... Bola to síce len humorná debata, ale viem, že keď mi je doma dlhá chvíľa, vonku je škaredo, niečo ma trápi - mám kam ísť - ku našej "adoptovanej" babke.

My máme starých rodičov úplne blízko,našich doslova pod nosom-bývame pár poschodí nad nimi. Svokrovci sú 10 minút pešo.Tí si Luka berú tak 2-krát za týždeň na 2 hodinky a chodí domov celý vysmiaty. No a u našich sme nasáčkovaní každý deň.
Takže moje dieťa má to šťastie, že má starých rodičov ktorí ho milujú a on ich.

Keď sa mne narodili deti mali sme v rodine 5 babiek a 2 dedkov
teraz máme už len 3 babky.Dedkovia nám už odišli ,tak nemáme
ani jedneho ,čo pri troch chlapcoch bola škoda,keďže ani otec
nejavil dlhšiu dobu záujem.
Vysvetlím prečo 5 babičiek ,jedna pra-prababička tá už mala
sklerózu a nepoznala kto je kto a v 88 rokoch zomrela, potom
2 prababky a 2 babky. Ale keď sa to tak zoberie o deti sa veľmi netrhali.Najviac mi pomohla mamina mama ,ktorá má teraz
86 rokov ,v 72 sa hrala futbal vo dvore s chlapcami,aby ich nejako zabavila a udržala doma vo dvore. Som jej za to veľmi
vďačná a veru idem jej kúpiť niečo dobré k MDŽ a poďakovať jej
kým ju mám.Včera som nestihla.

Myslím, že moja mama je zlatá, aj keď tak trošku nevládna babinka, ale láskavá. Svokra "erdegbaba", ktorá viac kričí a hreší ako hladí a rozmaznáva, ale tiež svoje vnúčence ľúbi,vypeká, vyvára...Ale taká pravá babička s veľkým B ostáva pre mňa moja babinka, mamina mama. Drobunká, chudá žienka, veľmi inteligentná, nekonečne láskavá. Taká ako z rozprávky. A tie koláče čo piekla, páni. Makové boli podkovičky. Tvarohové kolieska s lekvárom uprostred. Orechové boli "štangličky"...boli vždy krásne a voňavé, prikryté bielym obrusom...Dokonca, keď som bola v pôrodnici, bola tam jedna staršia sestrička. Keď videla moje meno a odkiaľ som, začala spomínať na moju babinku. Aká úžasná žena to bola a že celá dedina chodili k nej na koláče, hoci doma ich bolo sedem...krásne spomienky!

U nás je to tak ... moja mama, čiže deťom babka, je kúsok po sedemdesiatke a ... ľúbi nás nekonečne, aj naše detváky, ale pripadá mi veľmi oslabená chorobami a osobnou rodinnou tragédiou, nuž neostáva jej veľa energie. Je veľmi spravodlivá, to sa mi páči fest.

Má štyri dcéry, 7 vnúčat ale ani najmenší náznak preferovania niekoho. Všetky vnúčatá milujú jej vychýrenú "rezankovú polievku" (klasický vývar s domácimi rezancami). Otec - dedo - je totálny klasik. Hráva s deťmi šach, vymýšľa si bláznivé príbehy zo života, kupuje im fiktívneho koňa ...
- keďže naši majú rodinný dom a kus záhrady, vždy sa tam nájde niečo na robotu, čo rozpašmaným mestkým vnúčatám nie vždy pasuje...

Svokra to je iné kafé. Žijeme v jednom meste, ona na opačnom konci a je s ňou zábava. Je to typ dôchodkyne totálnej kočky. Deti mi nezdravo rozmaznáva a ešte nezdravšie miluje môjho staršieho syna, z čoho pramení zopár konfliktov. Ale vždy príde keď treba, navarí deťom halušky, napečie palacinky, langoše a pridá kúsok modrého z neba. Občas si s ňou zájdem do cukrárne, alebo sa spolu prejdeme po obchodoch.Je rozvedená, ale roky (ešte pred mojim manželstvom) žije s chlapíkom, ktorý je mojim deťom starý otec se vším všudy. :-}

No nedá mi nespomenúť si na manželovu babku, ktorá zomrela pred 3 rokmi vo veku 86 rokov.Žila kúsok od svokry a piekla geniááááááálne orechové a kakaové štrúdle ... Až mi srdce stislo, keď ich na Vianoce napiekla iba kôli mne

Občas zauvažujem, akou ja budem starou mamou. Hm, snáď mi srdce napovie, ako najlepšie a najsprávnejšie to bude ...

U nas tak naozajstne funguje jedna babka/starka - moja mama. Ta urobi pre deti cokolvek, je to taka naozajstna starka, hlavne mazna a besnie detiska, ale ked treba tak aj pokrici. Vzdy ked potrebujem s deckami pomoct, tak pomoze.Starky je tak trochu vegetak a radsej sa prizera, co starka stvara. Svokrovci su dobri ludia, nemozem povedat pol kriveho slova, ale radsej sa tvaria ako strasne stari a deti sice radi vidia, ale len tak na 20 minut a raz do mesiaca. Je to skoda, lebo su to dobraciskovia, ale deti si k nim nevytvorili vztah. Potom im je luto, ze najmladsi vnucik stale reve,ked ho vezmu na ruky.
Nuz a keby som mala pospominat na moje starke, tak to mozem len zhrnut do slov - uzasne,nadherne detstvo. A vzdy sa zaprisahavam, ze aj ja budem taka.

keby som mohla pár takých viet pridať...
...no, ono je to trochu ťažšie v našom pripade, lebo moji rodičia su tu v jednom meste ale ...mama si dodnes nezvykla na to, že som si pobrala deti z decáku ...
aj ked sa stala teraz trošku tolerantnejšia po čase ..otec sa snaži byť spravodlivý, ale nemá rád malé deti -nikdy nemal..
nesmu plakať, niečo chcieť a podobne ..
tak sa snažime vyhýbať, tie naše vzaťhy su aj také!- ja k nim chodim len s mužom a to len na sviatok, pogratulovať a podobne ..oni chodia častejšie ale ....nie je to dobré ...
a ešte robia rozdiel medzi mojou dcerou a....a je to neprijemné!!! aj jej, aj nám ....
a svokra?!!!....uf nieje zlá ale ani dobrá, len je... všetci vieme že máme aj druhu starku, ale nie je ...
niekedy si poviem, že tomu rozumiem ,to že máme deti bolo naše rozhodnutie a my sme sa rozhodli ich lubiť ,...
...oni sa rozhodli ich neprijať nuž neviem ...je to ich rozhudnutie a snažim sa ho akceptovať aj ked, ťažké to je..
...strašne by som si priala mať starku, pre deti čo pride postráži,pomože ,prečita rozpráku a podobne moje deti to maju ťažké...
... vlastne nemaju tu širšiu rodinu ,nik im nepride gratulovať na narodeniny čí meniny ...a vianoce ...
...nedostanu od nikoho pohladnicu (tak chodim po mestách kde sa nachádzam a posielam im pohladnice ) mám v hlave sen nájsť deťom starkých a takú "krstnu mamu " je to lahšie deťom ked maju aj inu spriaznenu dušu ked veci čo nechu povedať mame sa daju povedať niekomu inému ...
no ale ako nájsť nieeho ???....há ... neviem
myslim že by to deckám pomohlo vedieť že je tu okruh ludi čo ich poznaju, a to tiež robi vlastne tie korene, že mám miesto kam patrim ...možno keby ich nebolo tolko by boli šance lepšie ...
je to aj o tom že nemám tu v okoli len takú kamošku čo sa zoberiem, aj deti a idem na kus reči , ku komu pridem do bytu na návtevu s tolko deťmi? je to iné, snažime sa to deťom vynahradiť ale babku a dedka to sa nedá....
určite by sme si dákych radi adoptovali

Dani ... napadla mi taká myšlienka ... - nemohla by som sa trébars ja stať takou krstnou mamou na diaľku... ??? ??? Vieš, moji chalani sú v pubertálnej fáze a ich samostatnosť občas nemá konca. A ja neviem, čo s mojou mimoriadne vyvinutou túžbou starať sa o niekoho ... Hm, také dievčatko ...

Neviem, či si niekde uvádzala, aké veľké sú vaše detváky, alebo kde bývaš, celkom ma to zaujalo . Tak šepni viac. -síííím!

A možno by aj iné dievčence mali záujem. Hm? Dávam do pozornosti pre širšiu verejnosť.

Dani, ten mail aj mne ! Díííííííík. :-}

aj mne,dík.

Babičky...Babulky...Babky...staré mamy...Každá je iná,ale myslím, že všetky majú jednu rovnakú črtu.Všetko,čo nedovolili svojím deťom, teraz dovoľujú svojím vnúčatám.Moje decká síce už nemajú deduškov, ale babičky-z každého rožku trošku.Moja mamina je hyperaktívna "Babulka",ktorá sa z malým blázni akoby mala dvadsať /psychicky aj má/, v zime v snehu robila anjelikov, šmýkala sa s ním na tanieroch, v lete je jej dennou náplňou slnko, voda, to bol Matej celý deň pri nejakej vode /či už pod slnečníkom, alebo v tieni-ale stále vonku.Dokonca ho ako 10 mesač.učila plávať.S dcérou sú skôr kamarátky a tajomstvá, o ktorých si Zuzana myslí, že to nieje pre mamy, tie vie naša Babulka.Oblečú si niečo športové, obujú korčule a už ich niet.A druhá "Babička"-to je tá, ktorá, keď potrebujem, tak napečie, navarí, ktorá sa stokrát denne opýta, či nie sme hladní...Usadlejšia, ale fajn.Ja som spokojná, lebo viem, že sa na obe môžem spoľahnúť.Priala by som to aj ostatným deťom a nanič mamám.

Babička-to je slovo,ktoré pre moje deti nemá konkrétnu podobu. Zial Prázdno,pusto,osamelo,bez možnosti zdoverit sa, vyliat si srdce i niekomu inému než len mne,alebo manželovi - tak nejako sa asi cítia moje dve dietky. Babičku nemáme ani jednu. A chýba nám. Velmi. Nielen detom,nám všetkým. Každý sme svojim sposobom niekde hlboko vnútri neistým dietatom,i my dospelí by sme sa niekedy potrebovali poradit, porozprávat,hlavne ked naše sily-fyzické či psychické sa pohybujú na hranici vyčerpania.
Prázdniny, narodeniny, meniny, Vianoce, vysvedčenie...toto všetko a vela iného sú veci, o ktoré sa moje deti nemajú s kým podelit. Nikdy ich nečakala pohladnica či torta od babičky, nikto okrem nás dvoch nepochválil vysvedčenie staršej dcérky , nikto okrem nás si ju nikdy nepritúlil, nikto jej nikdy neprečítal knižku, nikdy k nikomu nešla na prázdniny
Píšem hlavne o nej, lebo ona si to už velmi dobre uvedomuje, je z nej šikovná druháčka a žial začína sa pýtat, prečo iné deti babičku majú a ona nie...
Syn to zatial ešte nevníma, ale časom to príde.
Takže,ak náhodou tieto riadky číta niekto, kto by rád obohatil svoj život a má potrebu niekomu venovat kus svojho srdca, my ho vdačne "adoptujeme". Stále neprestávam verit,že niekto taký existuje a že sa raz nájdeme...

toto je krásna téma, ktorá mi vtisla slzy do očí
moje deti majú zatiaľ obe babky i dedkov.
moja mamina je mestská babka, v podstate mi synka ,,odchovala,, od 1 roka, ja som nastúpila do práce.
Teraz sa už zdravotne necíti ok, ale deti ju milujú.
moj otec - to je silná káva. ked som bola dieťa, bol sakra prísny, aj výprask sem tam bol, ale tak, ako sa venuje teraz mojim deťom, to je niečo úžasné. s adamom hráva šach, emu bráva na zmrzlinu... ale dnes som sa dozvedela, že i jeho zdravie má na mále a mám strach, pretože patrí k ľudom, krorí si chorobu nepriznajú a ťahajú až do konca
manželový rodicia bývajú na dedine a babka je tá buchtová a koláčová babka a zaváraninová a čerešňová.... a dedko už má palicu(pri chodení) a klobúk

neviem si ani predstaviť, že by niekedy mali z môjho života odísť

Moje deti sú už odrastené a tiež spomínajú na prázdniny u babiek a nevedia si aj dnes predstaviť , že by ich nemali. Keď počúvam rozhovory mojich mladších kolegýň , ktoré majú menšie detičky ako vyžadujú od starých rodičov aby sa im starali o deti keď to oni potrebujú no tak....... neviem. Hlava nehlava. Mám taký dojem , že si z nich spravili doslova sluhov. Ale keď babka potrebuje zájsť k lekárovi tak niet nikoho kto by ju tam zaviezol pretože " Ja nič nestíham, mám malé deti".

Toto je krásná téma tak ako napísala marikat , ale nejako nezaujala "Kto vie prečo? "

)) nemám pocit, že téma nezaujala.
Ved sa k nej vyjadrila vačšina, ktorá tu v marci 2007 bola

Čo by som dala za to, keby moje deti mali babku. Moja mamka zomrela pre 7. rokmi. Bola to úžasná a milujúca mamka a babka. Keď sa pozerám na svoju setru Betku ako sa stará a miluje svoje vnúčatá, je mi ľúto, že moje deti babka nepritisne na hruď a neobjíme ich. Ďalšiu babku nemajú, pretože som rozvedená a ona tieto deti nemala nikdy v láske. Nikdy ich neprijala. Nuž čo.
Áno, veľmi rada by som si ku svojim trom adoptovaným deťom adoptovala aj babku. Nepotrebujem aby moje deti strážila. Stačí,keby sme ju my chodili tešiť našou návštevou. Proste by nás prijala a my ju. Deti by mali babku.

Až teraz som náhodou objavila tento článok a nedá mi nereagovať. Je to ako keby o nás. Bývame pri TN, jedna babka býva v KE a druhá (bohužiaľ) zomrela, keď mal malý 4 roky. Keď sa malý narodil, kúpili sme domček neďaleko TN a ani sme vtedy netušili, že spolu s domom sme získali aj tretiu babku . Vedľa nás býva pani, ktorá má síce troch dospelých synov, ale ani jeden sa nechystá ženiť. A tak ako malý rástol a začal rozprávať, tak nejak úplne samozrejme začal volať našu susedu BABKA. A babka až rástla od hrdosti, keď aj ľudia v dedine začali nášho syna brať, ako jej "vnuka". Dodnes sme to neoľutovali a sme radi, že náš syn má tak blízko takú perfektnú babku, ktorá ho má veľmi rada. Mimochodom, aj prvú noc mimo domu strávil syn u našej adoptívnej babky.