Ako ušetriť

Na prvý pohľad sa môže zdať, že na našej planéte, máme vody dosť. Veď pri pohľade zhora jednoznačne moria dominujú nad pevninou. Avšak veľa máme len slanej vody, ktorá je len málo využiteľná. Sladkej pitnej vody vraj máme len okolo 2,5 percenta, aj to je z nej polovica viazaná v ľadovcoch, ale schovaná v pod zemou. K dispozícii tak máme vraj len okolo 1,2 percenta z objemu vody na Zemi.
Foto: Pixabay.com

Zas som sa obabrala. Chcela som vyskúšať vyrobiť sviečky zo sójového vosku. Jednak len tak, lebo idú dušičky, tak som si povedala, že urobím okrem venca aj sviečky. Potom aj preto, že som sa dočítala, že sviečky zo sójového vosku sú, narozdiel od parafínových, biodegradovateľné, teda sa vosk rozloží.

Celé sa mi to zdalo fajn, aj keď som teda riešila otázku, kde je tá sója vypestovaná, kam ju odvezú na spracovanie, ako to celé prebieha, že to určite nie je slovenská sója a slovenský výrobca, takže toho cestovania tam bude dosť, čiže uhlíková stopa asi riadna. 

Od roku 2022 nás čaká povinné zálohovanie plastových fliaš a nápojových plechoviek. Na jednej strane asi tomu mnohé rozumieme. Naše rieky, často aj lesy sú plné plastového odpadu, zväčša prevažujú fľaše. Na druhej strane, sa už snáď väčšia časť Slovákov naučila recyklovať, minimálne práve tie fľaše. Aj tak to nestačí, vraj sa ich touto cestou zrecykluje len okolo 60 percent.

Tak som si zase počítala. Finále nejakej futbalovej súťaže. Tuším európskej. Dva londýnske kluby. A tušíte, kde sa to finále hrá? Keby mi dal niekto hádanku, tak to netipujem ani omylov. V Baku.

Ja viem - o mieste, kde sa bude hrať finále sa rozhodlo dopredu. Ale predsa len, predpokladať, že sa stretnu dva celky, z ktorých by tam mal blízko aspon jeden, to je utópia.

Už vidím, jak fanúšikovia pôjdu na ten futbal vlakom.... Isto.

Nakúpia sa letenky. Však aj spoje sa môžu pridať. Lebo však kapacita je cez 60 tisíc ľudí. Verím, že leteckí prepravcovia sa tešia.

Každý deň je svetový alebo medzinárodný deň niečoho. Zajtra 20. októbra bude medzinárodný deň stromov.

Možno si ťukáte na čelo, prečo som si vyrobila takúto rárohu, vysvetlím:) 

Riešime ekológiu. Skoro denne. Neustále. Bavíme sa o tom, či citrusové šupky môžu alebo nemôžu do kompostu, kam s rozbitým zrkadlom, čo do zberného dvora a čo do všeobecného odpadu.

Snažíme sa správať zodpovedne. A tak máme nový cieľ. Slamky do nápojov. No naozaj, je to vo veľkej väčšine zbytočnosť. Nehovoriac o móde dávať do nápoja dve slamky naraz. Dodnes som to nepochopila, ale nevadí Hlavne, že už vieme, ako zachrániť planétu. Zakážeme slamky. Všade.

V záhrade sme vždy používali také klasické domáce hnojivo - vykvasený slepačí trus. Len kto to pozná, vie, že vôňa nie je vábna. Naviac, nehodí sa toto hnojivo vždy a na všetko.

Keď som na malom kúsku zeme pestovala paradajky, tak som robila žihľavový zákvas. Tiež fajn. Potom som sa dozvedela, že na chuť je super aj zákvas z listov kostihoja. Tak som skúšala aj ten. Len netuším prečo, ale tieto listy nechceli vôbec kvasiť.