Aha, čo som našla v mojom textárskom archíve. Písala som to pre jeden časopis. Posúvam pre mladšie "účastníčky zájazdu", ktoré netušia ako to tu celé vzniklo. 
Vidím sa ako včera. Sediacu v kuchyni pri notebooku, zúfalo hľadajúcu nejaký recept, čo by sa rýchlo poddal mojim hrncom. Naskočila mi husia koža pri spomienke na pocit ubitosti, ktorý vo mne vtedy bol. Nepamätám si, akú stránku som mala otvorenú, ale nezabudnem, čo z nej na mňa magicky blikalo. Prvé naničmamovské logo... NANIČMAMA... VEĎ TO SOM JA!!! Tak som sa cítila skrz naskrz. NANIČ MAMA.
Takto som našla Kamilu Kokoškovú. Mamu 4 ratolestí, manželku šikovného programátora, osobu romantickú a nadovšetko k sebe úprimnú. Kamka odjakživa tvrdí, že sa minula povolaniu. Po 16 rokoch strávených na materskej, v každodennom zápase pri plnení materských a domácich povinností, sa rozhodla so značnou dávkou humoru a irónie vytvoriť diskusné fórum pre ženy, ktoré sa tak ako ona nenašli v dokonalých všetko zvládajúcich mamičkách zobrazovaných na stránkach časopisov.
Som krásna, múdra, úspešná - a v depresii.
Naničmamovský slogan hovorí za všetko. Ja som na NM stránku vstúpila v úplných začiatkoch, našla som oporu, povzbudenie, motiváciu a hlavne pochopenie. Opovážim sa povedať, že NM ma zdvihla z dna a doslova mi zachránila sebavedomie. Naučila ma úcte k sebe samej, dôvere vo vlastné schopnosti.
NM takto pod svoje krídla prijala množstvo žien a dokonca aj nejaký ten nanič otec sa objavil. Kamile sa podaril husársky kúsok - na fóre zoskupila komunitu ľudí schopných v pokore vidieť vlastné chyby. Ľudí nedokonalých, ale úprimných, otvorených, ústretových, podávajúcich si vzájomne pomocnú ruku.
S potrebami komunity postupne vznikali podstránky Art mama, Poetic, Iné deti, vzniklo občianske združenie Mamám Slovenska, narodil sa časopis Torty od mamy. Kamkine „piate dieťa“ žije samostatným životom už jubilejných 10 rokov. Naničmamy za ten čas zrealizovali množstvo projektov, a to dokonca bez toho, aby sa reálne stretli. Prioritne boli nasmerované na ľudí v núdzi - Aukcie so srdcom, Podaj ďalej, Sladké Vianoce... a realizujú sa doteraz.
S láskou zmeň aspoň kúsok sveta
Komunita Nanič mám, Art mám, Sladkých mám sa nestretáva len virtuálne. Kamka otvorila priestor pre reálne stretká. Vzniklo množstvo krásnych priateľstiev, rozdalo sa veľa dobra, veľa praktických rád, návodov, ale aj duchovnej a hmotnej pomoci.
Kamka a jej stránka dosiahli úspech obyčajnou ľudskosťou. Je krásnym príkladom toho, že stačí zostať sebou, byť tu pre iných a úspech sa dostaví úplne prirodzene. Možno, rovnako ako Kamila, neprekonáte vlastné nedokonalosti, ale dotknete sa pozitívne toľkých životov, že to nezostane bez následkov. Vyskúšajte. Lebo nikto iný nemôže dať svetu to, čo mu dáte vy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jéééj, ďakujem, pekná spomienka. 
Však my dve sme si v mnohom podobné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja vas tak rada čítam. A tie články spred x rokov veru stoja za to. Nuž je to tak, veľa sa mení, vela veci neovplyvníme, idú pomimo nás, niekedy aj pomimo naše chápanie, ale nakoniec je asi všetko tak ako má byť a presne ako píše Kamka, čo i len na chvíľku tu niekoho privialo a našiel si tu čokoľvek čo mu pomohlo alebo on pomohol inému, tak to stálo za to. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj, to už tak dávno bolo, že ani pravda nie je ....
Všetky sme sa niekam posunuli, v podstate je fajn, že mnohé už naničmamu nepotrebujú, z takého či onakého dôvodu. 
Všetko sa mení.
Na stretnutí z gymnázia, mi rozprávala spolužiačka príbeh svojho podnikania. Otvorili prvú kaviareň v Prahe, kde mali ozaj kávy od výmyslu sveta, aké dovtedy v ČR ešte neboli. Nie som odborník, tak vám nepoviem aké to vlastne boli. Pýtala som sa jej čo sa stalo, lebo spomínala, že robí už niečo iné. Tak ,že poprichádzali ľudia so sveta a otvorili podobných kaviarní veľa, do toho, prišla jej materská, a neutiahli to s parnerom, ani tak, ani tak ....
V mnohom mi to pripomenulo osud naničmamy, svet internetu sa za 13 rokov výrazne zmenil, ja som stále ta istá, nedokonalá, nesystemová, uletená , naivná...., ale asi huževnatá, napriek bariéram vo vlastnej hlave. Takže áno, ja som stále naničmama, občas tejto stránky, občas vlastných detí ...či opačne.
Amálka máš môj obdiv, kam si sa posunula ty svojom neľahkom živote, čo všetko si dokázala, zrejme s rovnakým systémom" Hurá" len v o dosť náročnejších podmienkach.