Bez pohybu to (ne)ide

Nuz, k sportu mam pomerne blizko. Moj otec, aktivny sportovec - ako dorastenec majster Ceskoslovenska v behu, ma odmala viedol k aktivnemu pohybu. Bola som ciperne dieta, tak mi ten pohyb aj prospieval . Aktivne som hrala hadzanu za Zilinu, v casoch tazko pubertalnych vsak byvali narocne dilemy, ako zvladat diskoteky aj treningy . Riesenie sa naslo vzdy .
Potom prislo obdobie mojho pohyboveho utlmu, i kondicka sla tatam. Vyhovoriek by bolo, ale naco? Proste som zlenivela.
V sucasnosti sportujem pomerne culo. Pravidelne chodim do posilovne, mam svojho osobneho trenera, sikovneho chalana. Chodime lyzovat, v lete, ked sa da, plavam. Hravala som golf, ale prisla som na to, ze to nie je sport pre mna. Tam to chce trpezlivost, sustredenie sa, rozvahu a tymito vlastnostami ja jednoducho nedisponujem . Takze moj golfovy bag uspesne zapada prachom .
Nuz a squash - to je moj prevelice oblubeny sport, ked mam prilezitost, rada si zabucham. Pred casom sme s kolegynami chodili pravidelne hravat, teraz uz len sporadicky. Ale tam sa ja vylietaaam, vybehaaam, energiu a emocie vymlatim - to je nieco pre mna!
Citim, ze som na tom kondicne podstatne lepsie ako pred casom. Skvele sa citim, viac vladzem a v kombinacii so slusnou stravou su aj pozitivne vysledky na hmotnosti.
Sportom k cistej mysli a pevnemu telu!!!!!
Eva

Ja mám bohužiaľ od januára do konca marca maratón v sede pri počítači a riešim daňové priznania.
Chodím aspoň pešky do schodov pri návrate z firmy, nakoľko bývam na 6.poschodí, hore už fučím ako lokomotíva.
Športovať stíham len tak dovolenkovo alebo občas predĺžený víkend. Rada plávam, lyžujem , korčuľujem , chodím na turistiku, ale nájdem si čas len veľmi sporadicky a to je škoda. A sem tam cvičenie na Vacuwelle a vibračnej plošine a to mám väčšinou svalovicu pár dní

Ale ako tak pozerám von oknom do rozprávkovo zasneženej Bratislavy, tak večer asi pôjdem domov pešo

Asi aj ja mám k pohybu blízko a v princípe som asi od neho závislá, lebo keď 2-3 dni nič, tak mám "absťák". Keď idem v aute a vidím niekoho behať, závidím a deti sa ma hneď pýtajú:"Mamka dobre beží?" Už ma poznajú, že opravujem techniku behu, ale vždy im hovorím, že je dôležité, že beží...
Inak si myslím, že dnešná doba ozaj ponúka veľmi veľa možností ako sa hýbať len si treba nájsť spôosob čo nám vyhovuje, aj keď ja som zástancom pestrosti, lebo všetko sa navzájom dopĺňa, takže ja odporúčam akýkoľvek aeróbny pohyb kombinovať so spevňovaním (posilka, pilates,kalenetika).
Hm strava, bola by som múdra, keby som tvrdila, že ja nemám problém, tiež si rada zamaškrtím, ale vďaka môjmu niekedy až príliš zrýchlenému tráveniu zatiaľ váhu neriešim, ale na druhej strane moja strava je vcelku jednoduchá, ľahká, odbremenená od zbytočných tukov, takže asi jedno s druhým.
Inak podľa úvodného vtipu som rekreačný športovec, ktorý to sem tam myslí vážne a súhlasím s tvrdením, že bez pohybu to nejde .
Ešte taký môj postreh, je rozdiel, či sme celý deň na nohách a máme pocit, že sme už okolo domácnosti nabehali kopec km, alebo aj napriek pocitu únavy vybehneme si zašportovať aspoň 45min. Proste tým chcem povedať, že je fajn, že aj pri vysávaní, či žehlení spálime toľko a toľko kalórii, hodinku aktívneho pohybu to nenahradí a získame pri tom aj pocit, že aj napriek unáve toho ešte toľko zvládneme.
Najnovšie chcem isť na spinnig lebo to som ešte neskúšala a potrebovala by som mať silnejšie stehná kvôli bežkovaniu.
Jednoznačne potvrdzujem, že minimálne: "Ve dvou se to táhne líp"

Ešte v lete som si kúpila bežiaci pás, že prečo?..., lebo aj kamoš má. Prvý týždeň tak tak a potom sa z pásu stal stojan v obývačke. Už v novembri to začalo MM hnevať a chcel presťahovať do práčovne, ale môj súhlas nedostal. A teraz po sviatkoch ma čosi prebudilo a povinne každý večer pred telkou počas správ si zabehnem 5 km/h, počas reklamy si dám sprchu a cítim sa ako rybička. Nuž neviem dokedy ma to bude baviť, ale som rada, že mašinka je v obývačke a tým, že chcem dokázať aj sebe aj MM, že som nekupovala blbosť, tak poctivo "šľapem "

Kým som nemala deti, hýbala som sa často.... kým moji spolužiaci vyspávali počas prázdnin, ja som bicyklovala od rána od siedmej, a bicyklovala... bicyklovala... bicyklovala... či bola jar, leto, jesen,a kým bolo sucho v zime, tak aj v zime .) Potom tak vyzerali ajmoje nohy, že zvyšok leta som sa hanbila nosiť minisuknu, lebo som mala "škaredé" výrazné svaly na nohách :D kým sa dalo nakupku podliezať popod plot, tak som si počas celého roka chodila zaplávať.. ostatné športy ma nijako nenadchli, mám len tieto dva relaxačné.. pri dvoch malých deťoch a rozostavanej nadstavbe mám však na nich minimum času.... ale vytešujem sa na jar.. síce pldnové bicyklové túry nehrozia, sedačka pre malého istí aspon tie hodinové "jazdy"...

Od prírody som lenivý človek, čo najviac miluje ležanie pri knihe, je jedno kde - v posteli, vo vani, na zemi, kdekoľvek
Istého času po ukončení vysokej školy som pochopila, že niečo so sebou musím robiť, príprava na štátnice dala zabrať nielen môjmu mozgu, ale aj telu (život na rožkoch a čokoláde - ideálna strava ) A tak som začala chodiť do posilovne, za mesiac každodenného hodinového cvičenia sa to krásne odrazilo na mojej postave. Ale to som bola ešte dievča a telo sa prispôsobilo zmene režimu rýchlo.
Po pôrode (nabrala som vyše 20 kíl) a rekonvalescencii po sekcii som začala chodiť do posilovne znovu (do plavárne som sa neodvážila - komplexy) bez toho, aby som akokoľvek upravila stravovanie. Vyhovárala som sa na to, že predsa kojím, tak sa nedá. Cvičila som každý deň tri mesiace a nezhodila som ani gram. Vyvinuli sa mi svaly, ale tuk ostal a bola som poriadne rozčarovaná.
Potom sa ku mne dostali vynikajúce odporúčania na Mačingovú, a po klasickom postupe - nedá sa to; keby sa to len dalo ; možnože by to šlo; ako to spravím až nakoniec Idem na to! som sa odhodlala a úspechy boli úžasné. Totiž asi naozaj niečo bude na tom, že pri zhodení kilogramov tvorí cvičenie len asi 20% úspechu, zvyšok je úprava stravy. Teraz som v treťom "kole" Mačingovej detoxikácie, a z pôvodných 20 kíl mi neostalo ani jedno, do dokonalej postavy mi chýba ešte zhodiť 6 kíl, takže si držím palce, chodím plávať a posilovať a verím si, že do konca detoxu to zvládnem
Na začiatku sa mi zdalo nemožné skĺbiť starostlivosť o jeden a pol ročné dieťa, prácu, extra varenie pre seba a ešte aj cvičenie, ale dá sa to. So štyrmi deťmi neviem neviem, či by som to zvládla
Takže Kamilka, netuším, ako ne/zdravo sa stravuješ, ale odporúčam zmeniť aj jedálniček, aby si videla efekt. Toť moja skúsenosť.

moj pohyb je tanec, ale včera som začala učiť Dávidka kickbox, to bolo zábavy, skor by odrovnal súpera opičinami a smiechom, ale paradoxne mi dal dva krát nechcené kopance, bo sme sa nebili, keby čítala socka a s Kubkom sa chodíme sánkovať a ak má občas sedavú náladu, tak s kočíkom na dlhé prechádzky
ale v dobrom vám závidím, čo možte s kamarátkami vybehnúť za športom

tiez rozmyslam, ako, kedy a kde zacat...aj ked nejde o vahu, ale pred prvym tehu som aktivne sportovala kazdy den, potom po porode som zacala plavat, tiez kvoli depresii a pomohlo, potom sme prisli sem a konec, vecer som bola totalne vystavena a nemala som chut ani dychat, nie to este sportovat...a teraz si k tomu pridajte este dve deti naviac...plavaren je od ruky, casovo to sklbit, no ufff, radsej ani nemyslim, tak budem musiet zacat doma s aerobikom, kedze som kedysi aktivne cvicila, uz len nabrat odvahu... bolo by mi treba kvôli chrbtici, hrozne ma bolieva chrbat prave kvôli tomu, ze "odisli" svaly a nema ju co drzat...sport mi chyba, vzdy to bol pre mna relax...

Ja som tu už svoju "story" spomínala - na fitko ma nahovorila kolegyňa a zafungovalo to hlavne preto, lebo:
1. sa platí mesačný paušál, t.j čím častejšie chodím, tým lacnejšie ma to vyjde,
2. som sa musela zaviazať, že budem chodiť minimálne 12 mesiacov, ak by som predčasne prerušila, tak by mi "doúčtovali" približne raz toľko, ako som zaplatila (za tie mesiace, čo by som bola mala odcvičené)
Skrátka, ja potrebujem mať nad sebou bič! No a upratané v hlave, lebo tiež mám tú skúsenosť sama so sebou, že kým nenastane tá správna konštelácia, tak môžem aj hladovať a strhať sa cvičením do úmoru - a nič!
Je to ale samozrejme vysoko individuálne - už aj tým, čo tu bolo spomínané - niekomu vyhovujú skôr také typy aktivít, čo sú pomalé (joga, strečing, kalanetika a pod.) - to by som sa ja unudila k smrti, inému zase niečo také "od podlahy" (zumba, napr. ktorá je síce fantastická, ale nie pre mňa, lebo ja kým pochopím kroky, tak je koniec ... )
Pri tom mojom fitku som vydržala už dva a pol roka, vrátila som sa k váhe spred prvého tehotenstva (t.j. spred viac ako 25 rokov) a stravu som pritom nijak nemenila - s výnimkou jedného - večeru si dám, bez ohľadu na hodinu (nemohla by som fungovať štýlom, že napr. po 5 nejesť, lebo čo aj prídem domov terpv o pol 7 - to mám ísť spať hladná???), ale potom už ani ťuk! Tiež si kontrolujem také to "ochutnávanie" (donesiem domov 2-3 druhy salámy, ako ju dávam do chladničky, z každej koliesko otestujem, rovnako aj syríky,....) - povedala by som, že kontrolujem "nekontrolované" jedenie. Funguje to - teda u mňa - a to som sa vrátila od nízkotučných jogurtov k plnotučným, keď sa potknem o dobrú slaninku, tiež si dám ... ale v rámci bežného denného režimu.

Ja som sa vždy považovala za športový tip. A myslím, že som aj taká bola, ale neviem čím to je, v poslednom čase (rozumej cca 5 rokov ) som akási lenivá, pohodlná. Tieto sviatky na hanbu sveta som okrem rodinných návštev nevytiahla päty z domu. Užívala som si pohodu, pokoj, pocit, že nič nemusím riešiť, nikam sa ponáhľať. Ako bola som vo fitku, to áno, ale nie "štestím celá bez sebe" . Išla som tam, lebo:
- mám zaplatené vstupy
- lebo išiel partner
- lebo som si povedala, že by bolo dobré sa aspoň trochu ponaťahovať
- lebo...neviem, proste pre všetko možné, len nie preto, že by som cítila vnútornú potrebu
Ale beriem to tak, že moje telo cíti, čo potrebuje
DOBRÉ ALIBI, ČO?!