bojovnici

Ahojte.Som 20 rocny chalan, ktory ma dokonalu lasku.Zijem ako kazdy iny a predsa mam uz teraz v hlave ovela vecsie hodnoty ako moji rovesnici pretoze v nasom spolocnom zivote sa stala necakana udalost, ktora nam od zakladov zmenila zivot. Moje dievca nedostavalo menstruaciu, ani po viacnasobnom umelom vyvolani.Kedze bola panna, a nechcela o nu prist musela sa pdrobit operaci za ucelom zistenia svojej diagnozi. Vtedy sa v nasom zivote stala nocna mora. Zistili ze ma poprerastane a zle vivinute vajecniki a maternicu.Dve operacie sa nevydarili, zo slovami " ze doktori si nato netrufaju:" dodnes nechapem naco ju teda dvakrat otvarali ked uz pri prvom pokuse to dokaslali. Vizitka nasich nemocnic a pristupu k pacientom. Na osobnu ziadost jej gynekologa ju oparovali v inej nemocnici a dasa povedat ze ju zachranili, pretoze by dostala rakovinu maternice. Ale prisla o obidva vajecniki a o maternicu co je velky trest. Spociatku sme boli psychicky na dne no nasa doverna a velka laska nam pomalicky hoji rany. Pocut verdikt ze nikdy nebudeme mat svoje vlastne deti bolo ako cakanie na popravu.Najhorsie je natom to ze kazdy den musi jest hormonalne lieky ktore ju vlastne udrzuju pri zivote a v kondici. Velmi to ovplivnuje spravanie cloveka, ako su zmeny nalad ..... a je smutne ze lieky ktore by boli zarucene lepsie si nemoze dovolit lebo poistovne to nepreplacaju. No kde sme. No aj po tazkich casoch stale verime ze budeme viest plnohodnotny spolocny zivot . Chceme si adoptovat v buducnosti dietatko ktore bude nase, v srdieckach vlastne. Rad by som odkazal vsetkim bojovnikom , ktori su v podobnej situaci, aby hladeli vpred a viac a viac sa obdarovavali laskou, ktora je najdolezitejsia. Vo dvojici sa clovek tesi jeden z druheho a urcite zvitazi nad smutkom , ktori nam zaklopal na dvere. Opora a laska je klucom zivota a tak DRZTE SA.