reklama

autizmus-rana???

luci , 27. 04. 2009 - 21:34

reklama

Plačem Ahojte, ja som Lucka, som zo stredného Slovenska, s podozrením na autizmus bojujeme asi pol roka, ale v posledných dňoch sa to potvrdilo.Nevieme sa z toho spamatať, ale hlavne cítim sa na to všetko sama,, pretože celá rodina sa zložila a namiesto podpory ma zahŕňajú množstvom otázok ktoré ma ešte viac rozrušujú.
Cítim, že nemám žiadnu pomoc.
Náš synček Filipko mal 3 rôčky.Bol veľmi kľudné a pokojné dieťa, začal neskôr chodiť ale býval veľmi spokojný,neznepokojovalo ma to, lebo aj staršia dcéra začalo neskôr chodiť, mal aj neurologické problémy.-rozšírené komorky, neskôr rachitída-v metabolickej ambulancii sledovaný 2 roky, mmomentálne v poriadku.Ked začal chodiť, akoby si vynahrádzal stratený čas a začal veľmi utekať, mali sme problém ho dobehnúť-volali sme ho malý Forrest Gump.Dlho nám nehcel dať ano ručku na prechádzke, mal svoje trasy a nemohli sme ich meniť, ale brala som to ako vzdor.Nerozpráva vôbec, má svoj slang asi od 7 mesiacov, ktorý sa ale výrazne nezmenil.Pár krát vyhŕkol aj ťažké slová, ale boli v kontexte, takže som nepochybolala o tom, že im rozumie, pri dverách povedal "otvoriť" alebo keď mi niečo podával, povedal!páči!ale viac sa to neopakovalo, dokonca pozdravil manžela keď k nemu prišiel-ahoj.
Neskôr okolo 2 rokov prišli stereotypné hry-všetko ukladal do radu, ale keď sme mu niečo zobrali, nerozčúlilo ho to.čo ho ale teraz nahnevá ,e keď zoberiem nejajú vec, na ktorú sa fixuje-klobúk, pančušky, má rád drobné rovnaké veci po dvoch.dva špaky, dva lístky z autobusu a pod.Napriek to mu je k ľuďom veľmi citlivý a láskavýňrád sa objíma a stíska, rád hladká, aj cudzích má rád...je omnoho vrúcnejší ako jeho rovesníci, výrazne sa tým od nich odlišuje.
mám pocit že sa to nemení a stále nemôžem uveriť diagnóze, a keď vidím ako je náš štát ochotný a pripravený....tak cítim úplnú beznádej.Cítite sa aj Vy takí zabudnutí?
Niekedy snívam ako príde ku mne a povie-"mama neplač...."


reklama


reklama

Maťkova mamina, Po, 27. 04. 2009 - 22:59

S tou ochotou štátu a beznádejou máte pravdu. My máme diagnózu už 1.5 roka a aj ja som si prešla všetkými štádiami zmierovania sa s tým.... Po rôznych skúsenostiach a vyšetreniach som zistila, že na Slovensku ak si nepomôžeme sami, tak nikto. A preto treba sa pýatť, chodiť po stránkach, zisťovať možnosti práce s nim, terapie, potravinové doplnky atď. Treba aj vyriešiť škôlku, ale to vám poradí najlepšie skúsený klinický psychológ alebo špeciálny pedagóg aj podľa možnosti v okolí bydliska. Je toho veľa čo môžete urobiť, ale hlavne verte, že sa to dá zvládnuť. Napr. veľmi dobré je, že hovorí slová, aj keď nejde ešte o komunikáciu....
Je to dobrá perspektíva do budúcnosti.
V tejto diskusii je aj Benkova mamina, ktorá má presne rovnaké dieťa ako vy, takže možno by ste si vedeli navzájom aj dobre poradiť.
Anka

benkova mamina, Ut, 28. 04. 2009 - 10:25

Ahoj Luci,naozaj viem ako sa citis a skutocne to dobre poznam,mam presne takeho isteho chlapceka a spomenula ma aj matkova mamina.Mi sme uz v szs na hrabinach v novej bani,ja tu aj pracujem,uz 10 rokov a nikdy by som necakala ze sa na ten zivot deti budem raz pozerat aj s tejto strany.Viem ako to je ked sa potrebujes oniekoho opriet a nemas sa o koho lebo vsetci sa opieraju o teba.neboj sa musime dat drobcom maxim ktore im pomoze pochopit tento "nas" svet,ak chces kludne mi posli mail zazina@centrum.sk .Drzkaj sa,zuzkaSlnko

malamargaretka, Ut, 28. 04. 2009 - 10:42

Dobrý deň, Lucka. Je mi naozaj ľúto, čo sa vám stalo, aj keď si to v skutočnosti asi ani predstaviť neviem, aké to musí byť naozaj naozaj veľmi náročné pre vás ako matku.Objímam Toto obdobie, ktoré je pred vami bude ešte v mnohom náročné. V prvom rade si treba uvedomiť, že nie ste na to sama, aj keď možno okolnosti tak vyzerajú. Je mnoho rodín aj na Slovensku aj vo vašom okolí, ktoré možno čelia, alebo čelili podobným problémom. Možno sú tam aj mamičky, ktoré sú so svojimi skúsenosťami v tejto oblasti ochotné vám pomocť. Neviem presne odkial pochádzate, ale v Zvolene je veľmi dobré Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, volá sa Píšťalka www.pistalka.sk, tu by vám mali poradiť čo a ako ďalej. Osobne som sa s činnosťou tohto centra nestretla, ale študujem špeciálnu pedagogiku v Ba a na toto centrum počúvam dobré referencie. Predpokladám, že ste, alebo prejdete do fázy, keď budete hľadať všetky možnosti ako by ste svojmu dieťatku pomohli a tak vám odporúčam si prečítať knižku: Hry a činnosti pro vývoj dítete s postižením, Sarah Newman, Portál. je to veľmi jednoduchou a krásnou formou písaná kniha o tom, ako hrou a inými, dieťaťu blízkymi formami mu pomôcť a aj ho veľa naučiť. Samozrejme sú na trhu kníh aj konkrétne knihy o autizme, ako aj internetové stránky, kde sa môžete aj z pohodlia domova pýtať na konkrétne otázky z tejto oblasti: www.autizmus.info a iné, stčí si dať do google.sk. Ak je ešte váš synček malý a už ovláda slová, dokonca má, ako ste písali aj sociálne cítenie, je to viac ako veľmi dobré. Niektoré deti s autizmom totiž niektoré takéto "schopnosti" vôbec nenadobudnú alebo sa tomu učia aj celý životTlieskam Slnko a ešte ako ste písali, že je otvorený aj k cudzím ľuďom, nuž to je užasné, pretože deti s autizmom, majú s kontaktovaním sa s ľuďmi, hoc aj z okolia, značné nedostatky, problémy. Ak môžem vyzdvihnúť klady z tejto situácie, tak by som začala aj tým, že je to nie je len autista, ale je to predovšetkým váš SYN s autizmom, je a bude to stále vaše dieťaZlomené srdce , ktoré možno iným, niekedy ťažko nadobudnutým spôsobom bude vám prejavovať lásku a všetko čo do neho vložíte sa vám stonásobne vráti, základ je láska:) A je len na vás a na vašej rodine, či ho takého prijmete a budete ho mať rada, alebo nie. Ešte by som vám odporúčala naštudovať si metódu Sun Rise, je to metóda vytvorená pre deti s autizmom, ktorá spočíva na systenatickej práci s takýmto dieťaťom a má veľmi dobré vysledky, ako v zahraničí tak aj u nás. Želám vám veľa síl a energie. Krásny deň.

KatkaKvietok

petusa, Ut, 28. 04. 2009 - 14:18

Ahoj Luci, najprv zareagujem na tvoju poslednú vetu o čom snívaš....práve som s manželom v rozvodovom konaní...veľa plačem a sú chvíle kedy aj pred detmi...jednoducho to nejde udržať...a drobec prišiel za mnou a povedal: ...nepakaj maminka, nepakaj...už je dobe...nepakaj...má 8 rokov a ked mal tolko čo tvoj bol presne taký istý, myslela som že nikdy nebude rozprávať, nič sa nenaučí...mal a stále má rád svoje cesty, teraz je to trochu lepšie, lebo mám aj ročnú dcérku a s nou ide aj inde..
je to ťažké a velakrát rozmýšlam čo bude ked bude puberťák.. a čo potom...velakrát si aj poplačem ale na druhej strane som silná lebo viem že ma potrebuje, a aj ja jeho. Tiež sa rád mucká, mojká a stíska, rád si sadne na kolienka a nechá sa hladkať.
Treba hladať tých správnych ľudí, ľudí s láskouZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce ktorý budú pracovať s drobcom a chcú to robiť, je to veľmi dôležité!treba sa stretávať s ludmi s podobným osudom, chodiť na rekondičné pobyty - www.sposa.sk , to všetko velmi pomáha
držím pršteky a nech je len lepšie
p.s. plač ked plakať chceš....nedus to v sebeObjímam Bozkávam

lobelka, Ut, 28. 04. 2009 - 22:55

Maminky, vsetkym vam prajem vela, vela sil a posielam aspon takto Objímam .

Mozno uz ste na tuto stranku natrafili, su to nasi dobri kamarati tiez s chlapcekom-autistom, presli a prezili si kadeco a nakoniec nasli pre svojho syna cestu - http://robin.mokranovci.net/ Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

zanazu, Ne, 03. 05. 2009 - 13:43

ahojte babinky, poznam vase pocity, nas chlapcek este nie je diagnostikovany, ma 4 roky, nerozprava, podozrenie na pervaz vyvoj poruchu, psycholog caka na efektivitu logopedickej terapie, chvilami si myslim, ze to bude ok, chvilami som zufala,
na prvo stretnuti u psychol vraj pravdep len vyvojova disfazia, na druhom stretnuti zial malo kontaktny a pod a preto podozrenie na autist spektrum, zijem v tom sama, manzel o tom nechce pocut, mate niekto skusenosti so zvlastnostami dietatka, ktore napokon "dozrelo do pohody?", prosiiim? dakujemSmútok

monulik, Pi, 05. 06. 2009 - 12:32

ahoj,skús sa na to pozerať s úsmevom,a s láskou sú to naše deti a milujeme ich takých aký sú,aj ja som prešla peripetiou od lekára k lekárovi,taký a onaký špecialista a hlavne samé cudzie výrazy ktorým som nerozumela.Prebdené noci,bezmocnosť ,obvinovanie,samolutosť,úplné vyhorenie.atd.Môj syn sa rozrozprával z jedného dňa na druhý,len slová ale to znie ako balada.Okrem sebapoškodzovania má všetky príznaky,ale nás miluje a to aj povie maminka ľubím Ta,a pomaly je už samostatný,píta si piť ked mu dovolíme si aj sám naleje,a ńevileje.Pohladká,upozorní na niečo čo ho zaujíma,prezuva sa ked ide von alebo dnu,umýva si ruky po WC,dá nám najavo že maminka cikať,alebo kakať ale ide sám.Je to niečo úžasné.Tak sa netreba vzdať a hlavne isť dalej,a lúbit a lúbit pá

Kamka, Pi, 08. 05. 2009 - 10:29

Ahojte, to sa aj ja chcem spýtať, Zanazu, či niekto mal dieťa s autistickými príznakmi a či sa to dajako napravilo. Ale asi nik nenapíše, lebo ak aj mal, nečíta takéto stránky a chce čím skôr zabudnúť. Ja mám tieť podozrenie u syna na autizmus, zaačíname chodiť po vyšetreniach. V Bratislave povedala doktorka, že sa jej to nezdá na autizmus, skôr na poruchu reči, ale ja viem svoje. Ja som nič netušila, kým som si neprečítala o autizme, vedela som diagnózu za jeden deň. Nikto tomu neverí, manžel tieť o tom nechce ani počuť, ževraj je normálny, len chlapci sú pomalší. Môj syn ide mať dva roky, nerozpráva, vedel čosi, ale prestal, nerozumie, nepýta sa, búcha si hlavu, bojí sa zvukov, chodí niekedy po špičkách, tiež uteká, hádže hračky dole schodami atď. Posledné dva týždne, ako som zistila, čo by mu mohlo byť, som sa mu od rána do večera venovala (predtým vôbec), veľa sa naučil, rozumie jednoduchým príkazom, ukazuje prstom, ukáže ťapi, varilia myšička a iné, donesie čiapku, topánky, keď mu poviem, sedí pri knižke. Ešte pred tromi týždňami nevedel vôbec nič, ani nereagoval na svoje meno. Nič ma nebaví, nie som schopná žiť. Chcem sa ukľudniť, veď diagnózu nam možno povedia za rok, a za ten čas sa zrútim. Lucka, ja som tieť zo Stredného Slovenska, ak nájdeš niekoho, kto by poradil, čo s takými ďeťmi, napíš.

luci, Ut, 09. 06. 2009 - 22:17

Prepáč Kamka, že sa ozývam až teraz, ale akutŕát končím v práci a musím povybavovať kopu veci.Momentálne bojujeme s kiahnami , malá doniesla zo školky, a čakám že ich dostane aj Filipko a mám z toho hräzu.

čo sa nás týka, chodíme raz za čas do Zvolena Symbia, na logopédiu a ku psychologičke do TT.Sme zo Žiaru, nemám väbec problém sa stretnúť a nakontaktovať s tebou.Myslím si ale, že tvoj malý má veľké šance, ke´d počúva príkazy a rozumie, prinesie, neboj nebude to také hrozné.LuckaÚsmev

monulik, Pi, 05. 06. 2009 - 12:11

Ahojte maminy s autikmy.Volám sa Monika a mám 6 ročného nádherného syna s detským autismom.O inakosti
mojho syna som sa dozvedela ked mal skoro 4 roky.Nechcel rozprávat,a pri určitých zvukoch si zapchával ušká,ale lekárka nás ukludnila,že asi prežil šok/motorky-Harleye/a stou rečou,chlapec je len lenivý.Že vraj v školke sa rozrozpráva.Tak sme išli do MŠ normálnej.Lenže sa nič nedialo a tak nás poslali k logopedičke-odpoveď načo som tam prišla keď nerozpráva.Super otočila som sa na päťa a išla som k veľmy príjemnej psychologičke,ktorá ľudským prístupom nám dala najavo o čo asi môže íst,a poslala nás do nemenovaného špec.zariad.!!! Na vyšetrenie sme čakali cca2mesiace,Boli sme tam 3X a na konci mi oznámily že malý má detský autizus,lebo nevie plávať.byciklovať,a nezlakol sa ked padla kocka zo stola.a obrovské množtvo cudzých výrazov ktorým som nerozumela.A že nikdy nebude rozprávať.Šok ktorý som prežila nemusím opisovať.Zaplatila som 1x6OO sk,1x450,1X600sk.Na moju otázku čo máme teraz robiť,mi odvetili mám hladať špeciálne zariadenie v blýzkosti mojho bydliska,a keď nič nejádem.Tak sa malému môžu venovať 2x do týždna na cca 4 hod.Ale musím sa objednať čo bude trvať tiež asi 2mesiace.A ešte sa to aj hradí,vraj mám ostať doma/pracujem/mám si zaobstarať asistenta a pod.Tak som odišla a na počudovanie v mieste mojho bydliska mi višly v ústretý,malý nadalej chodí do normálnej škôlky,učiteľky boly ochotné bez asistenta ktorého ani nepotreboval sa mu venovať,pozná všetkých 16 detiečiek po mene a rád tam chodí,popri tom som vybavyla špec.zar.ktoré nás usmernilo aj napriek tomu že mali minimálne skúsenosti s autistami,vozím ho tam 2x do týždńa,venuje sa mu špes.pedagog +logoped tiež špeciálny.Chodíme aj k psychiatričke ktorá nám teraz povedala že keby sme teraz išli na diagnostiku tak by bola veľmi zvedavá čo by povedaly,asi by aod nemého úžasu naozaj onemely.Za 2 roky dosiahol úžasné pokroky,začiatky boly ťažké,naučili sme ho po slovensky/dovtedy len po maďarsky/ ale začal napredovať a rozprávať ,4,5 ročný povedal" mama" a už sa sypalo.Rozpráva len slová,ale už povedal" mamička nepač",posím piť,Jozef je zlý.A teraz na den matiek zarecitoval básničku,s pomocou vychovávateľky/ktorá je neskutečná,a tým detičkám venuje všetku svoju lásku/máme to nahraté ten pocit neviem opísať,z predstavenia som nič nevidela od slz ale doma som to už zvládla bez.,A to je to čo nás poháňa ako perpetum mobile.Od 2sept.ideme do školy do špec.pre autistov,nemá odklad,a som spokojná lebo aj tam som sa stretla z Ľudmi s velkým Ľ.,ktorý nám ľudským slovom povedali čo a ako sa mu budú venovať,1 učiteľka 2 deti,každé dieťa individuálný prístum podľa potreby.a pod.Tak momentálne sme spokoný,moj syn je to najúžasnejšie stvorenie na svete,je autista ale všade ho berieme zo sebou,na dovolenky,rád cestuje,samozrejme že niekedy vystrája,a okolie sa kuká že som neschopná mama,ale to už ignorujem.Teraz som trošku v napätí ako zvládneme prvé dni v škole,ale dúfam že bez problémov.Tak to je náš príbeh,stači stretnút tých správných ludí, a nevzdávať sa.Majte sa lúbte tých vaších malých nezbedníkov.PS a ktoré ste na všetko samé bez partnerov,bud to nezvládly,alebo to vzdaly,nezúfajte.Ja som našla toho najlepšie muža,ktorý nás má rád oboch je nám nápomocný vo všetkom a možno mojho syna má radšej ako mnaSlnkoa bol mi oporou ked som to už vzdávala,Ahojte Monika

monulik, Po, 08. 06. 2009 - 09:39

Ahoj Kamila,dik že si to prečítala,"veľa ľudí nechce o takýchto problémoch ani len počuť" tým som našla diagnozu ja trpia pštrosou inteligenciou,Ale ich už dávno neriešim.To je moj život a ani by som to nenazvala príbehom,skôr darom,teraz už životným cielom,dosiahnuť na vrchol.Možno to u nás nebude Mount Everest ale len cca 2m.Ale zvládneme to.Pá a prajem veľmy peký den.Ps dnes môj anjelik ide prví krát bez nás do aquaparku,tak čakám

andris sarlakova, Ut, 09. 02. 2010 - 18:45

ahoj Monika ked som citala tvoje riadki tak akoby som citala o sebe a mojej dcere gabike.Aj mi sme najprv navstivily psychologa ktory nas poslal do dic v trnave to je centrum kde sa venuju detom s autizmoma inymi pervaziyvnymi poruchami.Aj mi sme bojovali proti diagnoze, ked sme sa dozvedeli, že ma autizmus bola som stoho strasne smutna, zufala a verit sa mi nechcelo ale dnes ma gabi 6 a pol roka. Mala odklad a ide od septebra do skoli beznej ale bude mat asistentku .AJ ona je strasne zlata miluje cestovanie.Tiež nam par krat spravi cirkus, ktory ludia na okolo nechapu, ale aj mne je to jedno že zazeraju hlavne je že rodina stoji pri nas a nasi manželia.Aj moj manžel nas miluje. Vela nam pomaha a samozrejme aj jej starsi bratcek Borisko ktory ma osem ju vela nauči.Odneho to akoby lepsie primala tak som vdacna svojej rodinke, že takto spolu držime a ver mi Monika že laska vsetko prekona .PRajem ti aby ste boli stastny a vsetko sa vyvijalo k lepsiemu a nech tvoj chlapcek robi stale väcsie a väcsie pokroky.Hlavne je milovat ich takych aky su.Pozdravujem vsetky mamičky co maju deticky neakou pervazyvnou vyvinovou poruchou a dakujem vsetkym pedagogickam s dic v trnave ktore sa mojej gabike venuju a venovali aj specialnej logopedicke pani Buntovej za to ake su trpezlive a za to ake pokroky moja dcerka spravila za tie tri roky co navstevujeme dic v trnave.ahojteZlomené srdce andrea

klodik, Pi, 05. 06. 2009 - 15:47

monulik z tvojich riadkov cítiť lásku a to že bezhranične prijímaš svoje dieťatko...a tvoj synček to cíti...z tvojich riadkov priam cítiť že jeho "ochorenie" nevnímaš ako ťarchu ale ako darZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

monulik, Po, 08. 06. 2009 - 09:46

ahoj Klódik,som rada že si prečítala náš život v skratke,málo kto sa nás snaží pochopiť,a hlavne nepozerať sa na nás ako keby sme mali minimálne lepru.Sme taký istý ako ostatný ludia len niekedy sme v sklenených ochranných gulách, ale aj cez to nádherne svieti slniečko.Pá a prajem príjemný denÚsmev

klodik, Po, 08. 06. 2009 - 09:48

Zbožňujem ľudí s takýmto prístupom k životuZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

mamkamarka, Ut, 07. 07. 2009 - 23:42

Luci ahoj, neboj sa v tom boji nie si sama. Je nas asi viac a ja patrim tiez medzi vas. Moj maly ma 3 roky, ma DMO(lahka forma, je chodiaci) + teraz prvykrat vyslovene podozrenie na autizmus/crty,rysy/, co ja som uz tusila od 1,5 roka. Rodina sa k tomu postavila podobne. Ty musis teraz nabrat sil, vela, vela sil aby si vladala ist dalej a malemu davala co najviac podnetov na dalsi rozvoj jeho dusicky a rozumceka. Prajem ti vsetko len to dobre...Slnko

Gothic, Ne, 23. 08. 2009 - 16:08

Ahoj Lucka-bude to nejaký čas tažké, ale potom sa s tým naučíš žiť a dúfam,ž e aj tvoje okolie. Moji rodičia to prijali a sú mi veľmi nápomocní, manželstvo sa mi síce rozpadlo, no muž sa o malého v rámci svojich možností a schopností zaujíma. Nám už je teraz relatívne dobre, zvykli sme si na to, že je náš syn iný a dá sa v tom nájsť aj veľa pozitívneho. Ukazuje nám iný svet Úsmev Ja si už ani neviem predstaviť, žeby bol "normálny" Úsmev keď mi maminy starších autíkov písali, že raz ma bude fascinovať jeho svet-neverila som, čo už len na tom môže by fascinujúce? Ale prišiel 4 rok a s ním skludnenie môjho syna, úžasná kreativita a nápady ktoré má nás denne prekvapujú. Začal skladať slová z písmen, takže vždy keď si vezme svoje písmenká tak sa utekáme pozrieť so záujmom čo zložil. Občas je to pekná sranda keď napr. zloží SMK, SDKÚ a KDH Úsmev) sa smejeme, že o budúcej koalícii má jasno Úsmev

Síce ešte moc nerozpráva, len občas mama, baba, ham, toto, a pod ale porozumenie sa pomaličky troška zlepšuje a celkovo ide dopredu a to je podstatné. AKo už bolo napísané, stále je to tvoj chlapček. Tým, že máte aj zdravé dieťa ste vo výhode, dcérka ho istotne potiahne. Rodina sa s tým vyrovná, síce to potrvá, ale spracujú to postupne. Aj autisti sa sú schopní mnohé veci naučiť a v rámci svojich možností a potrebných úprav fungovať.

Tie obdobia sa u nás striedajú, chvílku je horšie, je autistickejší a nejde dopredu a potom zrazu nastane lepšie obdobie, kedy je super. Prajem vela síl. Najlepšie je ho dať do škôlky s asistentkou môj syn sa tak mnohé veci naučil. A aj ty si troška oddýchneš. Máš nárok na predĺžený RP, takže môžeš ostať doma a dávať ho na 4h denne do škôlky, alebo DSS. Držím palce a ver, že bude lepšie!!

tomasu, Ut, 25. 11. 2014 - 11:56

Ahoj

Ak mal tvoj syn zdiagnozovny autizmus hlavu hore. Je to rana na prvy pohlad ale da sa s toho vyliecit niekedy aj uplne.

Nase dieta jedno z dvojiciek tiez bolo Smialo sa, brblalo a bolo hrave a po MMR injekcii sa zmenilo. Boli sme z toho v souk.
Stal sa nahle z neho flegmatik. Prestal sa smiat, rozpravat a iba tocil vsetkym moznym aj tym co sa tocit nedalo takze troche tomu rozimiem.

Isli sme ku specialistovy detsky pediatra ktory roby uz dlhe roky z autistami a povedal ze vidi niektore crty autizmu.
Mi sme od 2 tyzdna nasadili dietu bezglutenovu kedze autizmus je hlavne problem z hrubym crevom (bakterie Candida a podobne(leaky gut syndrome)
Treba najprv nasadit dietu a hlavne sa vyzbrojit v trpezlivost.
Vyslo vela kniziek od autistou ktory sa vyliecili z autizmu a opisuju ako a co maju lidia robit.

Taktiez vyslo vela kniziek od ludi ktory vyliecili svoje deti z autizmu takze vsetko sa da len treba chciet.
Ak si veriaca – neveriaca pomoze I POMPEJSKY Ruzenec!!!!!!!!! Na 1000000%
Nam pomohol syn sa z toho dostal po 2 mesiacoch a je uplne zdravy!!!!!!!!
Boli sme u toho sameho doktora co nam robil diagnozu a pytal sa co sme s nim urobili bo je ako vymeneny!!!!!

Drzim palce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama