Čas vianočný

Valí sa to na mňa zo všetkých strán. Vianočné reklamy, vianočná výzdoba, prvá adventná nedeľa a prvá zapálená sviečka, ktorú som akosi mimochodom nestihla. Nedokázala som sa nijako narichtovať do tej vianočnej nálady a pritom ja to všetko tak milujem. Nuž, čo som nedokázala ja, rozhodol za mňa osud, resp. môj šéf. Tento rok mu akosi preskočilo, či niečo ho osvietilo a nariadil nám čerpanie dovolenky. Taký šéf, ako mám ja, je priam požehnanie a tak mu s radosťou nejaké tie občasné výtrty odpustíme. Však nikto nie je dokonalý.

Svorne sme si s kolegyňami ponadávali, ako máme stihnúť vyčerpať do konca roka všetku tú dovolenku, ale potom sme si škodoradostne povedali, reku, chlapče, nás nenaserieš a zobrali sme si hneď na druhý deň niekoľko dní "nútenej" dovolenky. Poviem vám, lepšie mi nemohol spraviť. Odrazu sa tá nálada dostavila a v akej sile. V prvý deň dovolenky som sa vybrala k mame a spolu sme poumývali všetky tie okniská na chalupe, potom som skočila na nákupy darčekov. A že sa zadarilo, poviem vám. No ešte mi bolo málo a tak, i keď som mala na ďalší deň v pláne upratovanie, radšej som sa opäť vybrala na pochôdzky nákupného charakteru. Čo vám budem hovoriť. Opäť sa zadarilo. Brúsila som o obchodoch a čo je horšie pre moje bankové konto, všetko sa mi hodilo, všetko ma nadchlo a tak som brala ako nepríčetná, ako by to bolo zadarmo. Avšak ten pocit, ten pocit, keď som videla niektoré tie znechutené ksichty a ja som mala vo všetkom jasno.

Na tretí deň som mala opäť v pláne upratovanie, ale potom mi len tak prebleslo, že dievča, začni od seba, poupratuj si to najskôr tam u seba vo vnútri. I zašla som na spoveď. Poviem vám, ohromný začiatok adventu, aspoň pre mňa.
No čo (tu sa žiada povedať, čo čert nechcel, ale po zážitku zo spovede je to prinajmenšom nepatričné), takže, čo osud zariadil, stretla som sa s mojou svokričkou, zašli sme na nákupy, opäť, kúpila mi darček a od radosti a všeobecnej spokojnosti sme zašli na kávičku. Bola však príšerná zima a tak sa kávička zvrhla na horúci grog. Nemali bohužiaľ k dispozícii tuzemák a tak nám pán majiteľ spravil grog z kubánskeho bieleho rumu a nešetril. Vyzeralo to ako keby sme pili obyčajnú horúcu čistú vodu, ale nametená som bola ako z litra (tie čo ma poznajú, vedia, že jemne preháňam, som jemne odolná ). Aby som vám však priblížila podľa čoho rozpoznávam príznaky vplyvu návykových látok, tak ja mám vtedy strašnú chuť nakupovať. Vtedy nehľadím. Tak to bolo aj v onen deň. Bol už neskorý večer, pomaly zatvárali všetky slušné obchody a tak mi zostal k dispozícii len priľahlý hypermarket. No čo už, keď musíš, tak musíš a ja som musela, preukrutne. Vkročila som a nebolo mi pomoci.
Deti v našej rodine budú mať tento rok bohatého Mikuláša, len pri platení sa mi stala menšia nehoda, nedokázala som sa dopočítať sladkostí. Všetko som brala trojmo a občas som niektoré videla len dvojmo a tak som veľmo preveľmo reklamovala. No, stáva sa, hlavne, že sa tá vianočná sviatočná atmosféra dostavila a pretrváva. Zajtra idem na Lenkin kurz pletenia košíkov. No nemyslite si, prihlásila som tam moje decko, veď nech sa čosi naučí, nie? Ja budem len tak obkukávať a prispievať cennými radami, som mama a tá vie predsa všetko. Dúfam, že tam nebudú podávať žiadny grog.

P.S. Toto nie je žiadne posolstvo, ani hlboké zamyslenie na tému ako si užiť advent, len som sa vám chcela po čase opäť prihovoriť a ak by vás to zaujímalo, tak vás poinformovať ako žijem.

Pá kočeny