Píšeš , že sa máte radi, zháňate spoločné ubytovanie.... Ked odchádzaš, nechce ťa pustiť a potom nepíše... Písala si, že nevie dať pocity najavo a len zrazu naraz vybuchne. Možno práve takto dáva najavo, že mu chýbaš.. Ty mu "ubližuješ" svojím odchodom a on tebe svojím "nepísaním". Tak šup-šup hľadať spoločné hniezdočko a nech ste šťastní spolu....
No, tak to by bolo fajn, ak to berie takto... Len mňa zarazilo, že doteraz sa správal inak aj keď sme neboli spolu, bolo to také osobnejšie, krajšie, často sa ozýval. A teraz zrazu... No, je možné, že je to aj kvôli tomu spoločnému bývaniu, teraz mi vyčítal aj to, že má pocit, že už sa nechcem presťahovať do ich mesta a dokonca aj to, že sa vraj prehnane bojím otehotieť a že možno by to bolo niečo, čo nás naštartuje sa rozhýbať pre spoločný život, aj keď by nám to asi skomplikovalo iné plány. Ale ja mám z toho jeho najnovšieho správania počas týždňa zlý pocit...
Máme ísť spolu na dovolenku do Grécka, len škoda, že je to až o 5týždňov, myslím, že tam by sa to mohlo "urovnať" a mohli by sme sa viac aj porozprávať o nás. No, dúfam, že sa tá dovolenka teda uskutoční...
mne toto spravanie pripomina uzavretejsi typ chlapa, co ma inu a momentalne ho hryzie svedomie, lebo nevie co s tym, kedze by chcel tu aj tu. (alebo si povedala ci urobila nieco, co ho naviedlo na myslienku, ze ty si neverna, no zatial to este nechce rozoberat zoci-voci.)
ale ked hovoris, ze u neho sa problemy musia vzdy nazbierat, aby konecne vybuchol, tak zrejme teraz kulminuje obdobie zbierania. myslim, ze sa coskoro dozvies, co je za tou obmedzenou komunikaciou.
No, nechcela som "kuvikať", ale aj mne takô podobnô napadlo
Hm, tak trochu sa podobného obávam aj ja, ale v kútiku duše dúfam, že to tak nie je.
On sa tak čudne správal aj pri tej našej druhej kríze a to stopercentne viem, že v tom žiadna iná žena nebola.
No zarazilo ma asi pred mesiacom, keď mi od neho prišiel mail, také tie obrázky, čo si každý preposiela, nič osobné a poslal to okrem mňa a svojej sestry aj jednej z jeho bývalých, vraj je to jeho dlhoročná kamarátka, hm.
Vtedy ma to fakt šokovalo, keď som to videla a ešte viac, keď o týždeň poslal ešte jeden mail a tiež aj sestre, aj JEJ. Vtedy som do detailov skúmala jeho správanie, či sa niečo nezmení medzi nami, všetko som si detailne všímala. Nič negatívne sa nekonalo, tak som sa časom upokojila a hovorila som si, že keby s ňou chcel,byť tajne v kontakte, neposlal by hromadný mail. Ale teraz zrazu toto... neviem...
Dievča, asi máš dobrú intuíciu. Vzťahy na diaľku sú nanič.
Sú. Je to takto veľmi ťažké... Som myslela, že tým spoločným bývaním to už konečne vyriešime, aj priateľ o tom stále básni, len sa nám nepodarilo zatiaľ nič zohnať a teraz toto... Neviem.
Ja bohu žial,súhlasím s džermil.
Vztah na dialku,málo kedy ,,prežije,,
Počúvaj svoju intuíciu
Prepáč,ale podla mňa váha Ked je s tebou,tak chce teba-ked je..........
Dievča zlaté
prajem ti aby si sa dobre zamyslela
Drž sa,vela sily želám
Ďakujem.
No, je to ťažké takto na diaľku, okrem iného aj preto, že teraz kvôli práci nebudeme spolu aaaž 3týždne a ja nemám šancu ho nejako prinútiť komunikovať, keďže sa od včerajšieho doobedia odmietol ozvať. A potom má byť tá dovolenka... Je ťažké mu nenapísať, ale musím to vydržať, nech si nemyslí, že bez neho pol dňa nevydržím... Keby som vedela, že je všetko OK, tak to znášam v pohode, ale táto neistota je hrozná a ani neviem ako by som sa dozvedela, čo sa mu udialo v hlave a začal sa takto správať. Akoby som mu bola ľahostajná.(brokenheart) Alebo sa snaží vo mne vyvolať žiarlivosť a chce aby som o neho zabojovala, ja už nemám energiu...
Asi sa vám to bude zdať ako večne spomínaná téma, ale asi sa potrebujem vypísať z toho, čo aktuálne zažívam s mojim priateľom...:( Ani neviem, kde začať...
Bývame zatiaľ asi 160km od seba, aj keď už dlhšie sa usilujeme o vlastné spoločné bývanie, takže sme momentálne málo spolu -cez víkendy a denne sme v častom kontakte cez telefón. A náš hlavný problém asi spočíva v komunikácii, čo ma dosť hnevá, môj drahý, keď má niečo na srdci, nie je schopný prísť za mnou, sadneme si a kľudne to rozoberieme a porozprávame sa o tom. On čaká, kým sa toho veeľa nakopí a potom vybuchne a pospomína mi vo forme výčitiek všetko možné aj nemožné. Nestáva sa to často, je to dosť zriedka, ale momentálne mám s tým aktuálny problém.:( Mali sme už aj 2 vážnejšie krízy, po necelých dvoch rokoch vzťahu sa zrazu začal rozhodovať, či sa nevráti k bývalej, bola som z toho vtedy na prášky, trvalo to 3mesiace a myslela som, že mu už nikdy nebudem veriť, nakoniec sme to však prekonali,dlho mi trvalo kým sa to z mojej strany dostalo voči nemu do normálu, ale bolo to preč a budúcnosť pred nami. Potom bola ešte jedna kríza, tam už našťastie nebola zapletená žiadna tretia osoba a trvalo to asi mesiac, tiež sme to nejako ustáli a potom bolo všetko OK. Teraz sa ale zas bojím, čo sa deje, ak sa teda niečo deje...:(
Minulý víkend som bola za priateľom, všetko bolo super, boli sme na výlete s jeho kolegom a kolegovou priateľkou, potom na romantickej prechádzke atď., druhý deň bol tiež faajn. Boli sme radi, že sme spolu a užívali sme si to. V nedeľu večer som cestovala domov, priateľ ma ani nechcel pustiť, niekoľkokrát ma vyobjímal, ako ma ľuubi, atď. Všetko ideálne. Potom som prišla domov, napísala sms, že som doma, aká bola cesta a on sa neozval a ani na ďalší deň. V pond. podvečer som mu už písala, či sa niečo stalo, že mám o neho strach, toto nie je zvykom, že nezavolá, nenapíše. Napísal o 2hodiny krátku sms, že "všetko je OK, zlatinko, nebojkaj sa..." a keď som sa spýtala, prečo sa neozval, žiadna odpoveď a že on už zaspáva. Tak ma to nahnevalo a moja odpoveď bola v tom zmysle, že je to u neho typické odignorovať, čo sa mu nehodí,že snáď som nechcela tak veľa. Odvtedy sa začal ozývať dosť sporadicky, písal dvojriadkové sms, také nejaké odmerané, čo ma dosť prekvapilo. Tento víkend som bola zas ja za ním, tak sme dohodli a spýtala som sa, čo sa udialo. Vraj nič a z ničoho nič mi pri rozhovore vyhodil na oči kopu vecí z minulosti, čo som oči otvárala... Na druhý deň zas bolo všetko OK, bol milý, pozorný, síce nie stopercentne tak ako predtým zvykol, ale 75%, pri lúčení ma ani nechcel pustiť do vlaku. Keď som prišla domov, zas nastala čudná odmeraná komunikácia. Čo mám robiť?:( Chýba mi, ľúbim ho, ale zas sa nechcem nasilu vnucovať tým, že ja budem iniciovať našu vzájomnú komunikáciu a pýtať sa, prečo je taký... Možno som aj nejaká paranoidná, ale nezdá sa mi to, čo sa deje.:( Asi vám budem pripadať ako pubertiačka... Ale ja fakt už neviem, ako sa zachovať, čoje najlepšie...(brokenheart)