Ako sa mám vypnuť?

To je vazny problem. Riesim nieco podobne, ale asi v mensej miere. Kym sa mi podari zaspat a vypnut hlavu prejde aspon hodina. Aj v priebehu dna, akonahle nemam plne zamestnanu havu rozoberam vsetko mozne aj nemozne, ale nstastie sa v ziadnej minulosti nehrabem. Neporadim ti nic mudre, iba zamestanat hlavu niecim viac ci menej zmysluplnym napr. romantickou knizkou, skladanim puzzle, alebo ako uspavanie funguje aj cudzi jazyk, alebo akakolvek odborna literatura.

možno skúsiť nejaké meditačné, či relaxačné cvičenia na usmernenie svojich myšlienok, riešila som podobný problém a len mi to ubližovalo keď som sa vracala do minulosti a potom som si tak pre seba povedala, že to sú len myšlienky a tie predsa nemôžu mať nado mnou nadvládu a tak som si často predstavila keď takéto myšlienky prišli že som ich zo seba vyfúkla do balóna a ten som nechala vyletieť veeeeľmi vysoko a myšlienky odleteli. Chce to trošku cviku, ale dá sa to zvládnuť. Tvoja myseľ si predsa môže vybrať na čo chce myslieť- to je len na tebe lubka...

Ďalšou metodou môže byť, že si predstavíte myšlienky ako rybičky, ktoré ked k vám priplávajú tak aj hned zase odplávajú. Alebo je ešte jedna metoda, možno účinnejšia, že ked k vám nejaká myšlienka príde, tak si poviete v duchu "teraz nie" a dokonca môže pomôcť aj pohyb rukou ako že ju odháňate. Potom ten pohyb rukou si môžete už len predstavovať. Chce to len trocha cviku a potom to už pôjde samé. Platí, že človek si len vtedy môže naozaj oddýchnuť, ked ASPOŇ päť minút denne na nič, vôbec nič nemyslí. Ponoriť sa do ticha, byť v sebe, byť v tichu, byť v pokoji, byť v spojení s niečím čo je v nás a zároveň všade okolo nás... to je nádhernééééééééééééééééééé. Uviedlo ma to teraz do nádherného relaxu. Dúfam, že sa to preniesie aspoň trocha aj vás, ktoré to čítate.

motylik v detstve som zažila dosť ťažkých momentov a keď som si založila rodinu tak som cítila, že je čas uzavrieť isté veci aby som mohla žiť spokojnejší a šťastnejší život a tak som si predstavila, že tie negatíva ostávajú za tmavým- hnedým závesom a vždy keď už tam tie myšlienky chceli zablúdiť som si zľahka uvedomila že to už je za závesom. Neboli celkom uzamknuté, lebo detsvo som nechcela uzamknúť, boli len tak za závesom.Po tých rokoch ako to fungovalo keď sa teraz vrátim do detstva aj k tým negatívam už ich tak vôbec nevnímam- majú úplne iný náboj- už to nie sú ťaživé spomienky , už sú len také ľahučké...Fakt to funguje

KeĎ mám niekedy pocit, že sa v niečom príiš zahrabávama a neviem nájsť hneĎ rýchle riešenie, zvyknem si spraviť taký volnejší program ako nejaká meditácia .. s kamienkami alebo tanečná, vyberiem si nejakú dobrú knihu /napríklad Ženy které bĚhali s Vlky o archetypoch žien /veĎ všetko podobné tu už raz bolo, a každý problém má vraj tri riešenia /alebo si hodím runy, či anjelské karty vyberiem, alebo sa snažím v prírode počúvať čo mi chce povedať ... popozerám rybičky v akváriu ... a potom skúsim znova začať ... a keDˇke muž doma .. tak dostanem aj masáž ... olejčeky si namiešam sama

Máš to určite ťažké, ale žiaľ v tomto si môžeš poradiť len a len ty sama, aj keď sa dáš do rúk odborníkov. To čo teraz píšem je z môjho života. Myslím, že to , o čom hovoríš, že je vyriešené už 3-4 roky v skutočnosti v tvojej mysli nie je " uzavretý prípad. Ak toho máš viac, tak obrazne povedané dookola utieraš z týchto príbehov prach a snažíš sa niečo dorobiť, čo v skutočnosti nejde. Mne najúčinnejšie zaberalo pri príchode takéhoto "príbehu" to, že keď prišla tá myšlienka, tak som jej (tej myšlienke)povedala, nechávam ťa odísť, si voľná. Toto som urobila s každou myšlienkou. Ale nestačí to len povedať si, ale aj urobiť. Zo začiatku tie myšlienky môžu často dobiedzať, ale ak sa to podarí pomyselne urobiť, človek pocíti na chvíľku odľahčenie mysle. To je potom hnacím motorom na ďalšie kroky. Najväčšia sranda je, že niečo podobné som po rokoch čítala v knihe "Miluj svoj život" od Louise L.HAY. Sú tam zaujímavé riešenia, niektorých intímnych problémov, odporúčam túto knihu si požičať z knižnice, ak v tvojom okolí nejaká funguje. Ja som skúsila ešte jednu hru sama so sebou. Sadla som si na stoličku a povedala som si, že zavriem oči, budem tu celá a s mysľou, budem len sedieť. Dievčence neverili by ste, aké to je ťažké. Stále sa mi hrnuli myšlienky , ktoré som nechávala odísť, potom ma omíňala stolička, aj tento pocit som nechala odísť, aj ďalšie psychosomatické boliestky som nechala odísť, ale nebolo to za jedno sedenie. Výsledný efekt sa dostavil oveľa neskôr. Ak človek dokáže sedieť so zatvorenými očami pokojne na stoličke a vnímať pokojne sluchom život okolo seba , je víťaz. Vrelo odporúčam. Naše staré mamy nám dávali v detstve rybí tuk, aby naše hlavičky boli bystré ako rybky v potoku a niečo na tom pravdy asi bude, lebo vo viacerých článkoch som čítala, že všelijaké agresie, či depresie v našej civilizácií sú výsledkom aj našej zlej životospávy. Málo krmíme mozog Omega 3 mastnými kyselinami. Pozitívne je, že s tým niečo chceš robiť, a ak to začneš, tak to aj vyriešiš. Držím Ti palce( clap)

ja mám to isté.....už nemôžem ani spávať...a napríklad cez víkend, ked mám voľno ako tento som bola celý, takmer celý ako na ihlách...nervozna, neurčitá, ked som sedela, tak som triasla nohami, ani neviem prečo...pretože som mala pocit, že s nimi musím niečo robiť....že vôbec musím niečo robiť...neupratovala som, neutierala prach, nevysávala...len základné varenie a pranie...inak som celý víkend preležala alebo presedela pred telkou a menila polohy...ked som chcela zaspať....tak sa nedalo, ak som zaspala, bolo to pre mna vykúpením...na chvíľu....a neviem čo s tým robiť...neviem vypnúť, neviem oddychovať...neviem nemyslieť....bola som raz z roboty poslaná na výcvik zvaný "hemi- sync", kde som sa učila dávať problémy do krabice, potom ju hodiť za seba a nechať napríklad odplávať...alebo, ked som vedela, že mám pred sebou stretnutie s niekým nepríjemným, mám si okolo seba urobiť akýsi pomylsený balon....obal "rebal" sa volá, aby som sa izolovala od nepríjemnej osoby....ale niekto tu spomenul knihu "ženy, ktoré tancovali s vlkmi"...a ja tú knihu neviem zohnať....momentálne len čítam, ako sa zbaviť minulosti...ale moc mi to nepomáha, vid víkend...

Knihu môžem požičať ...

ahoj adinka, napíš odkiaľ si, možno to uľahčí situáciu, alebo ti potom napíšem adresu a pošlem späť poštovné....ozvi sa, ale aj tak zatiaľ dakujem za ochotu

Klokoč, pri Vígľaši ..

fajn, ja som zo zvolena... teda lepšie, z lieskovca pri zvolene...myslím, že nebude problém sa dohodnúť, ak chodíš do zvolena.....

Este ma napadlo, ja premyslam stale, som si ista ze aj ked spim a so sustredenim mam tiez problem, rychlo sa pri niecom vhupnem do myslienok o niecom inom.
Myslim si ze u mna je to okrem povahy, aj chudokrvnostou, hryziem malo zeleznych trubiek
To ma len tak napadlo, ci aj to by nemohlo u teba hrat daku rolu.

V časoch, keď som ešte nemala skúsenosti s meditáciou a bola som "zacyklovaná" v nejakom probléme, nevedela som prestať neustále dokola myslieť na to isté, aj keď mi bolo jasné, že tým nielen nič nevyriešim, ale ešte viac sa zamotám, mi pomohli afirmácie.
Nejaké slovko, či krátka veta, na ktorú som sa snažila sústrediť - stále dokola som si ju opakovala a snažila som sa, aby to nebolo len mechanické odriekavanie, ale naozaj sústredené opakovanie. Jasné, že to nešlo hneď, ale skúšala som znovu a znovu a znovu... a zväčša pomohlo zmeniť "vnútorné zameranie", či ako to nazvať.
Tiež mi dosť pomáhalo venovanie plnej pozornosti práve tomu, čo robím - umývanie riadu, obliekanie detí, varenie, skladanie látok... prosto čokoľvek, čo robím, si plne uvedomujem - aká teplá je voda, v ktorej riad umývam, aký je na dotyk tanier, aký príbor, akú má všetko farbu, akú vôňu či zápach cítim...
A podobne aj uvedomovanie si vlastného tela - ako sedím, či stojím, o čo sa opieram, kde ma čo tlačí, kde cítim napätie, - toto sa mi zautomatizovalo tak, že teraz ne ubytovni v spoločnej kuchyni sa na tom spolubývajúci bavia. Keď napr. čistím zemiaky, alebo umývam riad, nech začnem v akejkoľvek nálade, končím krásne vystretá, s uvoľnenými kolenami a ramenami (tam som bývala "najtuhšia"), dýcham naplno a jemne sa usmievam...
V uvoľnenom tele sú aj myšlienky o niečo poslušnejšie...

adinka, nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nič mi to meno nehovorí...poznám len riaditeľku zš v lieskovci.....riaditeľku mš v lieskovci....oni sa nepoznajú? nemajú spolu akési porady a podobne? nevieš, pozisťujem...ale aj tak dík

DAčo vymyslíme ... :)

Ľubka 1, deletuj dievka, deletuj, lebo jedného dňa ťa to vypne samo... čo bolo, bolo, teraz skúsme nájsť, to podstatné, to čo je v nás... alebo chce se mi spát, chce se mi spát, co se mi chce? Spát ! Spát se mi co? Chce!