Ako som rodila ja...

...som rada Ajula, že si s nami podelila...a ver že na pôrod nezabudneš ani po 15,20,30.....rokoch. Tie zážitky máme navždy !!! Tak nech to máš pri druhom o to ľahšie. Nebol pri pôrode manžel?? a teraz sa chystá??

Milá Ajula, pripomenula si mi z časti môj pôrod (a to som sa zaprisahala, že už v živote rodiť nepôjdem, ale.....druhý ma čaká v októbri tiež po 5-tich rokoch). Prišla som do pôrodnice ráno o 1:15 h. (10 min. kontrakcia) s tým, že dieťatko sa narodí ráno (ha-ha-ha). Ráno po 6-tej hod. prišla ďalšia prac. smena, druhé sestričky-úžas sám o sebe, dieťatko nie a nie na svet-len príšerné bolesti, ktoré po čase úplne prestali. Načo "milá sestrička", začala po mne ziapať, že nemám bolesti.... Ako prvorodička som bola zmätená, zúfalá, ubolená, nešťastná..., chcela som si vziať tašku a ísť domov, ale zdravý rozum nepustil. Najúžasnejšie boli vyšetrenia na stole, kde sa zaúčali mladý doktori, mladá pani doktorka mala zistiť nakoľko cm som otvorená. S vystrašenými očami, roztrasenými rukami a s poznámkou st. doktora "to dieťa vás nepokúše", povedala, tak na 2 až 3 cm. A keďže mi nechcela odtiecť plodová voda, tak mi museli prepichovať plodový obal. Medzitým prišla tretia smena a úžasné vyhlásenie sestričky "pán doktor, mali by sme tým ženám pomôcť, veď sú tu už dlho" (ruky, nohy by som jej ešte dnes bozkávala). Prišiel za mnou aj manžel s mojím otcom (priniesli mobil) a 2 minútové masírovanie krížov na chodbe nemocnice, úžasná pani sestrička povedala, že by aj manžela vzala do vnútra, ale je nás tam mnoho, nedá sa. V ten deň nás rodilo 8 žien. Po urputnom trápení sa nám o 17:15 hod. narodila Barborka-dieťatko krásne, úžasné. Myslela som si, že už to všetko mám za sebou. Omyl. Akokeby bolestí nebolo dosť, tak som si ju užila ešte pri zašívaní stým, že sestrička 2x napomenula doktora, aby šetril tampónmi a niťou. Slzy mi tiekli potokom, kriku kdesi až na novorodeneckom 2. poschodie, s úžasným vyhlásením doktora "to je rekord 45 min." zašívania. A ja som si konečne oddýchla a zaspala.
Na druhý deň som mužovi povedala, že už nikdy v živote, jedine keď si to pôjde odrodiť sám!!! Takéto úžasné spomienky mám ja.
Ajula, držím ti palce aj na nohách, aby ten druhý pôrod bol o milión percent ľahší, rýchlejší a menej bolestivejší. Aby sa vám narodil krásny a zdravý Lukáško, z ktorého budú mať všetci radosť, a aby ste mali "prosperujúcu armádu". Držím palčáky

Ajula,
nech len pozitivno sprevadza Tvoju mysel a cele tehotenstvo aj s porodom

Ahojte, mňa to čaká cca 1.10. Prvý krát som rodila v r. 2003 vo vychýrenej pôrodnici v KE. Začala mi odtekať plodová voda, tak som s úsmevom na perách naklusala. Zazvonili sme pri dverách pôrodnice cca o 6.15 hod., otvorila sestrička s "milým výrazom" a otázkou, že čo chceme. No čo asi. Potom mi povedala, že tam nepatrím, že nech idem inde, ale, našťastie som mala papier, že som sa v nemocnici hlásila vopred. Tak ma pustila dnu, manžela nie. Bla, bla,bla. Bolesti žiadne, vypísala papiere, nechala ma tám stáť ako ??? a asi po 20 min. na mňa vybehla, že čo tam stojím, mám ísť na posteľ. Ale na ktoru, to mi nepovedala. Zložila som sa na najbližšej prázdnej. Zistila som, že to s ňou bude ťažké.
Ďalej už len slohovite - výroky sestričky na moju adresu:
- čo to máte za tehotenskú knižku, nič v nej nie je, ani pečiatka doktora
- s cudzou tehotenskou knižkou mi mávala popred oči a bliakala, že takto má vyzerať tehot.knižka
- že načo tam bude manžel, že tam môžem byť aj 12 aj 16 hod. a že čo by tu chudák robil
- na otázku primára o 9.00, že prečo som ešte nič nedostala (voda odtekala, bolesti nikde) len povedala, že nestihla, no ani potom som nič nedostala - leda tak hubovú
- po jej vete - čo sa tu vyvaľujete, choďte sa prechádzať mi v sekunde začaly kontrakcie cca. 10.00 hod.
- prišla skontrolovať ozvi a ja som si masírovala bruchu, vybliakla na mňa - čo to stvárate, prišli ste vysmiata od ucha k uchu a teraz tu čo stvárate - celý čas som ani nepípla
- asi o 11.00 išla len tak okolo a hovorí - rodiť by mali muži aby videli, čo to je, veď vy ešte uvidíte, čo vás čaká. na to som už nevydržala a povedala, že keby mohol, bol by pri mne. Ona, že nech si ho zavolám.
- manžel bol v priebehu 7 min. pri mne a od vtedy si ku mne už nič nedovolila
- nechali nás tak, no o cca 12.20 som už mala také bolesti, že som si išla ľahnúť a už som nevstala. sestrička kričala na doktorku nech okamžite príde. a na mňa, že mamička vstante ideme na sálu. a ja že nemôžem. a ona otecko preneste ju na sál. a tak aj bolo. manžel ma vyložil na kozu a malá sa narodila o 12.38 a manžel bol pri tom

Tá sestrička tam už vraj nerobí, a ja dúfam, že ani žiadna podobná. Aj keď neviem, či by som jej nemala byť vďačná , za tak rýchly pôrod.

Tak na tú "nádheru" z roku 2003 si pamätám. Zariadila, aby otec môjho dieťaťa - hoci bol po pôrode prvý čo ma navštívil- svojho syna vôbec nevidel, lebo ho nedovolila pustiť dnu. Ostatné návštevy, vrátane kašľajúcej cigánskej tlupy, sa tam mohli promenádovať ( asi preto, že som jej nič "nešupla" ako je tam zvykom!). Som rada - pre iné mamičky- ak už vôbec nie je pôrodnou sestrou.

ach dievcata, zle sa to cita, ja tak strasne zelam vsetkym zenam, vratane seba, len pekne a prijemne porody...

mne sa vdaka Bohu nic take ani podobne nestalo pri prvom porode..ku mne boli v Saci vsetci mili...no keby aj neboli, tak ako prvorodicka by som sa aj mozno bala ozvat...ale teraz, uz ako druhorodicka by som im hned dala...hehehhehe.....

Ja som rodila v Šaci a bolo to super. Prvé dieťa. Mám superné spomienky. Rozhodli sme sa s manželom, že nikomu nič dávať nebudeme - keď odrodia cigánky, odrodia aj mňa.

Mesiac pred pôrodom som sa už hlásila každý týždeň u nich a pri každej kontrole sa ma sestrička pýtala, ktorého doktora má ku mne zavolať - pacientkou ktorého som. A ja som jej zakaždým povedala, že som prišla na určený čas a ja nemám ani bledomodrý šajn, ktorý robí kontroly tehotných dnes. Kukala sa na mňa akoby som došla prestrojená za Babu Jagu z Mrázika!

V sobotu ráno som došla akurát pred striedaním zmien a službu končil mladý Lupták. Veľmi milý a ľudský človek.Niežeby sa s človekom handrkoval, ale nemal potrebu človeku odštekávať a vždy vypočul bez blbých poznámok. Bola som v úžase, keď na sestričkine upozornenie, že ja mám v tehotenskej knižke zapísanú hromadu alergií a diagnóz * že on vie, on si ma pamätá. Po chodbe sa prechádzajú tí doktori s takou nezaujatou maskou, takže človek nemá potuchy, či ho evidujú alebo nie.
No on ma rodiť nestihol. Čakala som, kto dorazí. A dorazila mladučká Vargová, ktorá pri pôrode nemohla byť ešte sama - slúžil s ňou starší doktor Tóth. Dievčatá, poviem vám, kopa ľudí sa trepe za kapacitami typu primár alebo minimálne jeho zástupca, ale tá mladá odviedla takú serióznu robotu, že dovidenia! Keď som tak nad tým uvažovala, asi je ešte lepšie rodiť pri mladom, lebo ten to neodflákne a odprisahala by som, že to brala veľmi zodpovedne. Bola zlatá. Mlčala som, reku, však vedia, že ma to bolí, isto si to odo mňa nemusia vypočuť keždé 3 minúty. Urobila som čo mi kázali - vraj chodiť a sprchovať, chodiť a sprchovať. A tam ma raz počas písania na PC pozorovala pri dosť komplikovanom vychádzaní zo sprchy (kedy som sa už zahryzávala do zárubne, hahaha) a vraví mi, nech si idem ľahnúť na moment - pozrie sa, na koľko som otvorená. A vzápätí vyvalí oči, že: ženy, nože dole zo stola s tamtou - ona už rodí! Takže rýchly spád to nabralo - na prvorodičku.

Plus ja som taký divný týpek - keď som v strese, kecám a kecám a ľudia okolo sa z toho rehocú - mne to ale vôbec smiešne nepripadá, len keď som zhliadla video čo manžel stihol natočiť, bolo to dosť uvoľnené.
Počas samotného pôrodu mi masírovala hrádzu - bolo to dosť nepríjemné, za čo som ju častovala výrokmi typu: Ste si istá, že toto je práca, ktorú mienite robiť do konca života? a pod.
Neskôr dorazil aj dozorujúci - MUDr. Tóth, a na toho tiež nikdy nezabudnem. On povzbudzoval, ako by bol na hokeji! A na samý záver ma všetci zúčastnení pochválili, že takú disciplinovanú rodičku - prvorodičku už veľmi dlho nemali. Poviem vám, dobre mi to padlo.

A po pôrode sa na mňa chodila aj mimo vizity pozerať že ako sa mám. Ostatné si tých svojich doktorov chodili "nenápadne" odchytávať na chodby a tlačili nenápadne fľaše pod župany a nervózne vyvolávali manželov, aby nezabudli zobrať aj obálky - veď ako by to vyzeralo, dávať doktorovi peniaze len tak....

Ešte jedna vec: moja vystrašená a poplašená matka lietala po pôrodnici s obálkou - lebo to je ešte stará generácia - a hľadala doktora, ktorému by ju mohla vtrepať do ruky. Odchytila aj toho môjho dozorujúceho: poriadne jej slovne naložil a takmer vyhodil.

Po pôrode som doktorke poslala donáškovou službou veľkú kyticu s poďakovaním, no doktorovi nič. Tak dáko sa nám podarilo. A 9 mesiacov po pôrode sa na mňa v Hornbachu usmieva nejaký veľký chlapisko a zdraví sa mi. Rozmýšľam, rozmýšľam, kto by to tak mohol byť . Heuréka! Doktor Tóth! Bez plášťa su pre mňa ľudia z nemocnice úplne "nespoznateľní". Ale stihla som sa slušne odzdraviť.

Takže tak babenky, s mojím pôrodom.

Tááák téééda Vierik, asi si ma presvedčila - kam pôjdem nabudúce rodiť :-} a ku komu - ak pravda, daáke budúce bude. Máš rozprávačský talent, mala by si nás potešiť častejšie

Tak babenky, dúfam, že tentokrát budem mať aj ja šťastie na normálnu sestričku. Na doktorku nemôžem nič povedať, lebo som ju všeho všudy videla asi 30 min. Len ma mrzelo, že po pôrode mi povedala len - máte dievčatko - podala ju detskej sestre, zašila ma a odišla. Na meno malej sa ma pýtala až na tretí deň matrikárka. Verím, že som len mala smolu na sestričku.
A ešte, meno lekárky som sa dozvedela až z prepúšťacej správy. Myslím, že by mali nosiť aspoň menovky. Neviem ako teraz, ale vtedy ich nemali. No a sestričkyne meno ostalo tajomstvom - aspoň si myslím, že to bola sestrička .
PáPá a rodeniu zdar.

ZDAR!

Babuľky, všetkým vám budem držať palce i päste. Ja som odrodila dve deťúrence, prvé komplikovane a zo zvonom, čoho následky si nesieme podnes; druhé som už neriskla. Dala som si zaviesť epidurál a bolo. Poviem vám, odporúčam s veľkým O! Sú to úžasné zážitky, prežila som všetky emócie naplno, bez toho aby ma otupili bolesti. Ešte raz: veľa sťastia!