No dievčatá, či žienky, maminky...
Neviem, či idem tou správnou cestou ako riešiť svoje problémy s manželom, manželské krízy...
Začala som sa venovať ezoterickej literatúre. Nedoviedli ma k nej síce krízy s polovičkou, paradoxne ma k tomu podstrčila tragická smrť môjho najobľúbenejšieho bratranca...
Neviem či z Vás niekto čítal, či číta Lazereva a jeho Diagnostiku karmy...
Mňa to proste oslovilo, a akosi si vždy pomyslím, že hnevom, zlosťou, či závisťou ubližujem nielen sebe ale aj mojim deťom - a to, že im tým priťahujem zdravotné ťažkosti a pod. - začnem si dávať pozor a snažím sa byť v pohode - a hlavne nemať to rozhádzané vo svojom vnútri - a odpúšťam a opäť verím v Boha, vesmír... jednoducho mám pocit, že to takto malo byť a je to moja skúška ako obstojím. Neprelúskala som toho ešte veľa, ale dúfam, že je to tá správna cesta ako byť kľudnou mamou, ktorá dá svojim deťom nielen materiálne veci ale aj niečo viac - vieru v seba, vieru v život, úctu k ľudom, veciam...
V čo veríte vy?
Tak ja som prišla do kontaktu s ezoterikou asi pred mesiacom.Moja
dorá kamoška masérka mi dohodla stretnutie s ezoteričkou.Škoda ,že
som to nevedela skôr,ale dozvedela som sa okrem iného ,že myšlienka
má velmi silnú moc. Vraj to čoho sa bojíte , z čoho máte strach sa
nakoniec stane.Ja som sa strachovala o chlacov a tým strachom som
to nešťastie asi privolala.Traba vraj žiť v láske a veriť v dobro.
Každý deň priať všetkým cítiacim bytostiam lásku ,pokoj a svetlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No Emka neviem, či si to tým privolala, ale tiež som to už niekde čítala aj počula, že "nemysli na to lebo to privoláš". Je mi úprimne veľmi ľúto čo si prežila. Tiež som z tých mamičiek, ktoré sa o svoje deti boja viac ako je zdravé. Neviem či sa to dá zmeniť, je to vo mne zakorené, väčšinou mi povedia, že mi preskakuje, ale ja to nedokážem potlačiť tak ako by som mala. Myslím, že žijem v láske a dávam dobro toľko koľko som schopná dávať, ale ten strach je vo mne. Starší syn má 13 a keď si predstavím, že o chvíľu začne sa pýtať na disco a pod, tak neviem si predstaviť ako to budem prežívať. Možno je to tým čo sme v minulosti prežili? Keď má niekto dobrú radu budem vďačná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
emi, suhlasim 100%ne ze myslienka ma silnu moc, aj ze treba verit v dobro, ale nezda sa mi rozumne brat na seba vinu za tu autonehodu. aj ked tam mas to 'asi'. nepoznam okolnosti toho nestastia ani takmer nic o tvojom zivote tak by som to zrejme nemala hodnotit, ale v principe mi to naozaj nepripada rozumne.
ja tieto veci vidim asi tak (je to len moj subjektivny nazor) ze fakt, ze verime v dobro nas pozitivne naladi a tym padom lepsie prijimame udalosti, ci uz pozitivne alebo negativne. priamo to ale neovplyvnuje co sa konkretne stane. samozrejme su zalezitosti, ktore sa optimistickym naladenim ciastocne daju ovplyvnit, ako napr. ze idem na konkurz a vyzaruje zo mna nieco kladne, pekne, dobre tak mam urcite vacsiu sancu miesto dostat. za predpokladu, ze splnam profesne poziadavky (to v prvom rade). a to iste plati opacne, ze negativny postoj moze negativne ovplyvne iste udalosti. napisala som to dost zjedodusene, a zaroven si nie som ista ci to ma hlavu a patu.. inak priznam sa, aj ja sem tam poviem nieco ako 'joj, dufam ze to teraz neprivolam....' ale v konecnom dosledku tomu neverim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja verím v Boha.
Ale musím vám dievčatá napísať, že moja cesta k nemu nebola vôbec ľahká. Ale veriť pomáha, hlavne keď je vám veľmi ťažko...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lienka ako si ho hladala ty? Ked pises, ze cesta k nemu nebola vôbec ľahká?
A Ema, ezoterička ťa oslovila, a ako to vyzera na stretnutí s takou osobnosťou? Ja som ešte nikoho takého nepostretla, ale azda sa aj ja poobzerám po nejakej. Masérka ku ktorej chodím ja, je tiež hlboko veriaca a hlavne má pochopenie a veľmi veľké srdce...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja nie som hlboko veriaca, ale verím v Boha a modlím sa k nemu.Nebolo
to vždy tak.Moja kamarátka ma priviedla k tomu aby som sa modlila,
že uvidím ,že mi to pomôže. Mala som pocit že to fakt funguje a že
mi pán Boh pomáha.Potom prišla tá tragédia a ja som sa doteraz nezmierila s tým, prečo to boh dopustil.Ale verím a modlím sa ďalej,lebo aj to je sôsob ako si pomôcť,keď mi je veľmi ťažko ako píše Lienka.Aj moja obv.doktorka mi odporúčala,aby som sa modlila,že mi to pomôže .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Každý človek má niečo, čomu verí a mnohokrát ani nie je dôležité, aby sme to pomenovali. Je veľmi dôležité, aby sme sa vedeli v tomto čase zastaviť a nájsť si čas pre seba. Nie je to fráza, ale mnou prežitá skúsenosť:keď mi pred 3 rokmi zomrela stará mama, tak som to veľmi zle niesla, hoci som vedela, že jej sa dobre stalo-mala 90 rokov, bola do 85 rokov ako raketa, behala, dobre vyzerala-ja mam po nej tolko veci...no proste kocka. Poslednych 5 rokov sa trapila a vedla som si to rozumne vysvetlit, lae ked zomrela, trvalo mi asi mesiac, kym som si mohla vylozit jej fotku a bola to ona, ktory mi ukazala, ze viera v Boha nie je nieco dogmaticke, ale prave tam nachadzala silu celeho svojho zivota a poviem vam, ze ked som sa vydavala, tak som si zelala take krasne manzelstvo, ake mala ona so starym ockom. Hovori sa, ze po 40-tke zena vyzera v tvari tak , aky zivot zila a ako si zasluzi a moja starka bola velmi pekna a hlavne, rozumela si s kazdym vekom-aj s mojimi chlapcami boli ako kamosi.
Ked zomrela, tak som sa s nou kazdy vecer rozpravala a pri tom som sa pomodlila svoju modlitbicku na koniec dna-vsetko len svojimi slovami, lebo ja som taka a stretla som fajn fararov-u nas su saleziani, robia vela pre deti, su kamosi a vieru beru ako pomoc, nie modlu a dogmatizmus a hlavne, su to uplne normalni mladi ludia...Ja si mnohokrat najdem prave tych 40 minut na seba, na svoju dusu a ak mi nevyhovuje kazen, tak som sama so sebou a ...No proste vzdy som verila, ze je nieco medzi nebom a zemou a snazim sa tomu hore odovzdat svoje problemy a tazkosti a je mi potom lahsie.
Myslim si, ze ked clovek robi to co citi svojim srdieckom, nemoze si ublizit a najkrajsie na tom je to, ze mna do kostola priviedli moje deti, ktore zacali chodit zo zvedavosti a potom tam nasli nieco pre seba...a nas tatinko nas respektuje a vzdy sa s chalanmi bavi o com bola kazen, hoci sam nepotrebuje chodit do kostola, ale vsetky tradicie akosi dodrziavame, lebo sa nam to vzdy pacilo...
Tak to bol moj vylev, ale nakoniec poviem len jedno:ludia su bud dobri alebo zli...ine delenie neexistuje...ziadni veriaci alebo neveriaci...taka strana alebo onaka...myslim ze najlepsim dokazom sme my, nanicmamy, lebo si mame vzdy co povedat...a o tom je zivot.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzanka, teda... rozpísala si sa poriadne. :) Ale máš pravdu, vôbec nezáleži na tom, či je niekto veriaci alebo nie. Ide proste o to, aby si vážil seba a ľudí okolo seba. Lebo ked si vážiš život svoj, a hlavne cudzí si skôr v tej strane dobrých - a viera dáva práve "návody" ako sa správať a hlavne vedie k etike. Nie síce vždy a všade, ale vo svojej podstate nám má pomôcť. Občas aj ja obviňujem sama seba, občas sa pýtam Pána Boha... no vždy viem,že nech je akokoľvek je to jeho voľa, osud?
Neviem, či tomu rozumiete čo tu splietam... azda ano.
Ema - asi som tu jediná, čo nevie čo sa stalo pri tej autohavárii, ale nech to je čokoľvek,je mi ľúto, že ti to spôsobilo taký smútok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pozri si komentár k článku Od pozitívneho myslenia k syndrómu vyhorenia a tuším ešte komentáre k článku Desať dôvodov prečo ísť do práce, v rubrike Peklo v práci
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pre tie ,ktoré by ste chceli vedieť o tom čo sa stalo, viac,môžem
Vám poradiť aby ste si to prečítali na nete v Šarme č.48 v skutočných príbehoch pod názvom "Uháňali za smrťou." .Nejako nemám odvahu to tu opisovať, ale na otázky Vám odpoviem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Emi, musí sa priznať, že hneď ako som si prečítala, že ti zahynuli synovia, som si vyhľadala archív zo Šarmu a našla tam tebou spomínaný článok.(ešte v sobotu). Po prečítaní mi behali zimomriavky, aj teraz mi behajú. Ale som si povedala, ktovie ako to bolo, veď tí novinári si popíšu čo chcú...Tak mi vravíš, že to bola pravdivá verzia?!Tie komentáre ľudí som nemohla ani dočítať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem, že deti človek neustriehne, vždy sa môže stať čosi nevyspitateľné. Ja mám doma 15-tku, to sa puberta iba začíana, tak viem o čom hovorím. Ty si dala synom, čo si mohla. A verím, že predovšetkým veľa-veľa lásky.
Že prišiel ten okamih, keď napriek výchove vyhrala túžba po dobrodružstve, po tom dokazovaní-veď my sme už dospelí(možno aj alkoholom)... to bol osud...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lienka ďakujem za pekné slová,mňa tiež mrazí ,vždy keď si predstavím
alebo uvedomím,čo sa vlastne stalo.Bol to jeden bláznivý nápad,po
ktorom mi ostalo prázdno v dome,prázdno v duši a nech robím čokoľvek
nedá sa s tým už nič urobiť.Minulý týždeň ,mala pohreb 16 ročná Miška
dcéra môjho spolužiaka,ktorý jej chcel urobiť radosť a povoziť ju
na požičanej štvorkolke.Na JOJke si možno počula ako to dopadlo.On
prežil,dievčatko namieste mrtve.Poznám ho velmi dobre a je mi ho
strašne ľúto.Je to maximálne rozumný a zodpovedný človek ale nešťastie nechodí po horách....Na druhej strane keď si predstavím tých dvoch otcov,ktorí si sami postrieľali ,či dobodali deti , je to
ešte horšie. Môj syn Roman ,ktorý vtedy šoferoval bez VP ,bol vždy
najrozumnejší a najzodpovednejší z mojich detí.Na všetko dával pozor,napomínal vždy aj tých dvoch ak niečo neurobili poriadne o všetko mal starosť, nakupoval,pomáhal mi riadiť ,ozaj bol veľmi šikovný a obľúbený chlapec a vidíš,stačilo trochu alkoholu a už bol
zdravý rozum preč.Ja som im verila,že majú toľko rozumu,že sa neopovážia ísť mimo dedinu.Ale partia posmelila a už bolo dobrodružstvo na svete.Dokým budem žiť ,si budem vyčítať,že som nebežala za nimi do toho baru.Možno by sa to nestalo.Vtdy som sa spoľahla na ich sľub,že vraj hneď prídu a keď nechodili,nariadila som Peťovi,ked pojde odprevadiť frajerku,že ich dovezie aj s autom
domov.Bohužiaľ išiel neskoro.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Emi, pred chvilou som si precitala cely clanok a hned na zaciatku ti chcem povedat, ze tvoju dedinu poznam-ja som bola v Parnici na nultackej brigade na senach a byvali sme medzi Parnicou a Zaskovom a raz sme boli v Zaskove na diskoteke na ihrisku a poviem ti, ze tam mate aj ostrych ludi a ak kamarati podpichnu...bolo to sice davno-v 1985 roku, ale zle sa rychlo stane v kazdom veku a...Prosim ta, snaz sa zit, maj rada sama seba, lebo synov ti uz nic nevrati, ale urcite sa zhora na teba pozeraju a urcite by si zelali, aby si mala aspon kusok stastia, lasky a usmev na tvari. Drz sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ema, tiež som si prečítala tvoj "príbeh" a veru aj som si poplakala, nebudem sa už rozpisovať o tom, že ťa chápem ....,
len to s tou dvôverou ma máta, ja mám ešte relatívne malé deti, ale tiež ma niekedy prepadnú myšlienky, či budem svoje deti vedieť uchrániť aj napr. pred takouto situáciou a veru vtedy sa mi nedarí zaspať, pretože viem, že akokoľvek sa ich budem snažiť vychovať tak, aby som im mohla dôverovať stať sa môže naozaj všeličo a nemôžem ich zavrieť do "klietky" a tešiť sa z toho, že tu sa im nič nestane.
Viem si predstaviť, že sa trápiš nad tým, že by sa to nebolo stalo keby..., ale to už sa nedá zmeniť a nie je správne sa tým trápiť (viem, že sa mi to ľahko hovorí, ale tebe sa s tým ťažko bojuje).
Určite teraz prežívaš najhoršie obdobie vo svojom živote, ale ja verím, že v živote ťa čaká ešte veľa pekného, aj keď tvoj život sa kruto zmenil v jednej sekunde, máš aj ty nárok na šťastie tak ako každý z nás, tak to nevdávaj, bojuj.
Keď si to budeš vyčítať ty, bude si to vyčítať aj tvoj starší syn...
Či už nájdeš pomoc vo viere, či to bude tvoja vnútorná sila, či pomoc dobrých priateľov, či syn pre ktorého treba žiť ďalej držím ti prsty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidiš Zuzka aký je ten svet malý. Vtedy som bola ešte slobodná a určite som na tej diskotéke bola aj ja.Pamätám sa na to , že tam bola
ubytovaná nejká mládež.Teraz je to už zbúrané a je tam píla.Na tom
ihrisku ešte vlani robili diskotéku moji chlapci.Veľmi chceli byť
dídžejmi.Sami si časom pozháňali zosilovače,porobili repro-bedne a
hrali väčšinou pre deti a sem-tam v lete po nejakej akcii na ihrisku.Teraz hrá už len Peťo s frajerkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
To je dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
EMI ,mňa by tiež zaujímalo ako si sa so svojim ex zoznámila. Bola to veľká láska?? A až neskôr sa ukázalo že jej nebol hoden??
Ja som tiež z rozvedenej rodiny,aj keď naši sa rozviedli, keď som už bola vydatá. (z môjho pohľadu, to bola veľká chyba,i keď mne to neprislúcha hodnotiť)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi som to mala zaradiť do muž v domácnosti, tam kde sa ťa aj Monika pýta na tvoje manželstvo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som si zas myslela, ze som moju otazku mala radsej dat sem :)ale to mas asi jedno lienka, toto je o krizach, ta druha rubrika o chlapoch, ono sa to prelina.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ema, ospravdlnujem sa ti, lebo som asi nacala nieco co si nechcela pisat, citat, nieco na co si nechcela mysliet.
Karmy - tresty za nase hriechy, ktore nam ulozil Boh, su tieto:
Karma zdravia - mame nejake vazne telesne postihnutie, to je prva, druha je karma chudoby, kt. je najrozsirenejsia.
tretia je karma slávy, stvrtou a velmi krutou je karma pochovania bliznych - trpia nou najma rodicia,ktori preziju svoje deti.
piatou je karma lasky - do nej patria nenaplnene, nestastne lasky alebo lasky k mrtvym partnerom.
siestou je najtazsia karma bohatstva.
Myslim,ze mnohe sa v tychto strucnych definíciach najdu...
Boh moze dat cloveku aj viac kariem naraz... o to je nasa skuska na tomto svete tazsia.
Nech je vsak akokolvek, clovek zomiera ale DUSA NIE!
verim,ze vsetci ktori uz odisli do vecnosti citia ako sa citime, ked na nich myslime... ci sme smutni, zarmuteni, sklamani... a myslim, ze su spokojni, ked na nich spominame v dobrom, bez slz akoby si len niekam odskocili a my sa raz odstahujeme za nimi.
Laska nas bude hriat kdekolvek a kedykolvek, je velmi dolezite vsak poznat skutocne tento krasny cit.
A laska k dietatu je ta najsilnejsia. Nekazme si to vycitkami, nevrazivostou, ale spominajme s nehou v srdci - a aj ked to boli, usmejme sa - su stale pri nas, len my ich nasimi ludskymi ocami nevidime.
Citala som o otcovi a dcere - na stranke motoride.sk - nehody... a veru ja by som to asi psychicky tazko zvladala... drzim mu paste, aby bol silny a hlavne ABY HO TENTO SVET TOLKO NEODCUDZOVAL - URCITE TO NIKTO NEUROBI ZAMERNE !!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Childuška ,donedávna som o ezoterike nevedela nič,až keď
mi tá ezoterička povedala o dušiach o minulých životoch ,anjeloch ,
a všetkom čo súvisí s naším životom, začala som život vnímať inak.
Utešujem sa tým,že duše chlapcov sú tu nablízku a môžem sa na nich
obrátiť s prosbou o pomoc a oni mi pomôžu.Už 2x sa mi to stalo pri
hľadaní niečoho čo som nemohla nájsť.Keď som poprosila o pmoc v tú
ranu som to našla. Ona sa mi snažila pomôcť ,ale prešiel mesiac a
zatial sa žiaden zázrak nekonal.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A aky zazrak si cakala? ak sa smiem spytat?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čakala som,že sa budem cítiť lepšie psychicky aj fyzicky,lebo mi vraj
zrušila nejaké sľuby z min.životov,zrušila mi prekliatie a podobné
veci,očistila môj dom ,pomohla chlapcom sa dostať do svetla.Bolo toho
veľa ale hjlavné čo mi povedala bolo,že moja duša má z minulých životov v programe trpieť,tak teda trpím a poriadne už 40 rokov.
Nrviem či mám tomu všetkému veriť ,ale ničo pravdy asi natom bude.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Emy, vsetko chce svoj cas a prace chvatna , malo platna...
A uvedom si, ze je strasne teplo, zla klima vonku, telo je unavene a aj dusa, nielen z trapenia, ale aj zo vzduchu a ...proste daj si cas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechcem sa miešať do práce iných a verím, že to robila s dobrým úmyslom, ale nedaj si nahovoriť, že musíš celý život trpieť, aj keď ozaj zatiaľ si si toho odtrpela viac ako dosť a bude to chcieť čas, aby si začala veriť, že ešte prídu chvíle, ktoré ťa urobia šťastnou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzi to máš pravdu,ja som hotová z tej horúčavy.Mám tiež 60 ročnú mamu ako Ty a jej to teplo vôbec nevadí.Ja len nechápem ,kde ona
berie energiu, keď kludne pracuje vonku na tej horúčave.Núti ma variť džem na horúcom sporáku a ja pomaly tam kolabujem a jej nič nevadí.Aj ochvílu idem k naj poôcť s ríbezlami.Uf to zas bude hrôza.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechcem spochybnovat pracu ezotericky, ale ? Neverim,ze ona mohla zrusit nejake sluby, nejake prekliatia.... zrusis ich ty, ak sa budes za ne modlit. A hlavne ked si pripustis svoje chyby, ciny ktorym si niekomu ublizila, poprosis v duchu Boha o odpustenie, potom tu osobu, a potom si odpustis ty sama, ze si ublizila slovami alebo skutkami... ked sa uprimne
pomodlis za svoje hriechy - to musi viac zabrat ako ked niekto nieco "zrusi"?
a tvoji chlapci su a aj boli vzdy vo svetle... Netrpia tak ako si mi predstavujeme... jedine cim trpia - snad- je len to,ze nie su pri tebe.
A hlavne Emka, nenavravaj si ty sama alebo lepsie napisat , nepripustaj si ze trpis.... skus to nejak s nadhladom, ze toto je len nejaka priprava na ten zivot po tomto... a ten bude ovela ovela prijemnejsi... tak pomodlim sa za teba, a za tvojich chlapcov, a prosim vsetky co si toto precitaju aby urobili toto iste. Dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Emi, môj názor je trochu triezvejší, ja by som radšej skúsila psychológa prípadne psychoanalytika. Každá viera určite pomôže, aj medzi nebom a zemou musí niečo existovať, ale na liečenie duší sú asi najpovolanejší. Aj keď všetko musí začať od nás, možno ti pomôžu vymotať sa z tvojho stavu. Lebo to čo sa ti prihodilo v tomto živote je dosť aj na piatich ľudí, nie na jednú ženu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Náhodou som pred chvíľou klikla na Zverokruh.sk a dala som si urobiť
osobný aj denný horoskop. Dopručujem aj Vám dievčatá.Dozvedela som sa
že moja kríza trvá od apríla do 5.septembra, čo môžem smelo potvrdiť.
Takže majú na mojom terajšom rozpoložení podiel aj hviezdy a planéty.
Tak si vravím "vydžať,možno bude lepšie ".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Emi, chcela by som ti nieco napisat o mojom bratrancovi. Snad ti to doda akusi nadej, nahlad...
Vyrastali sme spolu od malicka. Prezili sme pekne chvile objavovania rozdielov dievcata a chlapca, male skriepky( ked mi hodil babiku do hnojavky), nahovorila som ho nie raz na kadeake spestva, ako napriklad podpalit kopu slamy...
Ked sme trosku podrastli, casto chodieval k nam. A pre mna to uz nebol len bratranec, kamarat, priatel, ale aj brat.
Patril proste k nam a viac ako jeho traja bratia... My sme boli tiez styria a tak moja matka mala neraz nervy z osmich deti v dome...
Ked som prisla do puberty, a zacala chodit na strednu skolu - nase priatelstvo sa dostalo do toho najlepsieho... velmi dobre sme si rozumeli a ako sa hovori boli sme na jednej vlne... neraz sme si doberali jeden druheho a ti druhi nechapavo hladeli na nas a nevedeli o com je rec... to sa mi strasne pacilo. A potom prisiel cas,ked som zacala tvrdit,ze keby nebol moj bratranec,tak sa za neho vydam... skoda, ze nim bol. Nikto idealnejsi sa uz nenasiel... a vtedy sa to stalo, zalubila som sa do vlastneho bratranca a strasne ma to zdesilo, vyplasilo... a tak som si urobila od neho dost velky odstup a nikdy som mu nepovedala, co vlastne sa deje... citila som sa taka "uchylna"... Teraz ked si na neho spomeniem, vzdy je to prave moment, ked som sa pozerala z okna, on pristupil ku mne, objal ma a hladeli sme sa spolu...
Pred mesiacom a par dnami sa zabil na motorke. Mal 25 rokov, tyzden pred tym.
Je mi luto, ze sme sa casom tak odcudzili, ze som mu nevysvetlila par veci... casto si vycitam aj spravanie posledne dva roky...
Zrazil sa celne s transitom pri predbiehani dvoch kamionov.
Bol na mieste mrtvy, naraz mu zlomil vazy. Chvala panu Bohu, za co mu velmi dakujem, necitil bolest.
Strasne som za nim plakala, aj teraz mi slzy tlacia do oci... predstavovala som si ten naraz, ako vyzeral, co mohol citit... snazili sa ho ozivit viac ako hodinu.a potom prisiel pohreb a ja som sa dozvedela par podrobnosti z pitvy.
Minki mal vrodenu srdcovu chybu, o ktorej som vedela, ale nie nic podbrobne... Mal tri krat tazsie srdce ako bezny clovek - a nazor patologa bol, ze aj tak by uz medzi nami dlho nezil. Umrel by, ale v bolestiach, v nemocnici na pristrojoch.
A tak som sa trosku ukludnila a povedala si, ze Boh asi velmi dobre vie, co robi. Pretoze Minki umrel stastny, na motorke ktoru miloval, pridal si plyn a nic viac si nepamata... sporil si na nu styri roky, a styri mesiace sa z nej tesil.
Verim, ze Boh ho chcel usetrit od tazsej smrti, a Minki od nas odisiel vo vsetkej dostojnosti- bol to velmi oblubeny chalan, kludas, vesely a ako sa povie do koca i do voza.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
fuuuuu, mam z toho zimomriavky... asi predsa len vsetko v zivote ma svoj zmysle, aj to pekne, aj to co boli. niekedy ale az neskor prideme na to, na co bolo to zle dobre... a niekedy sa to mozno ani nedozvieme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja len prikladám príbeh, prišiel mi raz to je ten, čo mušíš potom rozposlať, možno to mnohé poznáte, ale tvoj príbeh Childuška mi ho pripomenul, tak si dáme trošku češtiny 
.
Dva andělští poutníci se zastavili, aby strávili noc v
domě bohaté rodiny. Rodina byla nepohostinná a odmítla anděly nechat v místnosti pro hosty. Místo toho byli ubytováni ve studeném sklepním pokoji. Jakmile si ustlali na tvrdé podlaze, starší anděl uviděl díru ve zdi a opravil ji. Když se mladší anděl udiveně ptal proč, starší odpověděl: "Věci nejsou takové, jakými se zdají být."
Další noc si šli odpočinout do domu velmi nuzného, ale pohostinného farmáře a jeho ženy. Poté, co se s nimi manželé podělili o trochu jídla co měli, řekli andělům, aby spali v jejich posteli, kde si dobře odpočinou. Ráno po svítání našli andělé farmáře a jeho ženu v slzách. Jejich jediná kráva, jejíž mléko bylo jediným příjmem rodiny, ležela mrtvá ve chlévě. Mladší anděl se ptal staršího, jak se to mohlo stát. První muž měl všechno a tys mu pomohl, vyčítal. Druhá rodina měla málo, ale byla ochotna podělit se o vše, a tys dovolil, aby jim zemřela kráva. Proč??
"Věci nejsou takové, jakými se zdají být" odpověděl starší anděl". Když jsme byli ve sklepním pokoji, všiml jsem si, že v té díře ve stěně byla zásoba zlata. Jelikož majitel byl posedlý chamtivostí a neochotou sdílet štěstí, utěsnil jsem stěnu, aby poklad nemohl najít. Když jsme další noc spali ve farmářově posteli, přišel si anděl smrti pro jeho ženu. Dal jsem mu místo ní krávu. Věci nejsou takové, jakými se zdají být.
"Většinou neznáme všechny souvislosti. I když máš víru, potřebuješ také důvěru, že vše, co přichází, se vždy děje ve tvůj prospěch. A to se vyjeví až časem. Někteří lidé přicházejí do našeho života a rychle odcházejí, někteří se stávají našimi přáteli a zůstanou na chvilku. Přesto zanechávají v našich srdcích nádherné stopy - a my nezůstaneme nikdy zcela stejní, protože dobří přátelé nás proměňují!
Včerejšek je historie. Zítřek tajemství. Dnešek, přítomnost je dar. Život je neobyčejný a chuť každého momentu neopakovatelná!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem vám dievčatá, že aj vy každodenne obohacujete môj život. S vami a vašimi životnými príbehmi si uvedomujem, že nech je život niekedy akokoľvek ťažký, treba ísť ďalej, nie všetko je nám dané, aby sme to pochopili, či už rozumom, alebo srdcom...
Mojim motom je: zmeň, čo zmeniť môžeš a nauč sa žiť s tým, čo zmeniť nemôžeš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuška ,je mi ľúto a vyslovujem Ti úprimnú sústrasť,aj keď po mesiaci.Moji chlapci tiež mali motorku,pre to som bola sále v strachu
a strese čo ak sa niečo stane. Týždeň pred haváriou som robila s nimi
poriadok,že už je november a nechcem ich viac na nej vidieť.Sľúbili
mami,to bolo naposledy. A ozaj to bolo naposledy.To nešťastné auto
sme mali 3 mesiace ,nechápem čo ich to napadlo vybrať sa niekde na
ňom bez vodičáka.
Čo sa týka vzťahu s bratrancom.Nie si sama čo sa buchla do bratranca.
Ja mám tú istú skúsenosť. Ja som bola doňho ako 8 ročné dievča.
On bol do mňa ako puberťák.Dokonca padla raz medzi nami aj nejaká
pusa.Dodnes si myslím ,že keby nebol rodina bol by pre mňa ten najlepší manžel a priateľ v jednej osobe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm, ta príroda to asi celkom dobre nevymyslela, keď nás priťahujú aj bratranci a bez rizika nezdravých detí to nie je, aj keď voľakedy si z toho hlavne v šľachtických a iných kruhoch veľa nerobili a rodina - nerodina, ľúbia sa, či nie, už boli svoji....
No najhorší je snáď ten pocit, že on mohol byť ten pravý, aj keď možno je to len zidealizované .....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Monika a Lienka pekne ste to napísali,ešteže Vás mám dievčatá.Necítim
sa tak sama a teším sa na každý deň ,že môžem s Vami všetkými prebrať
veci smutné aj veselé a zaspomínať si na to ,čo bolo.Včera Maja
napísala jednu veľkú pravdu,na ktorú prídeme ,len s odstupom času,
užívajte si detstvo so svojimi deťmi ,je to to najkrajšie v živote
čo môže mama zažiť , deti v puberte už viac potrebujú kamarátov a
rodičia pocítia ako sa im s pribúdajúcimi láskami vzďaľujú.Mne keď
som bola na všetko viacmenej sama to ich detstvo preletelo akosi
veľmi rýchlo,ale je to jediné krásne obdobie v mojom živote na ktoré môžem už len s láskou spomínať.Ľutujem,že som im nemohla venovať viac
času a viac lásky ,lebo som nestíhala všetko.Ale vždy boli u mňa na
prvom mieste.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zatiaľ som sa takým to smerom neuberala. Myslím si však, že všetko čo nám pomôže zabezpečiť vyrovnanosť, pokoj duše, vieru v samú seba a ak tým nikomu neubližujeme, musí byť správne. V dnešnej uponáhľanej dobe sa ženieme za kedečím a zabúdame žiť práve pre tento daný okamih. Život sa skladá práve z takých okamihov a nemôžeme ho odkladať na potom, keď deti vyrastú, keď si postavíme dom, kúpime nové auto, nájdeme lepšiu prácu. Môže už byť neskoro. Takže je fajn, že si našla svoju cestu, ktorá ti pomôže s väčším prehľadom riešiť tvoju spletitú životnú púť.