Celoslovenské jarné stretnutie u Kamily doma

Keď prišla pozvánka, ostala som zhrozená, modré lístky nejakej kvetiny dookola, písmo veeľmi ťažko čitaľné...no hneď mi napadlo že Kamila mala blbý deň alebo že to nerobila ona, keďže viem aká je perfekcionistka na takéto veci...

No ale čítam:

"Srdečne Vás pozývam ku nám na veľké jarné stretnutie Naničmám, Artmám, Tortárok a Medovnikárok.Tentokrát sa bude stretnutie konať u nás, pretože sa nám podarilo dostavať náš dom a chcem sa o tú nádheru s Vami podeliť.Stretnutie bude čisto relaxačne kecavé."

No ja idem!

Hneď som sa rozhodla že idem a v zápätí som už ťahala nejakou horou kufre a so mnou ďalších možno sto žien.No nadávala som fest že kde v prdeli to býva...

Hora bola prenádherná, celá zelená, listnaté obrovské stromy ale chodníka nikde a samozrejme že som si dala štekle tak sa mi ho dne ťažko ťahalo niekoľko kufrov.Neviem ako som ich ťahala, lebo som mala myslím že štyri tie kufre...

Zrazu sa predo mňa postavila Viki, baba čo fotí a že úsmev!Robím fotodokumentáciu!No hneď som ju poslala do kelu, reku to čo bude za fotka - upotená, zablatené štekle, celé zle...

Postavy žien sa začali približovať a už som ich začala rozpoznávať.Many bola s obrovským bruchom oblečená v modrom kroji, Georgina mala tablet v rukách a zisťovala čo sú to za stromy, lebo také proste nebývajú, mamamata držala v ruke tabuľku s nápisom "Naničmamy" a držala ju hoodne vysoko, naša Tonka ťahala na káričke starú pec, bo že upečie moravské koláče, Alioska mala fakt obrovský ruksak a sa jej pýtam čo to tam preboha máš, veď ten ruksak je väčší ako ty!A ona že babku tam mám, nemohla som ju nechať samú doma...

A zrazu zbadám asi dvadsať detí a našu Cookerku s nimi... "Si normálna?Veď Kamila vravela bez detí!" - "Kľuud, povedala že má veľkú pivnicu, tam ich dáme!" ...

...a zbadali sme dom.Dom kde býva Kamila a chce u seba zrobiť trojdňové stretko pre 165 ľudí.Toľko sa nás tam malo stretnúť.

Bol prenádherný!Hlboko, hlboko v horách, spredu bolo vidieť len sklo a kmene stromov.Dom vyzeral ako zrub ale strašne veľa skla tam bolo a drevo bolo tmavé ale krásne.Bolo vidieť len predok, zvyšok domu bol zasadený do hory takže nebolo vidieť na prvý pohľad aký je veľký...

Začali vybiehať odniekiaľ z boku domu...vysokí, čierni, krásne opalení, vyšportovani chlapi.Mali len montérky a obrovské bagandže...Vrch ničím nezahalený...rozbehli sa ku každej babe a brali kufre.Každej jednej vzali kufre len mne nie!Akože žmurkali po mne aj sa usmievali ale kufre nevzali...začala som kričať že aj ja som tu a jeden prišiel ku mne, usmial sa, objal ma a pri objatí mi zašepkal  "Už len kúsok, to zvládnete madam!Ja vám verím!" Takže všetkým tí sexi chlapi kufre vzali, len mne nie...Tak som sa nasrala, ale riadne, sadla na zem a otvorím messenger a píšem Kamile "Ten čokoládový koláč bol fantastický!" No chápete?Ja naštvaná že ako jediná sa musím ťahať sama s kuframi, že ako tých chlapov vybavila  a napíšem takú kravinu??

OK.Sama som si ten posledný kopček pod domom potiahla štyri kufre a prišla ku dverám kde bolo už asi milion topánok uložených na poličkách len tak zbúchaných z dreva,  priklincovaných obrovskými klincami ku domu.Dvere boli zbúchané z dosiek, ako bývajú na starých búdach.Ale vôbec mi neprišlo divné že sú na novom, krásnom, drevo-sklo dome, také dvere ako z búdy, len som si ich proste všimla lebo ich bolo treba otvoriť a chytiť kľučku a tá bola z nejakého strašne drahého kovu.Už na prvý pohľad tá kľučka ku dverám nesedela a bolo mi divné chytiť ju ale ak som chcela ísť dnu, musela som...

V tom sa dvere rozleteli a privítal ma nejaký fešáčisko, z tých, čo ostatným babám brali kufre...Znova ma objal, privítal na stretnutí a konečne!!! mi vzal kufre...

Waaaaau!

Vstup do obrovsky obrovskej obývačky, kde bolo už niekoľko kútikov kde sa niečo dialo - v jednom kúte ťahali predlžovačky na starú pec Tonky, v druhom kúte bola naša Elenka s papagájom na pleci a všetci obdivovali ako krásne rozpráva, v ďalšom kúte sledovali na monitoroch ako Evka z naničmami cúva a nejde jej to a všetci na mňa kričali nech ju idem navigovať, aj som chcela ale nedalo sa...strašne ma to ťahalo ku tým obrovským oknám.Okná na začiatku obyvačky cez tri poschodia, s nádherným výhľadom na tie obrovské stromy a strašne krásne svetlo išlo cez tie okná...veľmi som sa chcela dostať až ku nim ale stále ma niekto zastavil a chcel sa zvítavať a rozprávať...aj ja som bola veľmi šťastná že vidím tých ľudí, úplne som to šťastie cítila ale proste cítila som aj neutíchajúcu túžbu dostať sa ku tým oknám...obývačka pokračovala ďalej, úplne dozadu, neviem kde až...nebolo vidieť na koniec a čím ďalej od okien, tým bola väčšia a väčšia tma.Pri oknách bol strop možno aj 50 metrov vysoko, potom bol akoby sek - hore galéria a pokračoval strašne nízky priestor a tam nebolo dobre...so všetkými som sa rada zvítala, úprimne objala ale neviem o čom sme sa rozprávali, akosi automaticky som odpovedala a stále som hľadela, na tie mne stále vzdialené obrovské sklá, okná...

Cez celú obývačku bol obrovský stôl, ak ste pozerali Poterovky, tak presne taký ako mali na oni na škole a na privítanie na obed sme mali vyprážané bedle s tatarkou.Zemiaky vraj v horách nemajú...

Obsluhovali nás tí urastení, čierni, chlapi a všetko bolo nenásilne príjemné.Ale úplne všetko...keď niektorá pri stole povedala au, hneď nabehol urastený mládenec a išiel jej masírovať plecia...

Prišiel večer a bol čas ísť do wellnesu, ktorý mali pri dome.Začalo strašne pršať a mali sme sa rozhodnúť či ideme do wellnesu cez dážď a blato alebo pôjdeme spojovacou chodbou, kde je ale vyhĺbený kanál a tečie tadial odpad...áno, aj zo záchodov...Všetci sa začali obúvať a dávať si pršiplášte.Úplne všetky baby okrem mňa, Aliosky a Tonky mali pršiplášte...no čo myslíte?Kadiaľ sme šli my tri?Šli sme tou chodbou...necítila som vôbec žiaden smrad, nehnusilo sa mi to ani trošičku a chodba mala asi len 5 metrov a hlavne - boli sme pri vírivkách prvé!

Tam som prvý raz videla na živo Kamilu.Videla som ju na foto na messengeri keď som jej písala a vyzerala úplne rovnako ako na tom obrázku.Naštvaná bola trochu lebo pod každou vírivkou bolo treba kúriť a mali ich tam viac.Asi zo šesť...neviem presne koľko...no a keďže začalo liať, mala mokré drevo a nechcelo dobre horieť...Miestnosť s vírivkami mala bledomodré, ale nie nebíčkovomodré ale hnusne bledomodré malé kachličky...na stenách, na podlahe...vôbec by to človek v takom dome nečakal...naozaj sme boli v šoku ako tak krásny dom dopizdili týmito obkladačkami...v tom začali chodiť mladí muži hore dole a nosili suché drevo odniekiaľ...tých chlapov tam bolo asi päťdesiat a keď sme sa tak s Alioškou na nich kukali ako im to krásne s tým drevom ide, Kamila zahlásila "Poviem vám tajomstvo, večer bude striptíz!"

"Marianna!Vstávaj!Marianna!Zaspali sme!"

nemusím vám vravieť že ma skoro šľaktrafil keď som to nedosnívala

...apropo...ak niekto vie vykladať sny, budem rada ak mi povie čo to mohlo znamenať.Pocity zo sna boli príjemné ale veľmi, veľmi mi bolo ľúto, že som sa nedostala až úplne ku tým naozaj nádherným, obrovským oknám, kvôli tomu prenádhernému výhľadu