Nikdy by som to nepovedala (ale nikdy nehovor nikdy), že Naničmama môže nejak radikálnejšie ovplyvniť môj život. Naaa, a je to tu. Mamamata ma mala skoro na svedomí. Teda ani tak nie mňa, ako skôr moje posledné myšlienky, ktoré by mali zákonite patriť niečomu vzletnejšiemu (rodine a tak). Ale súčasne mi tým zachránila život. Teda... asi.
Ale poporiadku.
Idem si mestom na nákup. V hlave preberám ako divne vyzerá tá fasáda domu oproti, že takto doobeda sú nákupy najvýhodnejšie, lebo nikde skoro ani nohy, ak nerátam pár dôchodcov, mammičiek na prchádzke a psov, a že čo som to chcela kúpiť? Tri veci - chleba, múku a ... no nespomeniem si. Pokúšam sa z pamäti vydolovať aspoň asociáciu, situáciu, v ktorej som si povedala, že aj toto treba kúpiť, snáď ma to napadne. Proste bežná situácia. A tu zrazu som začala mať pocit, že zem pod mojimi nohami sa nejak divne vlní. Nie, nezačalo zemetrasenie. Viem, ako vyzerá zemetrasenie, už som jedno zažila. Vypadli vtedy na mňa obrovské posuvné sklá z našej knižnice, ledva som ich chytila, aby sa nerozbili. Toto bol pocit, akoby som sa vznášala a nie kráčala, ale poletovala. Jednoducho ten divný pocit, čo sa dostaví, keď vás chytí závrat.
Takže navonok môj opojný pocit motýlieho poletovania vyzeral skôr ako opilecké zatackanie a do toho si moje srdce urobilo pár divných úderov v nejakom novom beatovom štýle. Uff! Nejak som došla k lavičke, sadla si a hovorím si: To je ale divné. (Ešte mi nedochádzalo, že sa niečo deje a ani som sa nejak nebála, lebo takéto systolické a diastolické kotrmelce si robieva od môjho detstva). Musíš to iba rozdýchať. To zvládneš. Len pekne dýchaj (nehovorila som nedávno, že návod na život je dýchať? A tu to máte.).
Popritom mi hlavou prebleskovali podivné útržky myšlienok, že čo deti, a manžel, a že mám doma brajgel ako v tanku, a asi by som si mala zavolať pohotovosť (netuším, prečo ma práve toto napadlo) a vtedy to prišlo...
Zrazu všetko zatienila príšerná, hrozná, zahanbujúca predstava - ja som si dnes dala tie otrasné gaťky!!!! A žiadnu podprsenku! (Si to môžem dovoliť, na tie moje nulky sa gravitačný zákon nevzťahuje.) Tak toto teda nie! V žiadnom prípade nemôžem ísť do nejakej nemocnice polonahá a v starých spraných gaťkách! Prežijem čokoľvek, ale toto ako dáma teda nie!
A tak, nabudená hrôzou, som to všetko nejak rozdýchala, spamätala sa a ... bolo dobre.
Nuž, neviem, či sa dialo niečo výnimočné, alebo to bol len blbý pocit, každopádne ten blog o pravej dáme a heslo našich starých mám: "vezmi si čisté prádlo, nikdy nevieš, čo sa môže stať" ukázali, že sila myšlienky prekoná naozaj všeličo.
Renka, ale čo potom, keď sa človeku stane niečo doma? Rýchlo si ísť prezliekať spodnú bielizeň? Aj keby som mala za sebou nechávať krvavú cestičku? Alebo ísť aj s posledným dychom na perách?
No... Zdá sa, že v rámci hesla "Vždy pripravený!" treba mať nóbl blielizeň vždy a za každých okolností 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo, dobrá otázka ja len k tomu, že , keď človek niečo počúva opakovane, tak si to zafixuje v mysli, či chce, či nechce, teda aspoň v mojom prípade
a už som zažila situácie, kedy mi bolo šum fuk v čom som a bolo to posledné, čo by som v tej chvíli riešila...keď si syn zlomil ruku pri bicyklovaní, tak ja na korčulich som stopla auto a poprosila prekvapeného vodiča, aby nás zviezol
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To mi hovor! Keď si syn ako trojročný na návšteve u mojich rodičov rozrazil čelo na schodoch, behom troch minút som zorganizovala manžela, brata, seba a (narýchlo mojou mamou a sestrou ošetreného) syna a frčali sme na pohotovosť na zašívanie. A svoje aj synove oblečenie sme naozaj vôbec neriešili - a to nielenže bielizeň, ale ani to "vrchné"! Takže sme na pohotovosť dorazili v domácich teplákoch a tričkách a v bratovom prípade dokonca aj v domácich papučiach - hoci bol december...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jasne, ze neriesila, vsak nie teba by v tej nemocnici vyzliekali, ale syna. ja som tiez dosla sanitkou do nemocnice len vo vytahanych teplakoch a tricku s flakom od oleja (lebo na mna prsklo, ked som vyprazala), ked nas drobec dostal zachvat prostred noci.
no, ale ked slo o mna, tak to bolo holt ine... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale jasne, ze som ok, inak by som sem nepisala. a nikto by sa nedozvedel, ze moje posledne myslienky skoro patrili mojmu spodnemu pradlu a tej hanbe preukrutnej. no sebecky materialista som. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magicvôbec ale vôbec nie si sebecký materialista ja som šla v zime po čerstvom sniežiku vysypať smeti a dole briežkom ma to švaclo o zem jedná radosť.Moja prvá myšlienka bola či som celá-"nezlomená" a druhá ,ak som "zlomená" aké gatiská mám na zadku ked ma potrepú do sanitky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá ešte jedna skúsenosť,ked si moja dcéruša striekla pred pár rokmi sekundové lepidlo do oka
/chlap ani sused samozrejme neboli doma,ako vždy ked sa niečo deje/tak sme skočili so susedou do auta a fujazdili do nemocnice,kým dcérušu ošetrovali tak mi dve sme si všimli divné pohľady sestričiek.Kukli sme na seba suseda natáčky na hlave+pyžamkové nohavice/samozrejme sme ich potom premenovali na domáci úbor /,ja papuče s veľkým brmbolcom na nohách,ale hlavne,že slnečné okuláááre boli na nose-šak sme dámi nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hahahahahahahahahaha 
Tak vy ste boli teda riadne herečky!
až ma brucho bolí od smiechu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fidorka teraz sa už rehocem aj ja,ale keby si ju videla ako Raduša vyzerala,oko zlepené brat ju strašil ,že už nikdy oko neodlepí,lietaš po byte jak zmyslov zbavená,napádajú ťa kadejaké scénare ,nevieš ako jej to lepidlo odstrániť a ešte ako si potiahla ruku zalepenú aj vyrvala kus obočia suseda za letu hádzala veci do tašky na hospitalizáciu ved ti tam ležala potom vyše týždňa.To máš pravdu,že hééééérečky,alebo totál strašidláááááá už len kabelky nám chýbali
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak chúďa Radka,na tej sa nesmejem...ale to vy dve herečky ste museli vyzerať úúúúchvatne v tých nátačkach a pantofliach a zabaraniť si slnečné brýle!Škoda,že vás neodfotili
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fidorka ja som ti taká potvora že ja sa dnes už rehocem aj na tej Radke,chúdatko palček prilepený k obočiu a ked ho potiahla odrazu obočie na palčekuešte šťastie,že jej dorástlo .Ponaučenie z toho plynúce:odvtedy v našom dome nenájdeš sekunkové lepidlo!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je škoda,sekundové lepidlo má každá dokonalá dáma v kabelke,nikdy nevieš,aká "nehoda" ťa postretne a potom budeš tu miniatúrnu pomôcku boškávať od radosti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
v dome ho nemáme -utekám kuknúť do kabelky .... a ked tam nebude tak utekám dokúpiť ,aby som aj ja bola za "dámu"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lydia, prepac, tiez sa nesmejem na dcere ale vas dve som si zivo predstavila a sa tu aj s mojim drahym sulame jak dve hovada, museli ste byt uzasne 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa idem hrdiť, že som ti priam život zachránila . nie, to by som potom za teba bola zodpovedná, čo? Podľa tých tvojich Číňanov. Nie,nie. Len ten blog je za teba zodpovedný.
Takže heslo dňa - ešteže som si včera nakúpila pekných pätoro nových gačiek! A kvetinkové! určite by na ARE zo mňa odpoadli .
Inak - keď som pár hodín po pôrode omdlela, pri preberaní na napadla iná vec : 1. ten pitevný stôl je poriadne studený a 2. ( to mi bolo jasné, že ma kriesi sestrička a nie patolog) že na sebe EŠTE NEMAM GAŤKY!!!
Tak mi niečo o tom že som neni dáma hovorte .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mamamata pekných kvetinkových gačiek nikdy nie je dosť!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
podla cinanov sice vraj plati, ze ak niekomu zivot zachranis, si uz za neho zodpovedny, ale ja som predsa len radsej na japoncov. tak ziaden strach, zodpovednost sa nekona. za svoje prezitie si pojdem udelit odmenu sama... pojdem rabovat do chladnicky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Heslo dna:
pekne gatky za kazdeho pocasia!
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ja teraz chodím s jednými nohavičkami na ktorých je postavička usmiateho dievčatka ktoré drží v ruke kyticu kvetou, minule som si ich kúpila len tak zo srandy na producírovanie sa po byte a včera som prala, na poseldnú chvílu a do rána nič neuschlo takže som musela vytiahnuť tieto ,,domáce,, v podstate sú nové ale keby ma odviezli do nemocnice a vyzliekli tak by všetci popukali od smiechu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kym tam nemas holubicku moja ako v tom starom vtipe tak je vsetko v poriadku, inak ja milujem nohavicky s vtipnym motivom....preco nie ???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moje drahe....nakolko dost casto prichadzam do styku so starkymi, podobne veci riesime denne- akoze "keby nahodou nieco...." a hoci robim nieco podobne, aj ked nie som rovno zdravotnik, ale myslim si, ze mozem zodpovedne prehlasit asi aj za nich, ze ak aj nahodou by sa kazdemu z nas nieco stalo, spodne pradielko je to posledne, co nas v tej zlej chvili vsetkych zaujima.....a tato situacia je mozno horsi stres pre toho, kto zachranuje ako rovno pre zachranovaneho....je to nieco ako- cudzie zdravie je zrazu v mojich rukach a teraz nesmiem zlyhat!......aspon ja to tak vnimam. Takze dievcata- zachovajme len klud a rozvahu
...to je heslo spravnej damy......
Ale inac je super, ze stres z gatiek a podprdy prevladol nad stresom napr. pred potencionalnym infarktom.......toto nema chybu-magic ....zlata!
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
keby len prevladol, ale mi este aj zivot zachranil, lebo ta hroza ma prinutila zmobilizovat vsetky sily na prezitie. co by inak podla vsetkych zakonov romantiky mali vykonat myslienky na rodinu, milovaneho manzela...
ked som mu to povedala, tak zahlasil, ze ak to ma pomoct (to akoze sa ma zbavi), tak mi cestou domov nakupi za kilo tych cipkovanych veciciek, kde nevies, ktora cast je otvor pre nohy a ktora kolo pasa. no typicky chlap, vsak vezmem do ruky a vidim, ako si to obliect, nie? co na tom nie je jasne?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jááj moja však chlapi to vedia len šikovno zobliekať a ty čuš nech ti ich rýchlo kúpi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aaale, on si ma potom radsej doma objime a povie, ze ma ma rad a nevymenil by ma za kilo cipkovanych spodarov. co je krasne romanticke, ale tie spodare by potesili tiez.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ze ucel svati prostriedky.....
No ste vy asi dvaja s muzom pekna dvojka!
A este k teme: ze cloveka na prahu smrti napadaju podobne prekvapujuce hluposti je vraj casty jav..... ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja som tiež skončila na úrazovke vo vyťahanom spranom tričku a starých teplákoch a gaťky mi pomáhala prezliekať susedka milá to dušička keď mi pomáhala doplaziť sa domov.No veď som išla nakrmiť jej psíka ktorý tam chudáčisko skučal od hladu.No a ja som v nemocnici ostala 2 týždne so sádrou zo závažím a tá hrozná bolesť trvala dva mesiace a rok rehabilitacie. Ale havoš sa najedol.A tričko? To mi museli roztrihnúť skončilo v koši ale gaťky som mala tip top.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kaslem na to dievcence idem si kupit za dve igelitky gackov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ste ma navnadili a tiež som si dnes chcela kúpiť aspoň jedny bombarďáky,len môj chlap mi nechcel zastaviť pri obchode,ale keby som išla jemu kúpiť,tak to by určite aj spiatočku zaradil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
clovek nie je nikdy spokojny: kamoska si pri lyzovani zlomila nohu ... a este dva mesiace doma plakala (to nic noha, to nic kombineza ...) ze ake pekne gatky skombinovane s podprdou mala na sebe, museli jej ich rozstrihnut s kombinezou a pancuchami, ze bude nosit uz len obyc. a prezlecie lepsie pradelko ked sa bude predvadzat frajerovi 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No - a je to tam! Či domáce, či parádne - ani tak nie je dobre, ani tak nie je dobre!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som si teraz spomenula jak to tu čítam čo píšete.Ja som to vtedy asi snaď privolala.Lenka mala asi tri roky ja som chodila na pobede do práce a muž bol doma s deťmi.Kúpila som jej takú bledomodrú teplákovú súpravičku tak som jej ju obliekla taká bola peknučká v nej zrovna sa vybuvala tak sa mi páčila a tak som si pomyslela že aká je pekne oblečená keby náhopdou išla do nemocnice a išla som do práce .O pár hodín prišiel za mnou muž aj s Lenkou s nožičkou v sádre išli na bicykli a ona mu strčila nožičku do kolesa,tak bolo hneď aj po pekných tepláčkoch ale vtedy som si na ne už ani nespomenula,len ma to dlho trápilo že aké som mala myšlienky keď som odchádzala do práce a ono sa mi to splnilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčata,bol 3.február odchadzala som ráno o tretej na rýchlik do Viedne,času málo manžel ma hodil autom na stanicu,vystupim z auta,klzlo ma,čo je?Vonku mínus17,Ja na nohách šlapky,rýchlik pristavený,manžel rozčulený.No letela som do Madridu,tak som mala v kufri aj topánky,vytiahla,obula.Baby ale som si myslela že som,že si celý svet mysli to čo môj manžel.Na vašich prispevkoch som sa riadne pobavila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ja som tutok dávnejšie robila na prímovej ambulancii, a húkačka, doniesli babičku, čo niekde odpadla...chúda, nešťastné, tak som jej odmerala tlak, urobila EKG, odobrala krv, pichla infúziu, a šup, začala babku prezliekať, do nemocničného...a KUK babka mala tie isté nohavičky, ako ja v ten deň, rehot , že máme rovnaký vkus...len potom mi došlo, že je medzi nami vekový rozdiel skoro 50rokov!!!!
Manžel sa mi večer smiáááál , že nech vymením šatník, že už som ako stara baba..no! nepomôžem si...mám rada pohodlný štýl
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne to mi napadlo
čo nám hovorievala naša mama "veď, čo keď sa niečo stane" a tak mi to zostalo zafixované v mysli, že keď idem hocikam, tak nechodievam v "domácom" spodnom prádle
a že si O.K.
A Magic, dúfam, že to nebolo nič vážne