Blahoželáme maturantom k úspešnému ukončeniu štúdia

Uff, myslím, že v tomto momente sa oslavuje v mnohých rodinách maturantov. Práve tuším úspešne odmaturovali.

Ani neviem, čo si o tom myslieť. Po pravde, teší ma to. A pevne verím, že sa v reformách bude pokračovať.

Ako povedal náš maturant - tento minister je fast moderný.

Komentáre

 .... a teraz to prosím rozveď ÚsmevAj mne s  nový minister celkom páči, zaujalo ma slovné hodnotenie na základných školách, aspoň teraz. 

Priznám sa, ja som vnímala len začiatok tlačovky. Keď som začula, že priemer zo všetkých vysvedčení, dalej som už ani nepočúvala.

Už im postupne začali učitelia blahoželať KvietokKvietok

Nádhera, tí to ozaj vyhrali Áno

A ešte som sa dočítala, že tí, čo budú chcieť, si môžu známku opraviť, teda môžu maturovať z vybraných predmetov po podaní žiadosti, zdá sa mi to korektné. Ale inak to mladí ozaj vyhrali, pre mňa boli maturitné skúšky, najťažšími, aj oproti tým na výške. Zase manžel dnes zahlásil, že u nich bola maturita spoločenskou udalosťou. Jedne učiteľ sa pýtal, druhý našepkával. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

no, zjavne to každý vnímal inak. Pre mňa boli roadnym zaberákom skôr skúšky na výške, hlavne prvé roky. Sa mi zdalo, že jedna skúška je to isté, ako celá maturita dohromady

Hmmm.

Mám skôr úplne opačný názor a myslím si, že to pekne povedané posrali. Kým hlavný hygienik maturity povolil za dodržania hygienických opatrení, aké sú bežné už úplne všade (všetky otvorené obchody, práca, úrady), tak niektorí sa rozhodli, že majú veľa maturantov a že proste stačí spriemerovať známky. Ako prosím?

Pre mňa boli maturity ťažké. Pamätám si ako som sa chystala, ako som sa bála, ako som s plačom od radosti volala napätým rodičom. Aj ako som vypila na ex dvojdecku vínka, čo mi kúpil spolužiak po absolvovaní. Pre mňa BOLA maturita skúškou dospelosti. Išlo hlavne o psychickú vyspelosti človeka, či sa nezloží pod tou ťarchou stresu. A toto? Úplná fraška, čo včera rozhodli.

Som zvedavá, koľkí sa po rokoch budú oháňať tým, že majú psychické problémy, lebo nematurovali. Ako haló vážení! Tu nejde o koronu a nejaký covid vírus. Tu ide o produkciu psychicky nekompletných jedincov už. A začínam mať dojem, že aj sprostých a sociálne nekompatibilných (tu už zabieham k neotvoreniu škôlok a škôl celkovo). Uľahčujeme si život akože. A pritom búrame všetky prekážky a tým aj mantinely života. Celý zabehnutý systém.

Na mňa sa včera decká pozerali, že ako PREČO? Prečo sa nenarodili skôr? Hovoríme, že naše deti majú jedinú povinnosť momentálne a ňou je učiť sa. Aby urobili skúšku. A teraz - my sme tým maturantom tú skúšku vzali. Zrušili. Takže oni sa vlastne môžu cítiť, že minimálne posledný rok sa pripravovali na nič. Že posledné mesiace boli o ničom vlastne. A ako vlastne teda taký svet funguje, keď stačí podliezť latku namiesto vynaloženého úsilia? Lebo keď vedia v Lidli stáť v 2m rade, nevedia sa postaviť pri tej maturite vedľa seba tak?

Aj učitelia. Ako budú motivovať ďalej svojich študentov?

Dodnes sa mi stane, že sa mi sníva o tom, že idem maturovať a niečo mi chýba. S úľavou sa budím, že som zmaturovala. Môj určitý úsek života bol ukončený ale. Ale ako ukončili to obdobie dospievania tohoročnému maturitnému ročníku?

Neskutočne som z toho rozčúlená. Neskutočne.

No myslím, že si si odpovedala aj sama. Neučili sa pre vedomosti, pre život. Učili sa pre maturitu. A to je ten problém. Že niekto 4 roky flákal školu? Nevadí, na konci vypne sily a je všetko v poridku. Urobí skúšku z dospelosti.

Učiteľovi slovenčiny sa podarilo znechutiť jeho predmet hneď v prvom ročníku. Vždy pravidelne dal  na prvých hodinách v septembri extra ťažký diktát. Lebo sú rôzne diktáty. Po ňom písomku. Fakt hneď po prázdninach. Polovica triedy, ak nie celá chytili zkraja dve zlé známky. A on sa vytešoval. Lebo sa mu žiaci sami  hlásili na opravu. Mal pokoj. Možno. Ja som sa darmo nádejala, že vzdbudí napríklad lásku k literatúre. K slovenčine celkovo. Nie, naozaj sa napríklad učili že hypokoristiká sú lichotivé slová s príznakom maznavosti.

Raz prišiel zastupovať slovenčinu iný učiteľ. A zrazu sa ukázalo, že jeho štýlom by to išlo. Jasne, on sa na tú jednu hodinu nemusel držať osnov. On učil, čo chcel. A dokázal to podať tak, že to zaujalo.

Mmch, čítala si podmienky toho hygienika? Ja áno a nejak mi z toho vyšlo, že na každého žiaka plus mínus hodina. Lebo žiadne 1 sa pripravuje, 1 odpovedá. Pekne po jednom. dvadsať minút príprava, 20 minút odpoveď. Plus dezinfekcia a vetranie priestorov. Maturita v najväčšom priestore v škole, teda zrejme v telocvični. A trvali by cca mesiac.

Pevne verím, že toto je začiatok reformy. A že sa konečne pozrú, čo sa v školách učí.

 

mmch, ak niekomu skúška chýba, môže ju absolvovať. Napríklad keď nesúhlasí s priemerom známok. Po pravde, ani neviem, kto odo mňa niekedy chcel moje maturitné vysvečenie. Áno, maturita bola podmienkou pre prijatie na vysokú školu. Ale dnes si dovolím povedať, že je už 90% študentov prijatých. A aj tie školy, kde bežne bývajú príjmačky, lebo sa hlási oveľa viac ľudí, ako môžu prijať uvažujú, že do prvého ročníka príjmu všetkých a vyučovať budú online. Bez nároku na kapacítu miestností. A prvý ročník bude sito. Ukáže sa, koho štúdium vlastne zaujíma.

K učiteľom by som sa mohla vyjadrovať donekonečna. Na základke som mala matikára, ktorý trieskal deckám hlavu o tabuľu, keď nevedeli, písali sme písomku dokola dovtedy, až všetci prešli - teda pochopili učivo. Niekomu matiku znechutil, mne išla - ja som ho mala svojím spôsobom aj rada. Na strednej som matikára milovala. Ale to nebolo o obsahu, to bolo o človeku. A ako píšeš aj ty - tu šlo o prístupe. To s maturitou nemá NIČ spoločné. Aj hypokoristiká sa dajú vysvetliť so záujmom - zlatko. Úsmev

Samozrejme, že som čítala podmienky. Nepochopila som trvanie maturít mesiac - z akého dôvodu?  To k čomu som sa dopátrala boli 2m odstupy, meranie teploty, dezinfekcia, vlastné písacie potreby, vetranie priestorov. No a najväčšia miestnosť v škole. A len jedna taká existuje? Každá stredná škola má predsa jedáleň, telocvičňu, spoločenskú aulu. To sú hneď 3 miestnosti, ktoré kapacitne sa dajú použiť. A prečo nie? Keď je chuť. Lenže tu chuť nie je.

Koniec koncov - ak niekto so známkou nebude súhlasiť, tak to zrazu pôjde zariadiť? A čo ak nebude súhlasiť celý ročník, lebo však môže nesúhlasiť. Vtedy to zrazu pôjde?

Táto situácia nemá absolútne nič spoločné s obsahom, čo sa v škole učia.

Každá časť života má určité fázy, ktoré nemožno preskočiť, aby si mala pocit, že je ukončená. Že si ju zvládla a v živote sa môžeš posunúť ďalej. Ide o psychické nastavenie jedinca aj spoločnosti. A práve teraz sa jedna časť života maturantov neukončila. Nezavreli sa tie dvere, aby sa mohli otvoriť ďalšie.

Tu nejde vôbec o to, že sa nepripravujú na život. Život sa vyvíja, plynie ďalej. Čo som sa učila ja, nie je už použiteľné dnes, resp sa musím prispôsobiť a vzdelávať ďalej. Málokto sa hrdí známkou z maturity dnes. Ale, že má maturitu, bola do včera ešte nejaká životná méta, malo to nejaký zmysel. Takže celú maturitu poslali dokelu, lebo však 4 roky to nejak dal. Aký má zmysel? No nijaký. Ak absolvuješ, tak priemer ti vyrátajú. Úplné NIČ z toho spravili.

No vidíš - a ja som sa zas naučila niečo a beriem to ako moju dnešnú maturitu.

Že keď sa rúca systém, tak to nemusia niektorí ani len počuť, nieto vidieť.

Na toto nikoho nepripraví ani škola, ani maturita. To je život.

Lenže na život sa pripraviť nedá. Vždy vie niečím zaskočiť. 

Len malá faktická - syn chodí na gymnázium a maju iba telocvičňu. Nemajú ani jedáleň, ani akúkoľvek aulu, halu. Do jedálne sa chodila na vedľajší učňák. Rovnako ako aj iné stredné školy tam chodili. Tam sme mali aj plenárne rodičovské.  Takže ostáva jedna miestnosť na povedzme 120 žiakov.

Pre tých pár jednotlivcov, čo si budú chcieť prejsť maturitami to už skôr dokážu zabezpečiť. Určite sa taký nájdu. Len povedzme si otvorene, odpustenie prijmačiek na vysoku je podmienené priemerom zo štúdia a nie známkou na maturitnom vysvečení. Sama som zvedavá, kto napríklad zo synovej triedy požiada o preskúšanie. A či sa vôbec niekto nájde. Či sa náhodou tá najambicióznejšia skupina budúcich lekárov nebude radšej venovať príprave na príjmačky. Lebo to už pomaly ostane jediná škola (okrem umeleckých), kde sa ešte príjmačky aj konajú a budúci študenti sa fakt aj intenzívne pripravujú. Nad rámec stredoškolského učiva

Podľa mňa, tie priestory sú ale že úplne najmenej.

Vie sa nájsť priestor na stužkovú, našiel by sa priestor aj na maturitu.

O vysokej škole bez prijímacích pohovorov si myslím to, čo veľa ľudí. Že im to vyhovuje. Len uvedomme si, že kedysi malo to Ing., Bc., JUDr., MUDr. nejakú aj váhu. Už len to, že niekoho decko študovalo na VŠ bolo poctou. A preň záväzkom. Dnes študuje niekoľkonásobne viac vysokoškolákov, úroveň je vieme aká a doštuduje len maličké percento. Hlavne, že tí "nedoštudovaní" mali predĺžené dospievanie a štát nemusel ich živiť. OMG! Čo!!! Hlavne že sa nemuseli živiť oni. Pozdravujem výnimky.

Neviem, osobne pre mňa nebola maturita, niečím, bez čoho by som nevedela žiť ... , či to bol mílmik nejakého dospievania, zrelosti? Asi nie, lebo ešte dlho som si pripadala nedospelá, aj po štátniciach, aj v 29 tich rokoch s tromi malými deťmi ...

Decká sa učili doteraz, aspoň prepokladám, že väčšina ..., tak niečo sa snáď učili. Väčší problém skôr vidím v tom, čo spomína Dáša, že vysoké školy berú zaradom .....

Ono celá ta škola je taká zvláštna, vnímam to cez moje štyri decká. Martinka ma 14 rokov, chodí švvrtý rok na waldorfskú školu, ani to nie je zázračný školský systém, ale veľmi ľudský.

Známky majú orientačne pol roka, kvôli sytému stredných škôl, do ktorého budú musieť vstúpiť. Ale príde mi v mnohých ohľadoch zrelšia ako ja po maturitách, miestami aj dnes. Ako jasné tých faktorov, je vždy veľmi veľa ...

Nuž, názory sa nám rozchádzajú. A s tým nič nenarobím. Úsmev

Podľa mňa to nie je správne.

Pretože, keď tento rok je akceptovateľné, že toho roku maturita nebude, a vy ste tu obe naznačili, že vlastne maturita je o ničom a nanič, tak sa to tak môže brať od tohto roku ako míľnik. V podstate ju netreba. Nie je vôbec potrebná.

V podstate už učni budú mať väčší problém ukončiť štúdium, lebo však oni majú výučný list a skúšky k nemu.

A zvažujem akurát, či sú vôbec potrebné štátnice. Však obsah štátnic sú vlastne jednotlivé predmety počas vysokoškolského štúdia. Tak načo aj s tým robiť cirkus?

Zaujímavé veci sa tu dejú.

Nemyslím to rovno tak, že maturita je o ničom a nanič, ale neprisudzujem jej až tak veľmi veľkú váhu,  však štyri roky chodili do školy učili sa, snad sa aj niečo naučili ..., a aj na tu maturitu sa doteraz pripravovali ....

Doteraz, ak si nezložila maturitnú skúšku a pritom si mohla školu ukončiť, tak si na VŠ nemohla ísť. Čul - šmitec. A predpokladám, že v podstate na tento systém sa nabehne.

Pamätám si pocit, keď som sa celý víkend učila na písomku do školy. A v pondelok došla učiteľka, že nenapíšeme si ju. A ja som bola hodne šťastná, ale zostal tam pocit prázdna. Také to blbé vákuum, že ja sa snažím jak debil, učím sa a nikto to neohodnotí. Alebo ako keď 3 hodiny makáš v kuchyni, pečieš koláč pre návštevu a návšteva zavolá pol hodinu predtým, ako mala prísť, že teda nedôjde. Na jednej strane, ok ... môžem zjesť ten koláč sama, ale je toto to, o čo som sa snažila? No nie je. Aspoň ja čakám aké také uznanie za vykonanú prácu. A dnešným maturantom to uznanie je odopreté udeliť.

Ale v podstate mojich deciek sa to vlastne netýka a rovnako nemám titul z psychológie, aby som totok riešila. Čo si tu ja vyplavujem kortizol ?! Úsmev

Ja som maturovala v 1983. Mali sme spolužiaka, čo nezmaturoval. A čuduj sa svet, na výšku ho prijali. A to boli časy, keď fakt nepríjmali každého, keď tých škol bolo len pár. Nerobili ešte nábor študentov. Takže to išlo vždy. Dorobil maturity neskôr. Aspoň formálne.

 

A máš pravdu, že toto je míľnik, odteraz nič nebude rovnaké. Zmenia sa aj maturity.

Tak tomu rozumiem, že pre niektorých môže nastúpiť pocit prázdna, ale asi ich veľa nebude. Úsmev

U nás napríklad mladší nemá maturitu. Študuje na výške, vonku, má skúšky AP zo siedmych predmetov (na tie sa študuje napríklad 2 roky na výške v Dánsku) ale nemá maturitu ..., niekde na to možno raz narazí, ale predpokladám, že v mnohých firmách nebudu riešiť.

u mňa pocit prázdna prišiel po štátniciach. Zrazu som mala pocit, že nemám nič pred sebou, žiadne ďalšie učenie

Toto sa volá depresia z dosiahnutého cieľa. To ma veľa ľudí, keď niečo ukončia;) Aj ja som to mala po štátnici. 

ja som rada, že to takto dopadlo. Mám doma maturantku. Poctivo sa učí 4 roky a stále sa ešte učí, lebo známky sa budú priemerovať, nech má čo najlepší priemer. Kvôli výške. Má vážne zdravotné problémy, je v rizikovej skupine, takže ja to vítam, že nikam nemusí ísť. Uvidíme ako to bude pokračovať s tým vírusom, lebo ak tu bude stále kolovať ako chripkový, budú to mať títo ľudia ťažké. Teraz sa tomu vyhnú, neskôr nie. Nedá sa byť stále doma. Ale toto sú opatrenia, s ktorými nemá nikto skúsenosť, je to nová situácia a opatrenia sa robia za chodu. Časom sa ukáže či a aký to malo zmysel. Nemá zmysel stále kritizovať a sťažovať sa. Uvidíme časom, čo bude a keď nastane znova takáto situácia, človek môže hodnotiť, či to bolo dobré alebo sa spraví iné.  Ale nemám pocit, že by ich to nejako ovplyvnilo. Kto sa neučí celé 4 roky, odflákol by aj maturitu. Tí čo sa poctivo učili, tak sa učia stále, lebo na výške ich do môže dobehnúť.

Ja to vnímam čisto prakticky: maturovala som, brutálny stres. Skúšky na výške v porovnaní s maturitou, boli už pohoda. Boli aj horšie skúšky, ale stres z toho bol oveľa menší, lebo som bola "imnunizovaná" maturitou. Toto by som videla ako veľkú výhodu maturity. 

Nemám na to nejaký názor, či je to dobre, alebo zle, že zrušili maturity. Podľa mňa by sa maturita zadarmo nemala rozdávať. 

A uvedomujem si, že tým bezmaturitným deťom trošku závidím:))) Muselo im odhľahnúť. 

Ja som sa naučila učiť až po prvom ročníku na výške. Maturity ma len podporili v mojom presvedčení, že to nejak zvládnem. Keď som to doteraz zvládala. Tam to ešte šlo. Ale fakt prišli prvé ťažké skúšky a koniec. Aj som sa učila, ale blbo. Fakt som musela x krát vyletieť, aby som zistila, čo a ako.

 

To ked si spomeniem, ako chodil na výške moj synovec na skúšku z matematiky, tak som omdlievala. Až keď vyletel 10 (slovom desať) krát, tak pochopil, že fakt sa to musí učiť. Lebo dnes vás len tak nevyhodia. Lebo financie sú  podla počtu študentov.

Dobrý deň. Aj keď túto stránku navštevujem takmer každý deň, neprispievam do diskusií. Tentokrát ale urobím výnimku. Mám doma 19 ročnú dcéru, študentku 4. ročníka na bilingválnom gymnáziu. Na tejto konkrétnej škole majú maturitu rozdelenú na 2 časti. V 4. ročníku maturujú povinne z SJL a AJ, v 5. ročníku zo zvolených predmetov. A moja dcéra sa z rozhodnutia ako budú ukončené maturity vôbec neteší /a veľa jej spolužiakov rovnako, ale za nich sa vyjadrovať nechcem/. Prečo? Príde jej to nespravodlivé. Na jej škole nebola SJL žiadnym oddychovým predmetom, prísni učitelia, práce nad rámec klasických osnov, každý rok ročníková práca. Rovnako aj AJ, vyučovanie všetkých predmetov v AJ atď. Áno, sama si školu vybrala, vedela do čoho ide, bola pripravená tvrdo pracovať. Keď sa MM na konzultáciách v 2. ročníky vyučujúcej zo SJL opýtal, či je nutné študentov takto drilovať, odpoveď bola, že áno, že SJL je dôležitý predmet, maturujú z neho v 4. ročníku a patria na popredné miesta v úspešnosti v maturite, že tento dril bude zúročený. Nejdem sa rozpisovať do detailov, ale dcéra sa rozhodla, že maturitu chce absolvovať, nechce prísť o možnosť zlepšiť si po všetkej námahe známku, keďže priemer jej vychádza na 2. Vie, že má na 1. A vidí obrovský rozdiel vo svojich vedomostiach a vo vedomostiach svojich kamarátov z iných gymnázií, ktorí teraz dostali maturitu "zadarmo" /a na klasických gymnáziách zo všetkých predmetov, ako to bude o rok, keď bude maturovať zo svojich odborných predmetov, nikto nevie..../. A nejde o ctižiadosť, alebo pocit krivdy, ale o to, že chce ako väčšina jej spolužiakov študovať v zahraničí. Na univerzitách, ktoré si vybrala, je priemer známok z maturity, rsp. výsledky maturitnej skúšky dôležitý, nie ako už bolo spomenuté, že na SK je VŠ už akási povinná jazda pre všetkých, čím sa ich úroveň veľmi znižuje. Preto bude maturovať. A ja jej rozhodnutie podporujem a som na ňu hrdá. Prajem Vám pekný víkend.

V tom prípade je skvelé, že má možnosť maturovať a že ju aj využije. Áno Držím jej palce. Súhlasím sú obrovské rozdiely medzi školami, a vedomosťami zodpovedajúcimi tej, ktorej známke naprieč spektrom škôl.

no veď práve, tá argumentácia je veľmi divná " že SJL je dôležitý predmet, maturujú z neho v 4. ročníku a patria na popredné miesta v úspešnosti v maturite " Nie pre vedomosti, pre život, ale pre to, aby škola dokazovala, jak je výnimočná. To je z môjho pohľadu tragédia školstva

asi tak, toto vnimam podobne, gramatika je dolezita aj laska k literature, dril az tak nie. Akurat argument, ze pre pirijimacky na vysoku skolu treba znamky, slovencina v zahranici asi nepomoze ...

Na niektorých zahraničných VŠ, o ktoré sa zaujíma, je potrebné doložiť známky zo 4 predmetov /všetkých maturitných aj SJL/, napríklad na úrovni AAAB, AABB... Sú rôzne podmienky na prijatie.

Aby som to upresnila. SJL som dala ako príklad, keďže dcéra študuje všetko v AJ, a neprišlo nám to ako "najpodstatnejší predmet". Ale pre konkrétneho učiteľa bolo dôležité, aby SJ ovládali - gramatiku, literatúru. Práve preto, že inak komunikovali len v AJ. Nemyslím si, že ide o "prestíž" školy. O tom, že mnoho vecí, ktoré sa učili, považujem za zbytočné, naozaj vhodné pre študentov, ktorí sa rozhodnú študovať len SJL, nemusíme diskutovať. Je to debata aj o systéme a školských osnovách všeobecne.

Balalajka, idem Ťa podporiť. Nie si sama, kto má tento názor na maturity Mrkám​​​​​​. Presne viem o čom hovoríš, aj ja to tak vnímam. Maturita pre mňa znamenala dôležitý míľnik v živote. A aj keď som sa vtedy bála, ten pocit, keď som zmaturovala bol úžasný. Doteraz si ho pamätám. Áno, bolo to zavretie dverí za stredoškolským životom. Ja osobne nerozumiem názorom ktoré som si prečítala, že maturitná skúška nie je potrebná. Ja si myslím, že je. A presne aj z toho psychologického hľadiska. 

Jaaaj Dulka ... ja ani neviem, co ti napisat. Ked my sa stretneme v nazoroch to je historicky den tusim Veľký úsmev. Toto ma prekvapilo viac, jak dnes drozdie v Tescu a ze ho nik nekupoval a mali ho plne 4 kartony.

Ale dik za podporu .

Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev. U nás je droždie v Tescu už druhý týždeň Veľký úsmev

Je mozne, ze aj u nas. Nepamatam si, kedy som tam bola naposledy, rozhodne pred tymto "ruskovym" obdobim. Pre mna bol sok za sokom dnesny nakup. Pocnuc zastriekanim ma pri vchode, zmensenim priestorov pokracujuc a pri drozdi konciac. Potom som povedala, ze dnes sa moze uz stat hocico. Váľam sa od smiechu po podlahe ... aj sa stalo tusim Veľký úsmev

A ešte k tej slovenčine. Nechápem čo je divné na tom, že každý vzdelaný človek by mal ovládať svoj rodný jazyk. Mne skôr príde divné, keď človek s nejakým postavením nevie správne písať, správne sa vyjadrovať. Nejako automaticky u mňa stráca kredit. 

Nemám vôbec nič proti tomu, že máme ovládať slovenčinu. Potrebujeme ju. A keď autorka komentára, uviedla, že dcéra študuje na jazykovom gymnáziu dáva to logiku, že sa na ňu kladie dôraz, ak všetko ostatné je v angličtine. Gramatika je veľmi dôležitá aj základné znalosti literatúry, ale skôr vťah ku knihám .... Moje spomienky na slovenčinu, sú však len o kvante otázok len z literatúry .... Má rada knihy, ale absolútne nič z toho si nepamätám. Písomné maturity zo slovenčiny sú posledné roky viac zamerané na gramatiku, neviem ako ústne. Čo som so starším synom pre pár rokmi prechádzala otázky zo slovenčiny, bola to literatúra ... 

Ja nemám nič všeobecne voči maturitám, ,majú svoje opodstatnenie v školskom sytéme, len si myslím, že svet sa nezrúti, ak jeden ročník nebude maturovať. A aj tí mladí to prežijú. To je všetko. Celé toto obdobie je iné, pre všetkých nás, každého to zasiahne inak, v rôznych životných etapách ...

Chápem. Moja reakcia bola na to, že maturitné skúšky sú zbytočné. Nie teraz, ale celkovo. Že sú písomné maturity zamerané viac na gramatiku? Nič zlé na tom nevidím. Oveľa viac mi vadí, keď niekto gramatiku neovláda. A čo sa týka lásky ku knihám, môj názor je, že na tom má najväčší podiel rodina v ktorej dieťa vyrastá. Určite môže pomôcť aj učiteľ, ale ak rodina vedie dieťa od malička ku knihám, tak je to ich prirodzená súčasť aj v ďalšom období. Dieťa si so sebou nesie niečo z domu a učiteľ to môže už len ďalej rozvíjať,alebo niekedy ani nemá čo... 

My s manželom čítame permanentne. Neustále má každý z nás rozčítanú aspon jednu knihu. O knihách debatujeme, vlášime ich na dovolenky. Raz som sa pokpšala knihy spočítať, pri tisícke ma to prestalo baviť. Chodíme aj do knižnice, knihy si vymieňame. Od malička sme malému čítali. Dokonca sme čítali všetci traja naraz. On však uznáva jedine manuály. A isté druhy encyklopédii, nie všetky. Vďaka tomu napríklad urobil na základke najlepšie monitor. Čítal s porozumením.

Takže neverím tomu, že iba doma sa to dá naučiť. Mám spolužiačku, učiteľku, jazykárku. A tá mi raz rozprávala, že mať rada knihy ju naučil až profesor na výške.

Mladý mal asi 5 rokov a mal lietadlové obdobie, bavilo ho všetko o lietadlach a celkom slušne sa v tom vyznal. Kppila som mu podľa mňa krásne ilustrovanú knihu o lietadlách. A ani si ju nevšimol. Bola som dosť sklamaná, lebo som sa tešila, že sa mu bude páčiť. Opatrne som vyzvedala, že prečo sa mu nepáči. A on mi vysvetlil, že hned na vrchu je nakreslené lietadlo, menoval typ. A motor malo nakreslené ako iný typ. Nerealizovateľné. Preto už do knihy ani nepozrel, lebo bola podla neho blbosť rovna na obale. On vždy potreboval fakty.

 

Ono maturity sú len vrchol. Ide v podstate o všetko, čo sa učia a ako sa to učia. Lebo argument, to aby ste vedeli na monitory, na maturitu je dosť divný. Lebo monitory sa stali záležitosťou prestíže škôl. A ja veru neviem, či to je to najsprávnejšie.

Na odlahcenie: nezabudnutelnou sa mi stala prva hodina dejepisu na strednej. Pani profesorka nas privitala, hovorila o tom, na aku vybornu skolu sme sa dostali, spomenula osobnosti, co na gymnaziu studovali a ubezpecila nas, ze mame pri svedomitom studiu velku sancu zmaturovat. Napr. Predchadzajuci rocnik ukoncili vsetci a uspesne dokonca aj s maturitou, co sa dostali do 4teho rocnika. A dokonca jedna studentka to zvladla aj s dvomi detmi. Veľký úsmev

Dáša, samozrejme je to individuálne. Ale môj názor je, aj podľa toho, čo mám odpozorované, že deti, ktoré majú rodičov, ktorí radi čítajú a od malička aj ich vedú ku knižkám, tak čítanie berú ako niečo prirodzené. 

Áno, tie maturity sú vrchol. Ale tam ide aj o niečo iné, ako o skúšanie. Je to pre väčšinu maturantov prvá "veľká" skúška. Podľa mňa k tomu patrí aj ten slávnostnejší ráz, aj ten pocit neistoty a napokon aj pocit víťazstva, že to človek zvládol, ukončil štúdium a môže ísť ďalej. Je to taká slávnostná bodka. Tohtoroční maturanti budú o tieto  pocity ochudobnení a ja im to nezávidím.  A ten argument, aby ste vedeli na maturity? No vieš, v istom veku niektorých študentov ťažko namotivuješ niečím iným. 

Prvá väčšia škúška pre skoro všetkých zo synovej triedy bol vodičák Úsmev Tam to bolo dokonca o sppjení praxe s teóriou. Aj keď nebolo slávnostné odovzdávanie. Veľa z triedy má už za sebou štátnice z jazyka. Celá trieda minulý rok urobila písomne nižšiu úroveň z jazyka. Len teda nie pred komisiou. Každý, čo sa cíti ochudobnený, tak tie maturity môže absolvovať.

Tvrdenie, že keď čítajú rodičia, čítajú aj deti v mojom okolí vôbec nefunguje.

Naviac to, že niekto číta alebo nečíta  knihy ešte o človeku nič nehovorí.

A s čítaním

Vidíš Dáša a v mojom okolí to vidím presne naopak. Kde majú ku knihám vzťah rodičia, poväčšine majú aj deti a naopak. Nikto nehovorí, že ten kto nečíta, je horším človekom. Bavili sme sa o tom, že učitelia majú dávať študentom vzťah k čítaniu. A porovnávať vodičák s maturitami mi príde už úplne od veci Mrkám

A samozrejme, kecala by som, keby som povedala, že žiadnu knihu neprečítal, Harryho Pottera dal a potom ho zaujalo niekolko životopisov Steva Jobsa. A tuším ešte nejaký detektívny príbeh na pokračovanie. Posledné diely v angličtine

Tu gramatiku na pisomnych maturach, beriem ako pozitivum. Moja skusenost pri starsich troch detoch je, ze vdaka dokladnej priprave na monitor v deviatke, gramatiku vedia dobre a to aj chalani. Knihy, máme  jedného "antičítača" , inak pravidelne doma vyhráva Scrable. Devy čítajú vééľmi veľa a mladší, keď ho náhodou niečo zaujme ... S manželom čítame veľa, takže ono to nie je také jednoznačné.

Kamila, nie, jednoznačné to nie je. Ale skôr bude čítať dieťa, ktoré to vidí v rodine ako dieťa, ktoré sa s tým v rodine nestretlo.

Cim viac nad tym uvazujem, tym viac mam dojem, ze to citanie je absolutne nevyspytatelne. Ja napr. Momentalne citam velmi malo. Max odbornu literaturu al literaturu faktu ci jak to nazvat. Na beletriu nemam potrebu. Ale ked chytim nieco co ma fakt oslovi - potom nejem, nespim, len citam. A zistujem, ze su to take obdobia. Ked citam vela a ked citam takmer nic. Manzela som napr. S beletristickou knihou nevidela. Zato jeho mama hovori, ze ako decko ho od knih ho vraj nemohli odlepit a pritom ona necita knihy a manzelov otec absolutne. Moj otec zas cita noviny, casopisy, odbor knihy, encyklopedie, este nieco este o tom ako veci funguju, ale Mastickar je podla neho dobry akurat do kniznice. Zase moja mama cita furt.

Moje decka knihy neuznavaju. Zas starsi sa dobutil precitat vsetku povinnu literaturu. Mladsi ma problem s 1 knihou. A tiez sme citali dost zo zaciatku. Neviem. Ako Daska pisala o tom vybere lietadlovej knihy, ci som niekedy neurobila chybu ja. Proste, ze jednoho dna som im dala do ruky knihu, ktora uz podla obalu bola blbost a teda hodili vsetko do jedneho vreca, ze ich to nezaujima.

Ktohovie cim to vsetko je. Lebo ja z toho zaver urobit jednoznacny neviem. 

Písomné maturity sú naozaj viac o gramatike. Je to podľa mňa lepší spôsob ako zistiť gramatickú znalosť študenta, ale zasa ústne majú veľkú časť literárnu. Rozbory diel, vysvetlenie postoja žiaka k dielu, téme, pochopenie autorovho zámeru (aj keď toto je niekedy aj pre mňa ťažké odhaliť, čo tým chcel básnik povedať) prípadne aplikácia na súčasnosť. Toto sa lepšie vysvetľuje ústne nie? Bola som celkom prekvapená, keď mi syn minulý rok hovoril aké paralely so súčasnosťou napríklad v takej Antigone hľadali. A on bol ešte prekvapenejší, keď v telke išla nejaká súťaž, pýtali sa otázku z literatúry a z neho len tak cestou okolo do kuchyne pre jedlo vyletela správna odpoveď. Nezabudol na dovetok, to nevieš, také základné veci? Sám konštatoval, že keby sa to na maturitu tak neučil, tak to určite nevie hoci počas štyroch rokov v škole to preberali aj niekoľko krát, skúšali ho z toho ...

Takže maturita má určite zmysel aj z tohto hľadiska. Študent si zopakuje vedomosti a uložia sa mu do podvedomia (určite nie všetkým, ale nejeden maturant časom z tej pamäte vyloví veci o ktorých ani netušil, že tam sú). Práve ten tlak a nutnosť pripraviť sa na maturitnú skúšku núti k určitej miere zodpovednosti. Teraz samozrejme nastúpi argument, že mali byť zodpovední počas všetkých štyroch rokov. Mali, ale sú veci (napríklad zlý prístup učiteľa, hecovanie spolužiakov a iné), ktoré takých mladých ľudí - ešte deti vedia znechutiť a celé snaženie ide dolu vodou. Potom príde maturita a študent sa snaží aspoň čosi predviesť. Ak maturita nie je ,tak potom môžu dopadnúť ako ten v tom vtipe, čo chcel aby corona trvala ešte dlhšie, veď si možno aj vysokú školu spraví.

Toť môj názor.

Len pre zaujímavosť, v našom meste je osem stredných škôl. A zo všetkých sa našiel iba jeden jediný maturant, ktorý chce maturitu z piateho predmetu a tá sa musí urobiť.

Nepamätám si úplne presné čísla, maturantov je tento rok viac ako 40 tisíc a o ústnu maturitu požiadalo menej ako 700 z nich.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok