Slamky, lietadlá a to ostatné

Tak som si zase počítala. Finále nejakej futbalovej súťaže. Tuším európskej. Dva londýnske kluby. A tušíte, kde sa to finále hrá? Keby mi dal niekto hádanku, tak to netipujem ani omylov. V Baku.

Ja viem - o mieste, kde sa bude hrať finále sa rozhodlo dopredu. Ale predsa len, predpokladať, že sa stretnu dva celky, z ktorých by tam mal blízko aspon jeden, to je utópia.

Už vidím, jak fanúšikovia pôjdu na ten futbal vlakom.... Isto.

Nakúpia sa letenky. Však aj spoje sa môžu pridať. Lebo však kapacita je cez 60 tisíc ľudí. Verím, že leteckí prepravcovia sa tešia.

A potom nám rozprávajú, že treba prestať používať tyčinky do uší a plastové slamky. Len teda celkom by ma zaujímalo, či by sa dala postaviť rovnica medzi tie slamky a x letov medzi Londýnom a Baku. A ako by vyzerala tá neznáma pri množstve slamiek.

Lebo na jednej strane ma pochváli predavačka v obchode, že som všetku zeleninu narvala do jedného vrecka. A na druhej strane toto.

Toto je teda už iný marketing....

Komentáre

Ako jasne, ekologiu za tym tazko budemem hladat. Len ja vidim pohlad na redukciu plastov, aj z toho dovodu, ze sa velka miera plastov nerecykluje a su ich plne oceany ..., predpokladam, ze sa zbytocne plasty bude redukovat postupne... Futbalovy zväz asi ťažko rieši ekológiu ..., to je fakt, aj tej neutralnej pôde celkom rozumiem, a tomu čo robia lety a ich splodiny s ozvzduším ...

Celé zle. Ale zas - vieš koľko neporiadku sa vyprodukuje takým zápasom? Koľko plastových pohárov, mávatiek a ja neviem čo všetkého? A kde ten neporiadok zostane? No v Baku Úsmev. A potom sa Európania veľkodušne vrhnú robiť kázeň o likvidácií odpadu a pôjdu tam pomáhať. Hip hip hurá!

Ja mám taký silný dojem, že všetko - aj tie ekologické tyčinky do uší je len a len marketing - žiadna ekológia. A my blbí na to hneď skočíme. Na všetko. Aj na tie plátenné vrecká, čo sa šijú z nových materiálov. Pohoda

tak, tak, silný marketing. Lebo niekde som čítala, že veľmi veľký problém su plastové vrecká v Ázii, Afrike. Tak odjakživa balili do banánových listov a podobných materialov. Dojedli, vyhodili, zhnilo. Zrazu prišla genialna novinka - vrecúška. Vraj hygiana. Figu borovú - ďalšie miesto na predaj. Len tým ľuďom nejak nikto nepovedal, že toto sa pod tým kríkom fakt nerozloží. Nie su na to naučení. Nepotrebovali také. Staráme sa do nich, lebo si myslíme, že to vieme najlepšie.

Tiež si myslím, že slamky do nápojov, mikroténové vrecká a tyčinky na čistenie uší nie sú ani nikdy nebudú ekologická spása matky Zeme. Iba sa zapchajú ľudstvu ústa, zalepia oči a hurá, veselo sa plienenie zemegule deje ďalej!

Áno, nejaký zmysel to má, ale....problém tkvie v niečom úplne inom.

Pokiaľ sa doprava, priemyselná výroba, nadprodukcia a konzum na jednej strane zeme a chudoba na druhej strane nevyrovná, všetky tieto úsporné „ekologické“ opatrenia budú fakt len kozmetické úpravy. Naozaj mi to v takejto podobe príde tragicky úbohé. Smútok Nemyslím teraz nás jednotlivcov a naše osobné obmedzovanie spotreby plastov ..... mierim na chemický priemysel, zbrojárstvo, poľnohospodárstvo.....a morálku. 

tak, tak, za všetkým hľadaj hlavne peniaze

Rozumiem téme, ale tie tyčinky do uší... k tomu musím.

Fakt jednorázový kus plastu.

Tak na jeseň som u nás doma zodpovedne zaviedla zrušenie vatových tyčiniek a zodpovedne sme prešli na vatu natočenú na zápalkách.  Deti dnešného storočia, moje teda, že:

To ČO JE????

TOTO ja do ucha nedám!

Načo pôjdem so zápalkou do ucha?

Tak som pekne trpezlivo, deti moje, to sa tak kedysi robila, keď neboli vatové tyčinky do uší. Pekne kúsoček vaty, aha – asi takýto, a pekne si to obkrútiš okolo zápalky a vyčistíš si uško.  A pozri, aha a šup s tým do krbu...

Pozerali na mňa vtedy, ako na mimozemšťana.

Vydržali asi jeden týždeň? Možno dlhšie.

Syn zúfalý zakaždým, nešlo mu to, chodil za mnou, nech mu natočím zápalky. Nevrný ako traja. Ja pekne trpezlivo, natočila vatu na zápalku a podala. Vydržím, čo by sa čo robilo.

Ja praváčka, on ľavák, vata sa mu vytáčala, ostávala v ušiach, zas za mnou chodili, že vybrať, pinzety sme hľadali – aj sme našli. Baby prešli zo samostatnosti, čo sa týka čistých uší na totálnu závislosť od mamky, lebo tomu neverili. Potom vata zmizla, zápalky totiž nemohli.

Kúpila som druhú vatu.

Ešte som nevedela, že zmizla aj druhá vata.

To si najmladšia „ukradla“ a vyplnila ňou silónkovú ponožku, na konci zatočila a ostalo to v takom podlhovastom hnedom tvare na linke.  Som zrevala vtedy, to čo je na linke za HO*NO?????

Mali ma v paži.

Potom malej docvaklo, tak prihopkala, hop- hop a vraví mi tak jemne s iskričkami v očiach: maminka, to nie je hovieeeenkoooo. To je Marienka!

(nie, to je moja vata, lebo kúpiť vatu, ktorú som nekupovala desiatky rokov asi, to je horšie ako kupovať ocot. Kúpiť vatu som zabudla kúpiť na „kúpiťocotnaentú“ )

Vravím, TY tomu *** hovoríš Marienka?

Teraz si už nepamätám, čo mi povedala, či nejaká larva to mala byť, fakt neviem, čo znamená to čudo.  A tak si Marienku pekne podobrala do oboch dlaní a niesla si ju do izby pred sebou ako mannubožiu, aby sa náhodou Marienke niečo nestalo a má ju na nočnom stolíku.  Mne z toho došlo, že aj keby som vatu zamkla do vitríny a miesto Annabell by mala dolu napísané MOJA VATA, aj tak by zmizla. Vzdala som to, kúpila som zas tyčinky.

Nuž, áno, mám teraz pokoj. Decká si vážia tyčinky, všetky sú pekne v krabičke. Nepovaľuje sa to za práčkou, ani za skrinkou, ani na umývadle to neostáva... A možno si niekedy spomenú, ako ich tá mama nútila natáčať vatu na zápalky a tak čistiť uši. Že sa to dá aj tak (okrem iných možností.). ..a jačala, keď jej vata zmizla....

 

Chichocem sa Veselo u vás PrekvapeniePohoda Ta to ani prišiť ani zaplátať. Hambím sa

Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Inak - my sme šuľkali taký šúľok bez zápaliek. A decká tiež tak strašne divne na mňa kukali asi ako tvoje. Veľký úsmev

Vatové tyčinky, to je jedna z mnohých vecí, ktorú beriem ako "panské huncútstvo". Nám mama čistila uši vatou namotanou na kúsku špajdle. Ja to robím rovnako.

A dnes ráno pri káve som narazila na takúto vec: Bezobalový ekobio obchod propaguje kompostovateľné tyčinky do uší. Našťastie hneď medzi prvými komentármi bola baba, ktorá napísala, že ona nepotrebuje tyčinky, lebo má jednu a na tej mení vatu:DD Tak som jej pridala páčik aj ja, lebo to, že je niečo kompostovateľné ešte neznamená, že je to dobré riešenie.

Na tejto vlne znižovania plastového odpadu sa zas len vyrába ďalší odpad. OK, možno nie je pre prírodu ak taký zaťažujúci, ale aj tá produkcia je záťaž. A na čo? Máte ešte doma plastové slamky? Zahoďte to, to je fuj a choďte si kúpiť nerezové! A mydelničku máš plastovú??? No to je hanba, treba si kúpiť bambusovú.

Ľuďom nedochádza, že aj ten bambus musí niekde vyrásť, potom z neho niekto vyrobí mydelničku a pošle cez pol sveta na Slovensko. To akože nie je uhlíková stopa? 

Cesta je skôr trochu sa uskromniť. Nakupovať len to, čo treba, nenakupovať do zásoby, aby sme nevyhadzovali, využívať lokálnych dodávateľov a lokálne služby, opraviť, ak sa niečo opraviť dá. 

Ja viem, čínska somarina prevezená cez pol sveta je lacnejšia ako tá doma vyrobená, takže je logicky uprednostňovaná. Dovezené paradajky sú lacnejšie ako domáce,  zahraničné teda vyhrajú. 

Takže sme zas pri peniazoch. Ale ja som sa už zaťala a kupujem slovenské aj keď je drahšie.  Radšej zjem dve kvalitné teľacie párky od suseda ako štyri z odpadu. 

Ja chápem všetkých, ktorí berú tieto pokusy obmedzovať plasty ako nezmysel, ale niekde začať treba. 

Ak by to šlo rýchlo, tak skolabuje ekonomika. Musí to ísť postupne, aby sa výrobcovia prispôsobili a ľudia neprichádzali hromadne o prácu. 

Vieš, mne najviac asi vadí to, že za obeť si vyberú vždy niečo ženské. Niečo, čo uľahčuje život hlavne nám. Napríklad vložky, plienky. ALebo tyčinky do uší. Ale to nie my sme biznis s vreckami a slamkami rozšírili na Áziu, nie mi lietame na zápasy cez pol zemegule - je jedno, či hokejové, basketbalové, futbalové alebo F1. Ale "levom" predhodíme v podstate drobnosť. Však nech začnú... Budú sa tomu venovať a dajú nám pokoj.

S tou skromnosťou absolútny súhlas. Využívanie veci do ich absolptneho konca. Žiadna výmena len preto, že niekto vymyslí, že je to už nemoderne, netrendové.

Mne a napríklad vôbec nepáčil ani trend výmeny spotrebičov za ekologickejšie. Možno zožeru menej elektriny. ALe treba započítať aj tú, ktorá sa minie na výrobu nového kusa, na jeho dopravu do obchodu, k zákazníkovi. Energiu na likvidáciu, skládku.... Nie je všetko iba o kwt na hodinách. Nehovoriac o tom, že napríklad hliník sa ťaží na jednomm ieste na zemeguli, spracuje na druhom, pračka sa vyrobí na treťom. Kým príde ten materiál ku nám, nacestoval viac, ako mi za celý život...

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok