Besná fúria

kami presne, PRECO SA NECHAME??? vytocit...ja ta uplne chapem, pretoze mne tiez staci malo k vybuchu, a ako rychlo sa viem rozculit, vacsinou sa tak rychlo aj ukludnim, a potom sa citim ako idiot. ale preco je to tak, to teda neviem. nakoniec, je podstatny dovod, alebo bez ohladu na dovod, nemali by sme radsej skusit taky hroziaci vybuch predychat? mam velke reci, ale samej mi to predychavanie nejde :(
a k tomu odkukavaniu, moj rocny syn zatial nestihol nic odkukat, ale pokial sa to v tomto utlom veku da posudit, mam pocit, ze bude mat skor manzelovu kludnu povahu. chvalabohu.

Môj ma včera tiež riadne vytočil.A najhoršie bolo, že bol pri tom aj švagor.To mi predtým nikdy nerobil.švagor si asi doteraz myslel aká som ja pohodárka a včera precitol.(pritom sa poznáme takých 17 rokov).
Vymieňali dosku na linke a nedarilo sa im, lebo im netesnil sifón do kanála, tak s tým sa "trápili" celý deň. Večer okolo 19.00 mi oznámil, že tá polička pri koši je blbý výmysel,že on to tak neurobí lebo....
(ja mu verím, že už bol unavený,veď to nemusel včera dorobiť, ale on to chcel mať jednoducho z krku!!)
Obvinením, že ja som to nedomyslela ma vytočil-a som na neho chrlila argumenty, prečo to tam bude!!A BUDE TO TAK A HOTOVO!!
Tak rezignoval(aspoň sa tak tváril). S tým, že to dorobí cez týždeň.
A čo deti??Staršia správaním nekopíruje svoju matku-ona ma vytáča iným spôsobom, niekedy mám pocit, že k nám spadla z Mesiaca, taká je iná.(ale to je ešte horšie, neviem čo čakať)
Mladšia má iba 10 a vidím v nej veľa zo seba. Ona je v podstate kľudná, ale keď to príde je neudržateľná...(ale nemyslím, že to len odkukala v správaní pozorujem také svoje prejavy z detstva,čo nemohla odkukať. To v nej jednoducho JE! Dostala to do genetickej výbavy.
Tak to zhrniem, mužíček je v podstate zlatý, no ja som niekedy poriadne náročná žena! DEtičky sú vydarené, keby neboli podpísané vplyvom svojej mamy. Takže mne to dnes vychádza, že ja som tá žena na odstrel!!Ale našťastie to je len chvíľkový môj pocit. Ináč so BÁJEČNÁ, STAROSTLIVÁ, MILUJÚCA... Tak si to hovorím dookala a občas to pomáha.

Zuzana

Pocuvajte ma vy moje mile spolubojovnicky....Mam taky pocit, ze som vo stvrzoko odstartovala vytacanie od nasich poloviciek-aj ked ta moja je dost km daleko a vlastne ma ani asi nevytacal, len ja ked nemam jasnu odpoved najlepsi edo 1 sekundy, tak sa vytocim sama a potom to ide ...Dievcata, nic s tym nenarobime, sme citlivejsie, inak vnimame a chapeme ako nase polovicky a hlavne, zamyslame sa a rozoberame a trapime nad tym, co by oni nerobili a preto su to pre nich nepochopitelne veci...Kamka a Lienka by mohli povedat, ze ja som uplne extra pripad, lebo mna v sialenosti napadaju take veci...zeby som mohla pisat science fiction...a je to len preto, ze v zurivosti a bezmocnosti-to je super kombinacia, vsak?...robim same kraviny.
Ale ako Monika,aj aj velmi rychlo vzplaniem-ved som baran-a dost rychlo, hlavne ak je tam niekto, koho lubim,schladnem.
´Vidim aj pozitivum-mame veci pekne vylozenana ako sa hovori-sice talianska rodina, ale cisty stol...a to je podla mna velmi dolezite, ak ludia vedia hovorit a vysvetlit si veci-vdaka bohu...

A co moji dedici?Poviem vam, riadna zmes nasich povah-
Matko-starsi-dobrak od kosti-diplomat, vela empytie...ale ked sa vytoci-myslim pubertalne, tak to seka hlava nehlava...ale vie si priznat chybu aj voci mne hlavne, lebo ja som objektom jeho kritiky-myslim v puberte...
Tomko-dobrak od kosti-ale prudky ako jeho mamnina, velmi tvrdohlavy, ale prakticky, vie prat, varit, nakupovat...co len chcete, ale neveri si a je to asi spojene s velkou narocnostou na seba sameho a aj s tym, lebo je iny ako jeho starsi bracho a v skole ich porovnavaju...ale zvlada to.
No a moja polovicka-strelec-kludas, jeho malokto vytoci, ale jeho zena a aj deti to vzdy dokazu...on sa ale odraza pomalsie, tak ako sa pomalsie uraza.
Ked ste si to precitali, tak sa vam asi zdame divni...ale jednu vec robime od mala nasich deti-naucil nas to kamos psychiater-rieste problemy s detmi a pred nimi, ale vzdy sa aj odbrite, lebo deti by tiez mali vidiet, ze v zivote su problemy, nie je to rozpravka, ale daju sa riesit...a my si pekne rozoberieme situaciu a aj sa udobrime...a deti nas najskor kontrolovali-museli sme si dat pusu a teraz to robime vsetci navzajom...aj ked nie vzdy je to lahke, ale ako je nam potom dobre.....
Tak caute a dovytacania...

Tak milé moje ja toto nepoznám odkedy nemám chlapa. Som kľudná a nič ma nevytočí. Som síce rak a flegmatik zároveň,ale nebolo to vždy tak.
Kým sme spolu žili v manželstve ,tak ma ex neraz tak vytočil,že sa doteraz čudujem ,že som ho nezahlušila.Chlapci ma v období od tých
8 - 15 rokov vytočili x-krát denne svojimi šarvátkami a bitkami,ale
skoro som prišla na to,že ak sa zakaždým budem vytáčať ,tak ma asi
trafí šľak,tak som ich nechala nech si riešia svoje žabo-myšie vojny sami a zasahovala som až keď islo do tuhého.Neskôr keď som niekedy
začala po nich kričať a zúriť nechápali čo sa deje a robili si srandu ,že čo sa mi stalo ,či nie som chorá. Ono je vraj lepšie sa
vykričať a vyzúriť, dať to zo seba von aspoň sa človek odventiluje a
nenazbiera srdcovo-cievne choroby ako napríklad ja a moja susedka.
Ona je tiež taká kľudná ako ja ,má 42 rokov a zrazu vážny stav ,musia jej operovať cievu ku srdcu. Ešte k tomu je štíhla a je
doma pri 3 deťoch už 15 rokov. Lekári sa len čudovali ako to je možné
Takže z toho mi vyplýva, že aj práca žienky domácj je nebezpečná.

Viete čo baby moje my sa vytočíme a naši drahí iba zdvihnu obočie a aniich nenapadne porozmýšľať, že prečo peníme. My budeme dumať nad hádkou celu noc a a ani oko nezažmúrime a oni si so stoickým pokojom ľahnú do postele a v momente, v sekunde spia a v tomto momente by som ja inač mierumilovna osoba zabíjala.Tak mi zas vychádza, len jedno ,prechádzať všetky nástrahy na hádky s prezieravym pokojom a urobiť sa hluchou , slepou a potom rozprávať, že moje manželstvo je najšťastnejšie, lebo viem, že keď sa dám vytočiť, tak iba moj krvný tlak lieta vo výškach a iba moje srdce tlčie na bubon. A musím povedať jedno, že ja svojho muža tak nikdy nedokážem vytočiť .

Ahoj ženičky. Tak ja tiež neviem, ako to je. Ja som vždy BOLA úplne v pohode. Nikto a nič ma nedokázalo vytočiť, som blíženec, vlastne kedysi som bola ten typický blíženec, kamaráti, akcie, kopa smiechu, keď mi aj cvrklo do nohavičiek, ale teraz si už pripadám zverokruhovo ako nejaký hybrid. jednoducho sa poslednú dobu aj ja mením na klbko nervov. Vadia mi rôzni ľudia, ich postoje, názory, reakcie, situácie, do ktorých sa dostávam. Z mojich svokrovcov ma ide poraziť a pri tom sú to dobrí ľudia, len žijú, podľa mňa tak zlý život. A potom to chcem zmeniť, chcem meniť ľudí, ani neviem, či na môj obraz, hovorím si, že keď im otvorím oči, budú sa mať lepšie a keď sa mi nedarí som zlostná. Potom mi je ľuto a rozmýšľam, či nemám zmeniť ja seba.
6 rokov sme spolu s mužíčkom a či to je tým, že si už fakt nedávam pred ústa servítku, už nerobím zo seba famme fatale, som jednoducho žena, behám doma občas v teplákoch a vytáčajú ma jeho ponožky pod posteľou, otváram si na neho pusu, v situáciách, keď by som sa pred 10 rokmi búchala do pŕs, že JA TAKÁTO NIKDY NEBUDEM.
Je to nejaká daň za spoločný život s partnerom? Viem, že je to asi výzva, pretože manželstvo si treba budovať a treba to robiť každý deň. Ale nerozumiem tomu, prečo je to automaticky tak.
Nataška je presne v tom veku, keď vidí, keď sa občas s mužíčkom doťahujeme. Potom sa akurát pýta, prečo tak tatinko kričí na maminku, prípadne naopak. Pokiaľ je to hádka, hneď sa ukľudníme a vysvetlíme jej, že sme sa hádali, ale už je dobre a pokiaľ máme len nejakú búrlivú diskusiu (o politike, filme atď), tak stiahneme decibely.
Čo sa týka vzplanutia chlapov, je to asi iné, (darmo, my sme s Venuše , oni sú z Marsu - ďakujem za túto knihu, mala by byť bibliou každého) i keď často si nemôžeme byť isté, či sú fakt v pohode alebo či niečo nedusia v sebe a potom nám v 40-iatke zinfarktujú.
P.S.: Baby, tento víkend je v Blave v PKO festival ezoteriky, poďme si tam vyliečiť nervy, popočúvame nejakú prednášku, kúpime si kamienok pre radosť.

Apolienka, škoda že som od Blavy tak ďaleko, tak na liečenie nervov si musím hľadať inú cestičku...
Ale ty choď a napíš ako bolo, prípadne nejakú radu. Čo sa týka tvojej chuti "prerábať" ľudí, aby si sami uvedomili ako lepšie žiť, tak to som už vzdala...na niekoho to prosto neplatí... od svojej prapôvodnej podstaty to jednoducho odmieta...A svokrovci, to je samostatná kapitola. Ešte tak vlastný muž! Tak sa riadim heslom: čo môžeš zmeniť o to sa pokús, ale čo nemôžeš s tým sa nauč žiť.

Kami, ja sa dobrovoľne hlásim. A presne tá istá otázka, ako donútiť deti nekričať a nenervovať, keď ja to robíííííííííííííííííím?! A snažím sa to nerobiť, ale niekedy stačí málo a je to tu znova.

Sranda, keď som si vás tak všetky poprečitovala , tak sme my "ani s nami ani zastreliť". Dobre vedieť, že nie som sama. Takže kľudne môžem povedať , že som taká perfektná ako vy všetky babuľky moje. Ako dobre , že som tu s vami!!!!!!!!!!!!!! :-}

no, nie ze by som sa chcela vyclenovat z tejto besnej bandy, ale musim podotknut, ze ja skoro vobec nezvysujem hlas, ale za to vynervovat sa viem poriadne a prejavujem to inak ako krikom, ja sa zas velmi lahko rozplacem, a to ked sa hnevam, ked som nervozna, ked sa bojim, dovod nie je podstatny, proste reagujem na vela veci placom.