Ani neviem ako začať..mám takmer nevestu a malého vnuka.všetko vyzeralo ideálne.Aspoň ja som to tak videla..Síce nejaké náznaky boli ..budem sa snažiť po poriadku..A hneď na začiatku poviem,že otvorený konflikt,výmenu názorov apod.sme nikdy nemali..A to prisahám na zdravie toho malého.
Bývali u nas pár rokov môže povedať v pohode.Síce od začiatku málovravná akoby utiahnutá,furt na telefone alebo v izbe na telenovelách.vedela som,že to bude do času,že ked sa dostavia dom...neriešila som nič hoci som si myslela svoje.synator to bral tak ,že na strednej bola šikanovaná,doma ofukovaná od detstva lebo mama špecialny pedagog ona menší zdravotný problém tak za ňu aj dýchali..Ale povedala som si-vybral si ju,je im dobre, bude to ich život.Synator ju učil ako funguje práčka,že niečo občas treba aj uvariť "dokopal"ju aby si urobila vodičský(sice stálo ju to ako na kamion)-čo doma u nej nesmeli vedieť lebo preboha-ona to chúďatko nedá..
a od jesene je mamou-má 34r..pred pôrodom a po o pôrode si ju zobrali domov lebo mama je mama čo som plne schvaľovala.a dom sa ešte dokončoval.Návšteva v pôrodnici sa mi zdala v poriadku-usmevy,podakovania atď.A potom som si začala všímať ...moje návštevy u nich boli 1xtýzdenne v bunde max 15min. chodila som vždy po tf dotaze či môžem a len keď bola sama s malým.Sama nepovedala nič len áno,nie,papá,kaká,dovidenia.Na ruky mi ho nikdy nedala.Brala som to ako následok stresu,pôrodu atď.
inak na rukách som ho držala prvý krát na vianoce a to už mal 4mesiace.
a potom sa nasťahovali..kurnik ako som sa tešila.celé upratovanie novostavby som robila sama čo mi vôbec inak neprekážalo.Veď sa musí starať o malého,jej mama do roboty...
A zrazu-byvajú v novom dome.Každu krátku návstevu naozaj max 15min(aby mali súkromie) som ohlasila tf.či možem.Ja prídem, malého zoberie na ruky a postaví sa do dverí chrbtom ku mne...ked som povedala,že si môže oddychnuť a ja malého pokočíkujem-vraj nie, lebo mi ochorie.A ked mi ho podá syn že na chvilku -tak všetko zle!zle držím,mrzko sa dívam,mám prísny hlas ked poviem"že okuliare to nie"..
!A tak som raz jedno popoludnie tak navrhla,že aby mi povedala čo je vo veci..A odpoveď-ona sa nemá o čom so mnou baviť,nemáme spoločné témy..Ked som jej povedala,že ubližuje inak viac takýmto spravaním svojmu partnerovi (mojmu synovi-lebo je ako medzi dvoma kameňmi)tak sa opýtala či som prišla vydierať.Do toho zas otázka čo som jej urobila a že sa ospravedlňujem hoci sama neviem začo-ona to povie niekedy! len synovi ,nie mne.Chcela som to zobrať s humorom a vravím,že no som stará páka a asi nemá chuť sa debatovať.Odpoveď-jasné s takou starou sa nemá o čom baviť a od nás nič nie je dobré a najradšej by bola aby som bola pre malého len suseda...A bola som vybavená...Takže nič nie je dobré, jedine syn.
Podotýkam,zaťala som zuby a rozrevala som sa až za dverami..Lebo prisambohu nie som si vedomá čo to mohlo spustiť.
Naozaj to prebehlo takto-nikto nekričal,nepadali urážky...Synovi doteraz nepovedala čo je ten dôvod takej velkej antipatie-iba zdôraznila aspoň 10x,že ak bude naliehať odíde s malým..A to on nedá.však sa nevedel dočkať aby bol otcom.Ona má teraz tromf v rukách a vydiera.nie mňa ale syna.
A potom :za celé roky ked spolu chodili a prišla téma kostol bolo to len také okrajové..Aj ked sa malý narodil nehovorili o krste.(Teda my nie sme ortodoxne nábožne založený)Vždy hovorili že je to formalita.Syn sa dal pokrstiť sám v 15rokoch v ev.kostole..A zrazu- ide sa krstiť do katolíckeho..To prekvapilo aj syna.A bolo mu oznámené od nej že on tam isť nemusí...To som si postavila už hlavu aj ja-a hovorím ideš a pôjdem aj ja,hoci ma nikto nepozval.A inak patrilo by sa, aby ste spolu pozývali( aj moju mamu.).. A nech ju drbne od jedu-ked ma tam uvidí.presne takto som si to povedala!A jej starká nás pozvala aj na obed-a že kde je exmanžel,moja mama-a ja na plné ústa,že však nás nikto nepozval a ja som sa votrela..Takže slávnostný obed vyzeral ako kar a trval 20minut..A ja som mala čo robiť aby som neplakala ako besná..Jej starká iba hodila poznámku ,že s mladou je to niekedy veľmi ťažké ,ona ked sa zatne nepomôže ani psycholog...To je taká povaha..(Však aj z promoocii jej brata sa museli rodičia autom otočiť a odísť lebo mladá-už mala 30r. si čosi zmyslela- no začala žiarliť ,lebo rodičia boli hrdí na syna-jej brata..)
A ja som odvtedy u nich nebola čo sú už 3týždne,malého vidim len na videu ked pošle syn .ked sa spýta či možem prísť je oheň na streche s poznámkou ,že ona odíde..Pre pokoj v ich rodine som synovi povedala,že ked mladej prestane vrieť voda v riti a uzná za vhodne dá mi vedieť pôjdem sa ukázať.A nebudem starká,babka..budem len teta.Viac urobiť neviem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
