Balalajka mi témou o bleskových telefonátoch svojich chlapov, pripomenula debaty s našimi troma staršími, rozlietanými vo svete. "Rozhovory" také i onaké sú vždy jedno veľké zábavisko. Milujem odpovede na otázky cez messenger .... "Ako sa máš?", v štýle, "Žijem a ty?", alebo "Dobre a ty?" .... Zlaté sú, ako sa zaujímajú o svoju mater. 
Zrejme kladiem nesprávne otázky. 
Občas to skúšame aj s kamerou a mikrofónom, raz sólo inokedy celá family. Vždy je to pre mňa véééľmi zaujímavá skúsenosť.
Začiatkom týždňa oslavovalo dieťa zodpovedné za vznik Naničmamy 14. narodeniny. 
( To máme na (ne)šťastie doma.) Veľké rodinné oslavy sme už zrušili, aj keď babskej jazde sa dnes nevyhnem. Deva si skromne zapriala narodeninovú "skype" párty so súrodencami, len naša rodina a chipsy. Piekla som cez víkend 3 koláčky, tak že stačí... aj tak skoro nič nemôže jesť.
A tak sme sa večer o pol deviatej tradično - netradične ocitli v obývačke na sedačke pred nootebookom. Po chvíľke na monitore vyskočili 3 tváre našich ratolestí. Ešte, že veľká deva pochopila situáciu a zaspievala "Happy ...." netuším ako sa to píše. A potom nastalo tradičné ticho. Predo mnou 2,5 introverta, vedľa mňa dvaja introverti ... a pome sa baviť. 
Nastáva fáza keď musím byť za duchaplnú, aby som zmysluplnými a veľmi adresnými otázkami vytiahla z detí aspoň čo to. Ešteže staršia dcéra ako tak vypomáhala rozvinutými vetami, občas "vysokokultivovaným" slovníkom .... Mali sme aspoň zábavu, pri výklade napríklad slovíčka "sofistikovaný ....", ktorý často používa. A ešte sú "zaujímavé" témy ako počasie, kto čo varil ... Jednoducho musím vedieť, čo sa koho opýtať ... , aby mi okolo toho voľakto nezaspal, alebo nezačal hrať hry ... Natrápim nás nikdy dlho, ale zas je fajn, keď sme aspoň takto na chvíľu pokope. Takže doba internetová má aj svoje pozitíva.
Keď sa stretneme v tvárou v tvár, je to lepšie hlavne, vždy samostatne s každým dieťaťom, to si myslím, že primerane užijeme obe strany ... Tuším, je už nejaká hra, alebo aplikácia, kde sa náhodne "vyťahujú" témy o ktorých ma , kto porozprávať ....
A ani sa veľmi nečudujem, že v utorok večer na jednom zaujímavom komornom stretnutí v príjemnej spoločnosti, som nebola schopná vypotiť jednu zmysluplnú vetu. Nemám s kým trénovať.
Súhlasím, treba vedieť klásť správne otázky. Ešte som sa to za tých 26 rokov veľmi nenaučila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa stále prekvapuje rozdiel medzi tým, ako sa zhováram s niekým cez mail, msg a potom zoči voči. Pár rokov dozadu mi skoro oči vypadli, keď manžel zaflirtoval cez mail so mnou. Normálne také netradičné a neokukané bolo.
S deckami cez msg komunikujeme, dokonca starší okrem OK a 
z lyžiarskeho napísal na záver, keď som mu zaželala dobru noc - "aj vam" ... som sa tým kochala asi týždeň.
Ako píše Daška - s niekým sa baví človek poľahučky (mladší píše jak český žandár, ale rýchlejšie), niekoho ospamovávam, kým dostanem tri súvislé myšlienky a s niekym nepohne nič, len emotikony pošle (a tie zvyčajne sú také, že nad nimi uvažujem pol dňa, čo tým chcel básnik povedať ). Ale došla som na to, že je to o rozpoložení človeka. Aj ja niekedy len pošlem smajla a niekedy vypisujem jako keby to uhlíkovú stopu za sebou neťahalo.
Kus sme všetci zvláštni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pomoc, kde su moji zlati introverti. Mám tu babsku jazdu, 5 štrnastok. 
Toľko decibelov a emóciii
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
-ako bolo v škole?
- dobre.
-čo si dostal?
- jednotku.
Takéto to doma máme keď dieťa príde domov...možno nič zaujímavé by na tom nebolo, keby už rok a pol nechodil do práce...
Keď mám niečo vybaviť telefonom s nejakou inštitúciou, vždy mám pocit že rozprávam pomaly a a chcem pridať a vždy sa zabrebcem.Mám rada telefonatý so znamymi ktoré sú jasné odpovede na jasné otázky.Ale tiež mám rada telfonáty, kľudne aj hodinové, popri varení, také tie o ničom s neakou kamoškou z druhého konca sveta.Preberieme od rezňov po raketoplán a je nám jedno že úplne bezvýsledne, sme radi že sa spolu počujeme, že sa zabavíme, zasmejeme...
O tebe viem že ty telefonovať eetakže naozaj si ťa v úlohe vedúcej debaty neviem predstaviť
Ale písanie je vážne akosi ľahšie aj pre mňa.teda keď je na to čas
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak zisťujem, že v konečnom dôsledku som veľmi ukecaná, len nemám príležitosť sa realizovať, tam bude pes zakopaný.Moje chabé pokusy o konverzáciu s pubertou, abo partizánom doma, nemôžem rátať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa stále úspešne vyhýbam kamere, teda aplikáciam, ktoré chcu kameru. A na rozhovory sa snažím pripraviť. Najhoršie sú tie prvé otázky.
mladý chodil ešte do družiny a ked som chodila pre neho, tak som sa pýtala vždy 1. čo bolo v škole a 2. čo bolo na obed. Odpoveď štandardne - 1. nič také 2. mäso a niečo. A raz som poradie otázok vymenila a na otazku Čo bolo na obed som sa dozvedela, že nič také
Inokedy sme brali ku nám aj spolužiaka a pýtala som sa rovnako aj jeho. A on mi rovno odpovedal Mňam polievka, mňam mäso. Vtedy sa ten náš na neho pozrel a vyhlásil - Počuj, ale veď ty si polievku ani nemal. Tiež nacvičené odpovede.
Alebo aj aké otázky, také odpovede
A ešte mám takú skpsenosť, s niekym idú rozhovory ako po masle. Sú ale ľudia, s ktorými to ide ťažko, preťažko. Spravy na msg su v pohode, tam komunikacia lieta, ale zoči voči ako keby sme si už všetko povedali a nie je o čom.