Už dva roky chodím medzi postihnutých. Dospelých postihnutých. Takých, o ktorých sa 24 hodín denne starajú rodičia.
Na začiatku mi bolo povedané, že mám s nimi robiť ručné práce. Aj som sa snažila a skoro pol roka mi trvalo, kým som pochopila, že tadiaľ cesta nevedie. Sú to síce papierovo dospelí ľudia, avšak mentálny vek je veľmi, veľmi nízky. Niekde na prelome jasličiek a škôlky. Teda, aby sme si rozumeli. Oni nie sú nešťastní. Majú svoje svety. V nich sa pohybujú, v nich sú si istí. Potrebujú to svoje, čo poznajú. Potrebujú vidieť mamu. A sebe podobných ľudí.
Dnes som zostala v práci o kus dlhšie. Chcela som pred víkendom poumývať riad, keďže som ešte krátko pred koncom podelila deťom zvyšky ovocného šalátu od obeda. Práve som zamkýnala triedu, spokojná s výsledkom, keď sa na schodisku zjavila prváčka od kolegyne z prvého poschodia. Rozkošné dievčatko.
- Čo tu robíš o takomto čase??? - spýtala som sa prekvapene.
- Hľadám svoju družinárku.
- Tu a teraz? Veď ona je už asi dávno doma.
- A mohla by si mi ty otvoriť našu triedu? Kamarátka niekde zabudla okuliare, a tak ich teraz všade hľadáme.
Keď som drala školské lavice, o tomto sviatku sme nechyrovali. Na strednej sme akurát riešili vždy nejaký večierok k MDŽ ako príležitosť na ľubovoľný večierok a v škole ako deň neskúšania.
O dosť neskôr sa objavili rôzne milé pohľadnice so sladkými veršíkmi. Niečo sa mi marí, že som občas aj niečo dostala. Dnes to zase vidím ako príležitosť pre kolegov na nejaký pohárik.
.. alebo Je tráva u susedov zelenšia? Tak som si pekne preklikávala zas raz Instagram, keď na mňa vykukli nááádherné Chiacchierre. Božsky vyzerajúce, absolútne navlas rovnaké ako slovenské fánky. Aspoň instagramový obrázok tomu nasvedčoval. Tak som bola zvedavá, či aj recept je rovnaký.
Keď prišla pozvánka, ostala som zhrozená, modré lístky nejakej kvetiny dookola, písmo veeľmi ťažko čitaľné...no hneď mi napadlo že Kamila mala blbý deň alebo že to nerobila ona, keďže viem aká je perfekcionistka na takéto veci...
Priznám sa, upratovanie ma extra nebaví. Ale byť v upratanom, tak to áno. Je to super pocit. Mnohokrát rozmýšľam, či ľudia bežne dokážu udržať upratané stále. Ako vidím v telke prepadovku, aj s kamerou, vraj niečo vyhrali. A tam všetko vyupratované? Neviem, teda u nás, aj ked je veľa vecí zracionalizovaných, vždy by som potrebovala aspon na 3 minúty to doma "zhrabať", teda schovať to, čo niekde špatí. Alebo aspon vyvetrať, zatiahnuť závesy a stlmiť svetlo
Balalajka mi témou o bleskových telefonátoch svojich chlapov, pripomenula debaty s našimi troma staršími, rozlietanými vo svete. "Rozhovory" také i onaké sú vždy jedno veľké zábavisko. Milujem odpovede na otázky cez messenger .... "Ako sa máš?", v štýle, "Žijem a ty?", alebo "Dobre a ty?" ....
, modré lístky nejakej kvetiny dookola, písmo veeľmi ťažko čitaľné...
no hneď mi napadlo že Kamila mala blbý deň alebo že to nerobila ona, keďže viem aká je perfekcionistka na takéto veci...
