Úplne by som si dnešný deň vedela predstaviť - seba, zabalenu pod dekou, kurírujúc sa v teplúčku, pri svetle sviečok spomínajúc na mamku, babku ... A iba tri polobesné deti okolo mňa, či vlastne jedno, ktoré nedá dýchať ostatným by rušilo moju spomienkovú idylku.
Ale nie, našla som dôvod, prečo sa zapojiť do dnešného dušičkového šialenstva. Deti už dávno neboli pozrieť dedka a akosi som verila, že v nich trochu prebudím záujem o našich predkov.
Myslím, že sa všetko podarilo vrámci vytýčeného plánu.
Chalani intenzívne rozobrali rodokmeň našich mačiek. 
Najmladšie dieťa si na cintoríne natrhalo veľa krásnych kvietkov. 
Dedko na nás bude mať určite nezabudnuteľné spomienky, keď sa najmladšia s najstarším pustili do každodenej hlučnej bitky. 
Zvládli sme náročnú cestu po tme v lejaku. Došli sme domov v plnom zdraví. Malička si na seba obliekla babkinu vestu, ktorú som doniesla na recyklovanie, okolo pásu uviazala štoĺu, ktorá mala mamka možno ešte na svojej svadbe a začala tancovať na Seleneu Goméz. Babky z nej majú určite radosť. Mňa hreje pri srdci, že aranžérske zručnosti nás troch sestier sú neopakovateľné.
Všetko je tak ako má byť. S deťmi sme rozobrali tému pochovávania, spopolnenia aj s mojou verziu, že duša ide do nebíčka. A moji najbližší budú v mojich spomienkach, vždy, keď nastane správny okamih a v srdci stále.
Devy krásne, aký bol váš dušičkový deň? Veríte, že naši najbližší sú tu stále s nami, v našich srdciach, ale aj niekde tam hore?
Vychod mal dnes vyhodu, na tom dalekom sa dazd sputil az okolo pol tretej. Verim, ze sa vam v takom necase nikam nechcelo.
Celkom zivo som si predstavala tvoj dazovy opis. 
S detmi je vzdy veselo, ked je skola nedobre, ked su prazdniny akosi tiez nedobre. A to mozno len na nich vplyva zmena pocasia rovnako ako na nas?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zmena pocasia,zmena casu,spln,prilis pravidelna strava,predcasna puberta....vyhovorky najdeme vzdy 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vzdy to znie lepšie ako, že sme ich nie najlepšie vychovali. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak ja sa len utesujem,ze z tychto "besnych typov" vyrastaju uzasni mladi ludia -po vzore nasho najstarsieho 
a hovorim si iba VYDRZAT!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som deň prežila ako píšeš vo svojej prvej vete...pod dekou....sviečky sa konali len symbolicky na stole.
Našťastie mám oboch rodičov žijúcich a starých rodičov v srdci, takže na živo pôjdem zapáliť sviečky až sa počasie umúdri...kvety sme s mamkou zaniesli a hroby upravili v utorok, ked sa ešte dalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme sa poprechádzali v tomto zlom počasí po dvoch cintorínoch vzdialených od seba asi 60 km, pozreli sme manželových starých rodičov /žijúcich a teraz už iba spokojne odfukujeme, ja pri jabĺčku a šálke čaju a MM pri PC a káve /som zvedavá, kedy pôjde spať, keď teraz pije kávu/. Sviečku som si zapálila aj doma, škoricovú, mňam pripomína mi už Vianoce. Ozaj zastavili sme sa aj v jednom veľkom obchodnom reťazci Te..u a tam už sú vianočné dekorácie, čo mi príde trochu skoro ale čo už...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme boli ráno na cíntoríne, teda boli sme tam skoro doobeda a potom som zaliezla do vane sa zohriať. Mali sme ísť ešte zajtra ešte na Oravu, ale u nás leje ako besné a mne sa chce zaliezť do postele a nič nerobiť, ak tak iba priložiť do pece.
Sviečku som zapalila, niečo pripravila na stôl a tak spomínam či vlastne ani nie ale prežívam ako sa dá.
S dcérou sme mali krásny rozhovor o dušiach, rovno pri Kristiánkovom hrobe a tomu som rada. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru dnešný deň bol smutno spomienkový aj u nás.Cintoríny sme veru ešte nepobehali,keď príde polovička z kúpeľov si v kľude nájdeme čas na spomienky spoločne pri hroboch.Zrána som doma zapálila symbolicky sviečky za všetkých ktorý nás už opustili.
A dnes má aj moja sestra narodeniny,tak som jej aspoň cez telefón zablahoželala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pre mna pekny sviatok, o nic viac nepripomina blizkych ako ktorykolvek obycajny den. asi preto, ze u nas sa chodi na hroby kazdy tyzden. okopat, poliat, okopat, poliat, zasadit, prepliet, vymenit vodu, okopat. pre niekoho je PRACA prejavom lasky, starostlivosti. pre mna je tymto prejavom spomienka, usmev, hocikde. vobec sa mi to nevztahuje na cintorin a toboz nie na dusickovy cas. mne pride smutno az o mesiac a taha sa to potom so mnou az o vianoc.
samozrejme, ze sme boli. kvoli zivym, pre ktorych je tym dokazom praca a starostlivost. boli sme im pomoct. po dlhsej dobe som sa zucastnila i poboznosti a zistila, ze moje dieta vie sice pekne spievat ... ale nevie sa chovat . nechodime do kostola, farar a zhromazdenie veriacich nie je prenho autorita .
ale to pocasie bolo dokonale. mladsia sestra hurikanu sandy, teply vietor, drobny dazd, neskutocne rychle oblaky. no divadlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K nám došiel dážď až skoro za tmy, tak sme si dievadlo mračien až tak neužili. Ale po ceste na ďaleký východ som obdivovala prapodivnú sivastú oblohu, takú som ešte nezažila. Škoda, že sme nemali fotťák, ťažko sa také opisuje. Stihla som sa ešte kochať pestrofaerbný sfarbením lesa, ktoré ešte odlolalo prvým mrazom, snehu ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby som bola ....
- z cukru, tak sa v tom daždi roztopím
- chúlostivá a fajnová tropická rastlinka, tak umrznem (noooo, viem nemrzlo, ale tropickej fajnovke by bolo aj hento čo bolo včera stačilo na umrznutie )
- princezná Arabela, tak by som len otočila tým prsteňom a potom by som po zvyšok dňa hútala, čo včuľ, keď všetku "srandu" som si odprsteňovala ....
... lebo čas-nečas, ja tie dušičkové veci mám rada.
Zelený základ vencov som mala na cintoríne už od utorka, včera sme s mamkou len zabehli do záhrady po kvety, potom šup s nimi na cmiter, tam trocha kolo hrobov upratať, kvety do kytíc naaranžovať a šup ho do tepla .... zahriali sme sa Demänovkou, spravili sme si fajné šniclíky, pokecali, ... deň ako z rozprávky.
Také to skutočné dušičkové čaro sa chystám užiť si dnes.
Pokiaľ ide o tých našich drahých - pre mňa sú tu stále s nami, to sa ani inak nedá, lebo (hlavne ak ide o rodičov) sme ich priamym pokračovaním, to akí sme a čo vieme formovali podstatnou mierou ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekne si si to vyčarovala. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoooj,
u nás cez deň pršalo do podvečera. My chodíme k spoločnému hrobu na Mestský cintorín, ale až za tmy, včera sme šli po šiestej večer. Väčšinou sa tam korzujú celé davy ľudí (za tmy), ale včera som možno narátala tak po 5-6 ľudí. A už nepršalo. A bolo tam príjemne. A takisto aj s mojimi deťmi, som musela melanchóliu hodiť za hlavu, aj keď som si chcela dopriať ten luxus a trošku si v nej povoľkať, no ale nedalo sa. Najprv si museli urrrrvať tú svoju sviečku, malá siréna, tá keď spustila, hneď sme v tej tme našli všetky sviečky aj so zapaľovačom, potom sa strkali, koho je ktorá. Celá moja prednáška o pietnom mieste a ako sa majú chovať bola v háji, potom mi to už bolo tak jedno, oni stratu blízkeho nezažili, tak čo ich budem dusiť. Ja som si tiež obhájila dve sviečky, za jedno babatko a toho, čo ma chodí mátať (ale už sme na dobre ceste, už iba stojí a pozerá, aj to iba občas). A chcela som sa začumieť do tých plamienkov a prehrabať v spomienkach, ale decká furt niečo riešili, až som zistila, na spiatočnej ceste, že som si spomenula iba za posledných zomrelých a na všetkých starých rodičov som úplne zabudla, čo ma mierne rozhodilo. Prostredná ma "donútila" zdvihnúť oči od hrobov a to doslova, lebo kým som sa kochala zrakom dolu, tak deco si všimlo čisté nebo a hviezdy,tak som zdvihla hlavu a hľadala som Veľký voz, lebo ten v tú chvíľu chcel každý vidieť. A potom som sa už k tým myšlienkam nevrátila, už ma obkolesili decká a riešili sme tie hviezdy, to nebo, a kopu praktických vecí, kus morbídnych asi, či v tých malých hroboch sú deti, a ako sa tam zmestia celé rodiny, a prečo je niektorý hrob bez nápisu...a s tým som vyšla z cintorína do reality.
...chce to druhú kávu. Pekný deň, zatiaľ prajem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj moja, kolko dobrodruzstva. No nie su tie deti zlate. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nuz my ideme s dcerou na cintoriny dnes. Mame taku tradiciu, len my dve, to je nas cas, kedy navstivime mojich zosnulych pribuznych, rozpravame sa o nich, o tom, ako si ich pamatam, co pre mna znamenali... Navrhla som, ze vezmeme aj syna, ale to Evicka prudko zaprotestovala - ved to je len nas cas... Tak neviem, mozno sa dohodneme, ved aj Samkovi by som rada dopriala tu atmosferu, ktora na nasich cintorinoch vladne, tu chvilku spomienok, navratov do mojho detstva...
V Ziline mame 3 cintoriny, chodime na vsetky. Na dvoch mam rodinu a spoluziacku z utleho detstva, na tom tretom spoluziacku z gymnazia... Vzdy sa zastavime aj pri krizi a zapalime sviecku tym, ktori maju hrob daleko alebo ziadny...aj na tych spominam, ale len hlboko v mojom srdci...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme boli včera. Počasie bolo fajn tak s tým sme problém nemali. Hovorili sme našej dvojročnej, že ideme zapáliť sviečku prababke a keď sme prišli na hrob zostala pozerať a pýtala sa kde je babka?
No a večer po tme na druhom cintoríne sme jej chceli ukázať ako tie sviečky krásne svietia, ale celý čas mi bola na rukách a hovorila mami bojím.
Večer to naozaj bolo krásne. Na hroboch sviečky a na oblohe spústa hviezd.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zlatá malinká.
To mi trošku pripomína, keď sme šli mamke na pohreb a maličká sa opýtala, čo nám dnes babka dobré navarila. To nič len som si v noci užila pietnu spomienku, kus boľavú, aj také občas treba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...detičky ešte ničím nepoznačené
Nás sa tento dušičkový čas dotkol aj osobne, v utorok ideme na pohreb...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme boli vo stvrtok doma, lebo velmi prsalo, fukalo a deti este neboli uplne zdrave. Zapalili sme si sviecky a boli sme pekne v teplucku. Ja som si pospominala na svojich blizkych a v noci sa mi prisnil sen o mojej prvej laske, ktora tragicky zahynula pred niekolkymi rokmi. Neviem ako je to mozne, ale vzdy ma navstivi na dusicky vo sne prave on. Vcera sme boli zapalit sviecky na hrob manzelovym starym rodicom v nedalekej dedine. Bola uz tma, drobec sa tak trosku bal a ako sa rozbehol za mnou, spadol do mlaky a domov isiel cely zablateny. Dnes sa chystame na cintorin v nasej obci, kde mame s manzelom velku cast rodiny, tak si spravime prechadzku a pochodime ho cely. Tiez som mala taky ritual ako Evka, s maminkou a babkou. Chodievala som s nimi rada (s kazdou zvlast, aj s oboma naraz), pochodili sme vsetky hroby, babka mi ku kazdemu porozpravala pribeh. Bolo to krasne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásna tradícia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to si tym rozpravanim je pekne 
, tiez tie nase poznam ... akurat nie takto sviatocne, ale pri polievani a okopavani
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sa zase s mojou sestrou vo vsedne dni vytesujeme pri sadeni, aranzovani, recykloveni prútených vencov a miestami sa rehlíme ako kozy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uplne najlepsie, ked ma stara mama dobru naladu a nevytahuje "o mrtvych len v dobrom" a splechne nejaku pikosku. vobec ti prastari rodicia na dedinach neboli taki svati ako sa o nich hovori http://www.youtube.com/watch?v=zyZfsRqYWpM
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
my sme do pol tretej dvihali unavene kosti z gauca a vahali ci ist,alebo nie do toho skaredeho pocasia.silny vietro,lejak,vobec sa nam nechcelo,nakoniec chlap zavelil a sli sme.
a snazila som sa spomenut a zaradit ich....a moj chlap prevelice akcny typ vzal malu metlicku,ze zmetie naprsanu vodu z hrobu a pekne krasne rovno mne na nohy a do topanok 
Ovesana ako vianocny stromcek som sa postavila pred hrob starych rodicov,v jednej ruke velky veniec od mojej mamky,v druhej obrovska chryzantema,velka taska plna kahancov,na hlave kapucna,ktoru mi sfukoval vietor,dazd sluhal do tvare,zdravili ma ludia,ktorych som ozaj nepoznala
cestou domov sa pustil este vacsi dazd,ale to uz som bola aj ususena,aj moji chlapi nakrmeni,zastavili sme sa na navsteve,no chalanom neviem co sa deje,ale akosi sa nevedia skrotit ani teraz,ci asi by som od nich vela chcela?