Dostať príležitosť

Rozhodla som sa napísať Vám na tému: Práca. Moju prácu som si naozaj zaľúbila nakoľko som v nej zažila: sebarealizáciu, úspech, uznanie, radosť,... a ako všetko aj to prichádzalo postupne.
Momentálne som na materskej dovolenke a na zážitky z práce spomínam len v dobrom a tie zlé a ťažké veci išli do úzadia.

Takže ako to bolo?.. Po skončení Vysokej školy strojníckej som sa zamestnala vo firme , ktorá sa zaoberá predajom priemyselných armatúr pre veľké podniky / ich navrhnutie, technické riešenie,../. Moja pozícia: Backoffice- t.j. práca v kancelárií/ komunikácia so zákazníkmi cez telefón , papierovačky,.../ Mala som kolegov, ktorý robili Frontoffice /práca vonku/ návšteva zákazníkov, riešenie zákaziek, cestovanie, osobný kontakt proste práca v teréne. Pracovali sme na pobočke našej materskej firmy v malom kolektíve /4 osoby/. Práca kolegov sa mi páčila ovela viac ako moja a stále ma štvalo to, že u nás vo firme túto prácu vykonávali len muži / ved len oni rozumia technike a veciam okolo :-0 / .No čo už....pracovať sme museli.

Pracovala som v kancelárii a stále som sa učila nové technické veci a získavala som prax. Po cca 1 roku nastali u nás veľké zmeny- moji kolegovci dostali výpovede ďalší výpoveď dali a ostala som sama na pobočke.
Kedže firma nechcela zavrieť pobočku chtiac nechtiac ma museli obsadiť na mnou vytúžené miesto FRONŤAĆKY / bola som úplne 1. že na vo firme na tejto pozícií počas jej 10 ročnej histórie/. Dostala som ultimátum aby som ukázala čo viem inak skončí pobočka. Mala som oveľa horšie postavenia ako muži v mojej pozícií ale nemala som čo stratiť a pustila som sa s chuťou do práce. Práca nebola taká ľahká ako sa mi zdalo. Dostala som auto , telefón a už len robiť. Mesačne som precestovala cca 3000km, robila som 10-12 hodín denne bolo to neskutočne náročné , schudla som . Robila som Back aj Front Office proste všetko.

Vzhľadom k tomu, že to bola technická sféra a aj moja konkurencia a zákazníci boli zväčša muži dosť rýchlo ma ľudia začali evidovať. „To je tá žena,... „ hovorili. Nakoľko som mala aj dobré technické vedomosti aj zákazníci a konkurencia ma rešpektovali aj napriek môjmu veku / veď som bola ucho čo opustilo VŠ.
A výsledky sa dostavili. Po ½ roku mi pridelili aj kolegu , potom dvoch, troch a ani neviem ako a stala som sa vedúca pobočky. Zaúčala som svojich kolegov a učila ich zodpovednosti k práci a zákazníkom.

Ja som stále pracovala v teréne, kontakt s ľuďmi, návšteva nových miest, prevádzok, rôzne technické problémy,.. No čo už našla som sa. Po 1 roku som zvýšila obrat pobočky dvojnásobne! Urobila som meno sebe aj firme. Získala som naozaj veľké projekty /ktoré tu budú keď mi tu už nebudeme/- od technického riešenia, ich návrh až po dodávky a servis. Nemala som sa naozaj za čo hanbiť. Vo firme ako všade boli určité zmeny riaditeľov, vedenia atď ja som ostala voči firme lojálna.
Po 6 rokoch som otehotnela a do posledného týždňa som pracovala ešte s bruškom. Ked som odchádzala na moje prekvapenie sa so mnou prišla rozlúčiť aj konkurencia aja mnoho zákazníkov, ktorý boli veľmi radi , že som celý čas bojovali s nimi.

Momentálne som na materskej 1 rok /to ej teda tiež náročná práca/. Moja firma ale aj konkurencia ma začínajú volať do práce späť. A mne to naozaj lichotí. Som rada, že so svoju prácu vykonávala tak dobre, že ešte stále som v povedomý ľudí.

Som obyčajná žena a prajem aby si každú z Vás vážili v práci tak ako mňa a aby ste sa tam našli.

PS: Od môjho nástupu na Fronoffice firma na túto pozície obsadila ďalšie 4 ženy v iných mestách a pobočkách, ktoré boli v tejto čisto “mužskej „ práci tiež veľmi úspešné. Tak sa im osvedčilo zamestnať ženy .
A to všetko len vďaka tomu, že sme dostali PRÍLEŽITOSŤ a mohli ukázať aké sme húževnaté, lojálne, pracovité a jedinečné.

Ďakujem za trpezlivosť pri čítaní a prajem Vám slniečkový den.

Betka