Môj autista-moje slniečko

Dobrý deň, ja som tu o našom malom písala, má 5.5 roka a chcem povedať, že vôbec malý autík nemusí mať strach alebo odpor z telesného kontaktu. Aj náš malý, hlavne keď bol menší sa rád maznal a túlil. Niekedy to bolo ale aj preto, že vtedy mal väčší pocit bezpečia. Dobre sa pamätám, keď sme boli na prvých sedeniach u psychologičky, tak tie strávil mne okolo krku a vravel - ideme spinkať, hoci nebol ospalý, chcel tak dať najavo, že mu je nepríjemne a chce ísť preč. Teraz už ten kontakt tak nevyhľadáva, ale je už väčší, tak je to "normálne".
Veľa autíkov čo poznám sa veľmi rada vozí, aj náš, keď mal 3.5 roka sme boli autobusom v Grécku a bol bezproblémový.
Čo som si všimla u malého za tie dva roky, čo vieme, čo mu je - je to, že niektoré symptómy sa uňho prehlbovali, čo bolo v náznakoch, teraz je už viac vidno. Do 4 rokov napr. vôbec netrepal rukami apod., teraz to robí stále. Maminy starších detí mi hovorili, že sa mám pripraviť na všetko, môže to ísť krásne dopredu, ale aj dozadu. Na pluska.sk, je teraz článok, že asi 20% detí sa veľmi zlepší pribl. v 7 roku života, tak uvidíme. Treba s dieťaťom ale stále pracovať, myslím tým aj to úplne normálne, vysvetľovanie, ukazovanie, hlavne v jednoduchých vetách a v konkrétnych situáciách, aby si to mohol napr. aj chytiť.
Ak začne hovoriť, aj keď len echolalický, aj to bude dobré, náš hovorí v echoláliach, ale využíva ich aj na komunikáciu. Postupne to pôjde dopredu.
Ohľadne rituálov, tak to tiež nie je u všetkých, ani u nášho, aj keď mám pocit, že sa to trochu vekom zhoršuje. Je to možno aj tým, že má lepšie porozumenie vekom, už viac vníma, čo sa okolo neho deje a chce si uchovať ten svoj nemený svet.
Náš Maťko chodí už 3 roky do normálnej škôlky, bez asistenta. V prvých rokoch života je to velikánske plus, aby sa naučil správať medzi ľuďmi, ísť na WC, umyť ruky, počúvať učiteľku a tisíc veci, čo sa deti v škôlke učia. U nášho je však problém, že tam nie je svhopný sa učiť grafomotorike, kresleniu, lepeniu a iným veciam, keďže je nesústredený z veľkého počtu detí. Asistentka, ak by sa vám podarilo vybaviť (asi by to bol malý zázrak, by mu v tom veľmi pomohla. Náš pôjde teraz od spetembra do špeciálnej škôlky a mám z toho strach.
Na konci chcem povedať, že netreba myslieť, alebo mať obavy z budúcnosti, treba žiť teraz a hlavne správať sa k nemu ako k iným deťom a aj od neho čo najivac vyžadovať. Ak ich budeme ľutovať, nič dobré im to neprinesie.
Držím palce. Anka

Dievčatá, neskúšali ste pre svoje detičky homeopatiu? Vôbec nemožem generalizovať, mala som len jedného chlapčeka, aj to ešte ako študentka, ale vysledky boli veľmi pekné. Začali sme keď mal malý 3,5 roka, diagnostikovaný autizmus a chodil do špeciálnej škôlky. Najskôr sa zastavila regresia a potom sa pomaly zlepšoval, v priebehu asi 2 rokov. Stav sa upravil natoľko, že ho zobrali do normálnej školy, diagnóza bola prehodnotená na dieťa s autistickými rysmi a pokiaľ viem (už dávno ku mne nechodia), tak nemá žiadne problémy s učením ani správaním. Nemáte nejaké skúsenosti s alternatívnymi terapiami? Bola by som vďačná za všetky informácie, ak by ste boli ochotné podeliť sa.
Inak držím palčeky, aby sa vaše detičky vyvíjali čo najlepšie

Rosette,akú homeopatiu myslíš - aký konkrétny liek a pod.? Skúsiť homeopatiu je veľmi široký pojem. My sme chodili a asi ešte pôjdme za homeopatkami, čo mu dávali, malo byť predpokladám na ukľudnenie, ešte som nepočula o homeopatickej liečbe autizmu. Čo vlastne liečili tomu chlapčekovi, poruchu vnímania, neschopnosť rozumieť hovorenej reči alebo hy peraktivitu? Bola by som rada keby si poslala detailnejšiu odpoveď, som naklonená skúsiť všetko, čo by mohlo pomôcť.
Ak sa smiem vyjadriť k Son rise, veľa som o tom počula, všetká tá teória za tým je pekná. Ale skúste si predstaviť normálnu rodinu, napr. ako moju, kde mám ešte ďalšie dve školpovinné deti, domácnosť, chodím do práce. Ako by bolo aspoň teoreticky možné stráviť s malým 4,6 či 8 hodín v herni? Nejakú pomoc od iných ťažko zoženiem aj vtedy, keď si len potrebujem vybaviť nejaké veci alebo som chorá.....

Maťkova mamina, na to sú asistenti a herne. Tak to funguje aj u Robinka. Neviem, či si si prečítala všetko z ich stránky, ale je to niečo neuveriteľné.
Robinov otec preložil z angličtiny knihu, ktorú napísali "autori" tejto metódy.
V inom blogu v téme autizmus so písala aj stránku môjho synovca a tam si tiež môžeš prečítať ako žije moja sestra.
Nemá to ľahké, ale Miško je na prvom mieste a všetko ostatné išlo do pozadia.

Maťková mamina, inak to som aj ja pýtala som sa naozaj všeobecne na akékoľvek vaše skúsenosti. A v prípade malého autíka sme použili klasickú homeopatiu, kde sa nehľadá liek na chorobu ale na alebo pre konkrétného človiečika. To znamená, že je potrebné zistiť všetky jeho fyzické príznaky, obľúbené veci , činnosti aj ich opaky, kedy sa zhoršuje, zlepšuje, ako kedy reaguje, aký je, rodinnú anamnézu. Na základe takéhoto komplexného súboru príznakov, charakteristík sa hľadá liek, ktorého obraz takémuto súboru v maximálnej miere zodpovedá. Ak liečik ideálne "sadne", zlepšuje sa všetko, akoby sme opravili chybu v riadiacom programe a organizmus sa "lieči" sám. V jednom čase sa podáva len jeden liek. Všetko funguje na pricípe podobne liečí podobné. Konkrétný homeopatický liek teda liečí príznaky, ktoré jeho podanie vyvolá u zdravého človeka. Takže je asi v poriadku, že si nepočula o homeopatickej liečbe autizmu, homeopatickými liekmi sa vlastne neliečia choroby, ale ľudia. Dúfam, že som ako tak vysvetlila skús pripadne pozrieť na http://www.klasicka-homeopatia.com/ alebo http://www.homeopaticka-asociacia.sk/. Kontakt na mna najdes na www.bachovky.sk a kedykoľvek napíš alebo zavolaj. Môžeme prebrať čo sa dá alebo nedá očakávať vo vašom prípade. Hlavne neprestaň hľadať, určite ešte nájdeš spôsob ako synovi pomôcť Všetko dobré vám prajem

Delli, je to jasné, že malý musí byť najdôležitejší, ale bohužiaľ všetci sme len ľudia. Moje staršie deti mi napr. robia problémy kvôli tomu, že sa Maťkovi viac venujem a s prostrednou som už tiež musela začať chodiť ku psychologičke. Sú možno ľudia, ktorí majú viac síl, lepšich známych, každý robíme čo sa dá.
Rosette, ohľadne homeopatie sa ti chcem ozvať na mail, keď budem mať máličko voľnejšie. Určite by som to chcela preskúmať podrobnejšie.

Ahoj Tanita ja mam takeho syna ako je ten tvoj.Ma uz 7rokov a po prazdninach nastupuje do prveho ročnika.Škôlku sme mali špecialnu ale super 10deti v triede perfekne strašne sa tešil nebol jeden problem.Škola sa nam podrila tiež nastupuje do normalnej zakladnej školy ,ale do špecialnej triedy.bude tam 8deti.Ako to všeto dopadne neviem.Asistenta ma škola vlastneho.Nam žiadneho do školy nedaju podľa zakona sa to neda.Môže mať asistenta ale len mimo školy.Trebalo by nam niekoho na poobede do družiny ale to si budeme musieť najsť sami a aj si to zaplatiť.Tak neviem ešte ako to dopadne.môj syn začal v škôlke rozpravať nie je to perfektne ale pohlo sa to držim palce aby sa to podrilo aj tvojmu synovy a nech sa mu v škôlke zapači a natrafi len na dobrych ľudi ktory ho budu brať takeho aky je a budu mu pomahať a nie mu ubližovať.Nam sa to totiž pri nastupe do škôlky stalo a tak sme potom našli špecialnu škôlku.Veľa šťastia.

Tanita, nedá mi nereagovať na Váš príspevok a zároven Vás chcem ukludniť. Na základe toho čo ste opísala , si nemyslím, že situácia , je až taká zlá. Ja mám syna, ktorý bude mať v novembri 7 rokov. Ked mal 2,5 roka bol veľmi hyperaktívny, nezvládnuteľný , nekomunikoval, len vyjadroval svoje potreby. Celkovo som mala pocit , že je zaostalý a málo vnímavý. Ak niečo chcel rozprával zrkadlovo. Priklad ak chcel čaj, povedal chceš čaj? Povedal to ako otázku presne tak ako to počul odo mna, atd. V tomto veku som s ním absolvovala aj 1. psychologické vyšetrenie, chcela som vedieť na čom som, pred nástupom do materskej škôlky. Bola som u nemenovanej psychologičky, ktorá počula ako rozpráva, dala mu najaké úlohy, ukázať obrázky založiť správne tvary a ja neviem čo ešte. Ak sa dobre pamätám malý tieto úlohy spravil dobre až na nejakú tú jemnú motoriku (navliekanie gombíkov), ale podla psychologičky spolupracoval málo, nemal s nou očný kontakt atd... Oznámila mi , že podla nej je malý autista a že sa s tým mám zmieriť. Môj syn nikdy nemlal rituály, vyhladával kontakty s detmi ale na dospelých trebars suseda vo výťahu ako 2,5 ročný veľmi nereagoval. Do jeho 3 rokov som plakala skoro každý večer. Približne vo veku 3 rokov začal malý rozprávať normálne , nie zrkadlovo. Nasledovala dalšia návšteva u psychologičky, podla nej to bolo super , že sa malý rozrozpával a všetko ale aj tak podla nej nekomunikoval. Prosto ostala som v úžase ako mi tresla, že ona má 30 ročnú prax a snád vie čo hovorí. Malý mi nastúpil do škôlky ked mal 3 roky a 3 mesiace. Každý mesiac sa všetko zlepšovalo. V škôlke sme maly probémy hlavne s tým, že bol strašne hyperaktívny a nedalo sa s ním pracovať. Vymenila som škôlku , kde som malého dávala už s tým, že je zvláštny a hyperaktívny. Od 4 do 5 rokov sme mali nejaké tie problémy, aj sťažnosti učiteliek , ale potom sa to akoby zázrakom všetko zlepšilo. Toho roku bude mať 7 rokov, ukončil normálnu škôlku a nastupuje do normálnej školy. Ostali mu nejaké tie zvláštnosti ale z toho si vôbec ťažkú hlavu nerobím. Myslím, že dnes je taká doba , že ak je dieťa čoby len trocha iné, psychologovia to nazývajú autizmom. Ešte podotknem , že som navštívila ešte dalších 7 psychologov, ktorí mi diagn. autizmus u syna nepotvrdili. Určite by som to chcela poradiť aj Vám aby ste ešte niekoho navštívila. Ake Vaše dieťatko na Vás normálne reaguje má záujem o detičky a usmieva sa na ľudí, tak nie je dôvod sa znepokojovať. Nejaké tie zvláštnosti dieťatka sa dajú vyrásť do stratena . Prajem veľa šťastia a trpezlivosti.

Tanita-môj syn má diagnostikovaný autizmus od 2,5 roka tiež v DIC Trnava a do 4 rokov bol presne ako píšeš ty o svojom synovi. Nevadili mu ludia, deti, zvuky, cestovanie, no so zlepšovaním sa porozumenia a vnímania to začalo. OD 3 rokov chodil do bežnej škôlky s asistentkou v postate bez problémov. Ale po tom 4 roku sa síce hodne zlepšil v správani poslúcha tiež lepšie ako neurotypické dieťa, ale začali dosť brutálne úzkosti. Mal pár negatívnych zážitkov, napr. v škôlke učitelky dosť často zvyšujú hlas na deti, síce nie na neho, ale on sa toho začal báť. Pred terapiou ho zase jeden chlapček dosť dôrazne začal objímať a chytať (nečakane) a on dostal úplný hysák odvtedy sa bojí deti. Pár krát sa stretol na schodoch v bytovke so psami a odvtedy sa bojí psov. Začali mu vadiť zvuky v autobuse sa už nedá cestovať, nenastúpi a to cestovanie pritom miloval. Tak isto miloval nakupovanie, hypermarkety a teraz tam nevkročí. Keď bol menší a na ihrisku neboli deti tak sa otáčal na opätku a odchádzal. Teraz chodíme hlavne tam, kde má kľud. Neviem čo bude od septembra či vôbec vydrží v škôlke. Psychologička mi potvrdila, že toto je pomerne časté so zlepšovaním porozumenia a vnímania sa zhoršujú úzkosti a aj ja čo chodím na autisitcké diskusie tak sa to tam vyskytuje. Tým ťa nechcem strašiť, možno to tak u vás nebude, uvidíte. Môj syn je od malička kontaktný, stále je na nás prilepený do 2 rokov nereagoval na meno, nemal očný kontakt, dnes už ho má skoro 100 percentný. Nevadia mu zmeny. Ale aj tak je pomerne silne autistický, porozumenie-rozumie bežným pokynom ale napr. dnes som ho poslala aby dal časopis babe a on ho odniesol do koša. Vela proste nie že rozumie, ale snaží sa vytušiť čo sa od neho chce. Velmi mu pomohla pani Okenicová z Andreasu, na terapie s nou sa teší a od októbra čo tam chodí spravil velké pokroky. Inak od 2 rokov nemá plienky, dokáže sa sám nejesť v podstate v sebaobsluhe nemá problém oproti zdravým deťom. U autistov je to obvykle tak, že jedna oblasť je postihnutá výrazne ako u nás komunikácia a ostatné dve môžu byť slabšie. My nemáme až taký problém so soc. kontaktom. Napr. keď sa mu niekto na ulici prihovorí, tak sa na neho usmeje. Oblúbil si asistentky, terapeutky, aj keď sa mu striedali. Na výzvu dá pusinku a občas aj sám od seba tak isto nemá repetetívne činnosti a rituály, nevadia mu zmeny. Je kreatívny, stále niečo tvorí. dokáže sa zahrať, skladá puzzle. Ale je pomerne obsedantný, vždy v nejakom období ho niečo chytí napr. teraz vylievanie vody, ktorú leje na balkón, do pieskoviska chodíme s 3 litrovou bandaskou, aby si to trocha vynahradil že doma rozlievať nemôže. A toto ho drží vždy nejaký čas. Miluje tiež reklamy, logá, vždy ho baví istí druh činnosti napr. teraz skladá slová z písmen. , pred tým zase vkuse puzzle, lego, okolo 2 rokov mal zase obdobie, že vkuse kreslil. (teraz nevezme ceruzu do ruky)

Ešte chcem napísať, že autisti nie sú dvaja rovnakí rovnako ako je to u neurotypických detí.Mnohí rodičia a žial ja odbornící žijú v mylnej prestave, že musí mať VŠETKY príznaky, tak to ale nie je. Je určitý súbor príznakov, ktoré sú časté a potom súbor príznakov ktoré byť môžu, ale vôbec nemusia. Dosť záleží aj od toho, či má dieťa aj mentálnu retardáciu, alebo nie. Akú má funkčnosť. Aké má zázemie a dalšie faktory.

Môj syn napr. . do 3 rokov nebol vôbec agresívny, potom začal byť nervný a to trvá v podstate do dnes, ale už ovela menej. Búchal si hlavu do nás, do steny, bolo mu to jedno. ale za úplne absurdnosti občas. kúsal nás, štípal. Prešlo to a dúfam, že už to nenastane zase.

Inak on je tiež také slniečko ak práve nemá jeden so svojich umrnčaných dní, kedy mrnčí za všetko tak sa vkuse usmieva a smeje. To som nezažila na žiadnom inom dieťati. On stále poskakuje, výska, teší sa, smeje sa a je štastný a to je pre mňa prvoradé

Ono je to tažké s tým hovorením diagnózy, ale ja to už hovorím úplne hocikomu a keď nevie wo co go, tak mu to kludne vysvetlím. aj susedia to všetci vedia a tak lepšie tolerujú jeho výskanie, kričanie a pod. Pre m%na je to prijatelnejšie ako keď každý vidí, že nie je v poriadku a len sa za mojim chrbtom domnieva čo mu tak asi je.

Diagnózu má klasický detský autizmus. V novembri bude mať 5 rokov.

Ono je to obvykle tak, že kým je dieťa malé, tak moc nevyčnieva medzi rovesníkmi, ale čím je staršie, tým viac je vidno deficity mne okolo 3 rokov väčšina známych hovorila, že z toho vyrastie a autista nebude a podobne, ale teraz už nepochybuje nikto. Je rozdiel keď isté veci robí malé dieťa a iné keď ich robí predškolák

Tanita2:
ja som na tom podobne sso synom Tobinkom má 3,5 roka a diagnostikovala nás Dr. Jánošíková asi pre 3 týždnami.-detský autizmus. Tobinko je ako Maťko dobré dieťa len ma asi väčší problem sporozumením ale to bude možno aj v dvojjazyčnosti(SJ?MJ). Vôbec nerozpráva nič zrozumitelne ako papať, daj nechce povedať ani za svet. Bľaboce nezmysly , ustočka sa mu nezastavia ale su to same nezmysly, takisto je to dobre dieťa ale je to skor problem v tom že ked je niečo zatvorené alebo mu nechcem dať tak nepozná slovo nie, to unho neexistuje vtedy trucuje.Chodi teraz od septembra do špecialnej školky z normalnej nas prepustili lebo sa nechcel zapajat do aktivit s detmi a kašlal na učitelky.Očný kontakt má, pusinkujeme sa veselo dokonca aj s cudími ludmi s tým problem nemá ani agresivita tam nie je.Máme závislosť na vláčikoch a na tomášovi to by mohol aj celý deň, aj rozprávky sleduje a velmi rád a vydrží celu rozprávku, tancuje, maluje, kresli, stavia mosty, kocky , drevené vkladačky . Má takisto 21 kg a je strašne vysoký - no ako rodičia s pohybom nikdy problem nebol praveže ho musime chytať lebo stale uteká on nevie ani chodiť.V školke nam zastupkyna povedala že až na jedno dieta sa tam všetky rozhovorili, maju svoje logopedičky. Plne sa spolieham na tu školku ale takisto mam obavy či začne vobec rozprávať . Doma ma rozne knižky pre malinke deti základne obrazky zvieratiek ale spolupracovať so mnou nechce. Ešte uvažujem nad interaktivnymi hračkami ktoré samé rozprávaju ako napr tieto:
http://www.slnieckovo.sk/index.php/cPath/156_212?osCsid=lra1b7ae17als72…
ta korytnačka sa mu páčila aj v obchode. Rada by som si pisala s maminkou ktorá ma podobne skusenosti ak ti to nevadi. My sme z Košíc. Tak kludne napíš: mihalikova@hotmail.com pa a držím palce.

ahojte aj ja by som sa chcela zapojit do debaty ,aj my mame synceka Kristiana Nikolasa ktory je prvde podobne autista ale nemame to este na sto percent potvrdene chodim s nim po lekaroch ale stale mi hovoria nieco ine teraz som si davala na odporucanie mojej detskej lekarky navrh na predlzenie materskej absolovovaly sme vysetrenie u psychologicky neurologa a detskeho pedo psychiatra maly Kiko bude mat 3 roky v decembri a nerozprava daly mu dyagnozu F80,8 co znamena specificke poruchy vyvinu reci a jazyka a diagnozu F92 to znamena zmiesane poruchy spravania a emocne poruchy ,maly hovorenim veciam rozumie teda vie co sa mu hovori aj co sa od neho chce ale vra nemozu mi potvrdit ci ma autizmus ale nemozu to ani vyvratit ,mate niekto nejake kontakty na dakych odbornikov a do akej skolky by mal Kiko chodit vie mi dakto poradit?? dakujem vsedkym vopred a aj keby o bol autizmus ja to beriem ako dar a nie ako chorobu milujem synceka taky aky je a vzdy ho aj budem milovat ) je to moje take slniecko ktore ma vzdy rano budi mama da

ahoj Sendy,odborníčka dr. Jánošíková Trnava, a čo sa škôlky týka...môžeš vyskúšať klasiku so zdravými detičkami- ale tam budeš musieť byť aj sním, alebo potom nejakú špecku, len neviem odkial si, tak neviem poradiť.vela