Ja totiž občas nie. A nejde o to, že nechápem ako sa pozerajú na svet. Oni sa pozerajú už generačne inými očami. Žiadna pani učiteľka či kaderníčka z nich nechce byť. Ani astronaut či programátor. Najbližšie k tým počítačom ešte by bolo, že chcú byť youtubermi. Moje argumenty, že jako z toho chcú vyžiť dostávajú riadne na frak, lebo to čo vidia oni je fakt pozlátko a top z tej celej masy. A tí veru nežijú zle sa zdá.
Mám viacero kratochvíľ, teraz mám obdobie háčkovania. Keď háčkujem, tak nerozmýšľam, vypnem hlavu a občas vypnem až tak, že nevnímam, čo sa okolo mňa deje. Mne to robí dobre, ale horšie to zvláda chlap, lebo sa chce rozprávať a ja veľmi nereagujem:) Včera vymyslel novú stratégiu, ako pri háčkovaní získať moju pozornosť, začal háčkovať aj on
Rada pozorujem ľudí. Dokonca by som povedala, že vyhľadávam príležitosti, keď môžem len tak sedieť a pozerať. Sem tam sa ku mne donesú útržky slov. Sem tam sledujem len tak bez slov. Rada si vymýšľam príbehy. Len také krátke o tom, kto to je a prečo tu je. Také minútkové záležitosti.
Ja viem, už som jak Kauf*and. Ešte neprešli dušičky, už tu otravujem s Vianocami.
Lenže ja som si dnes uvedomila, že tie Vianoce nie sú až tak ďaleko.
Už len niečo kúsok cez 2 mesiace, necelých 10 týždňov, dve výplaty a 65 nocí.
To nie je veľa.
Vonku - keď na to pozerám spoza okna - to vyzerá na docela fajn deň, po snehu a pľúšťach, ktoré by predpovedali nejaký blízky príchod zimy a fujavíc našťastie zatiaľ ani stopy. Dokonca ani tie hnusné vrany sú tu neni.
Presnosť je výsada kráľov, tak mi doma vštepovali a len horko – ťažko som sa jej naučila (moji kamaráti z detstva by o mojich meškaniach vedeli rozprávať!!)
Nuž som ja pochopila, ako to tí moji rodičia mysleli. Dnes je to pre mňa otázka cti, hrdosti, zodpovednosti prísť načas, dodržať, na čom som sa dohodla. Jasné, sú situácie, kedy sa presnosť dodržať nedá. A to dokážem aj pochopiť u druhých. Ale...
V júni sme mali stretávku zo základky po x rokoch. Velice príjemné stretnutie. Hodiny tiekli ako minúty a mám dojem, že sme si potrebovali povedať všetko za tie roky, čo sme sa nevideli. A potrebovali sme samozrejme dostať zo seba aj najnovšie dojmy.
GDPR (teda Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) bolo ešte docela v plienkach, mne zatiaľ pod nos podstrčili na podpis pramálo vyhlásení, lebo však na Slovensku je to tak, že kým sa my spamätáme ....
Celá ja. Boli iné povinnosti.
