reklama

Nobelovka za vychovu

Pridal/a magic dňa 28. 03. 2009 - 17:13

reklama

Minule bola u nás kamoška so svojím drobcom, a keď medzi našimi DVDčkami pre deti objavila DVD Loonely Toons, upozornila ma, že to som mala ísť vymeniť do obchodu, lebo jedna z rozprávok tam paroduje Hitlera spôsobom vhodným skôr pre dospelých a aj v správach vtedy hovorili, že je pre deti nevhodná. Keďže sme ho vtedy kúpili, ale ešte nepozreli (však ich máme doma asi 200), nedalo sa s ním už nič urobiť.
Ibaže mňa tak napadlo, koľko vecí, zdanlivo neškodných sa našim deťom dostáva do uší. Dokonca ich ich aj učíme. Alebo niekto iný, keď nie my. Spomínate si niektoré riekanky? Vedia byť dosť drsné, čo?
Napríklad taký papagáj. Ten to veru nemá ľahké:
- Opakovací papagáj,
dobre sa mi napapaj.
A keď budeš tustý,
pôjdeš do kapusty.
A z kapusty na vežu,
tam ti hlavu odrežú. -
Brrrr, fuj, fuj.
Alebo taký chudák slimák:
- Slimák, slimák,
vystrč rožky,
dám ti masla
na parôžky.
A keď ich nevystrčíš von,
podpálim ti dom! -
No ako ten k tomu príde?!
A teraz deťom vysvetľujte, že svoje môžu dosiahnuť aj pokojne, bez nátlaku, pekne si to vydiskutovať, že na všetkom sa predsa dá dohodnúť, keď sa chce, vždy sa nájde kompromis...

ALE...

Dnes sa môj drobec (nehovorí si už niekto z vás - bože môj, zase? - no však počkajte až dorastie aj drobčica Slnko), takže - dnes sa môj drobec hral vo svojej izbe s plyšovým slimákom. A samozrejme ho napadlo zaspievať mu tú pesničku.
"Slimák, slimák, vystrč rožky, dám ti masla na parôžky. Ak ich nevystrčíš von..." na sekundu ostalo váhavé ticho, "...vytiahnem ťa von a porozprávame sa o tom, prečo ma nechceš poslúchať!"

Padla výchova na úrodnú pôdu, rastie mi doma pacifista! Idem sa nominovať na nobelovku za výchovu. Ale až potom, čo ho odučím neľudsky vrieskať na sestričku, keď mu berie hračky, až sa z toho chúďa vždy rozplače.

PS: Ak by sa niekomu tá vetná konštrukcia zdala príliš komplikovaná na inteligenciu 4 ročného dieťaťa, tak ju má z toho, že ho vždy, keď ma vytočí do biela, pošlem do jeho izby a kričím za ním: "Už aj marš do svojej izby na stoličku. A tam budeš čakať, kým za sa tebou prídem porozprávať sa o tom, prečo ma nechceš poslúchať!"


reklama

reklama

Vea, So, 28. 03. 2009 - 17:38

Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa

Ako tak sledujem mas deti v podobnom rozpati ako ja, syn bude mat teraz 4 rocky a mala ma 1 rok a 4 mesiace ....
My sme sa slimaka ucili stylom ... "Slimak slimak .....ked ich nevystrcis von, tak ti zamknem dom a ostanes v nom" ... inu verziu ani nepripustam .... aj ked knizky citame a je tam ta riekanka, menim slova .... zatial s inou verziou nedosiel (chvalabohu)

A ta veta ... akoby som seba pocula Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa len u nas maly obcas malej krici ... "chod do izby a tam rozmyslaj, co mas urobit" a hned na to doda .... " ak by si to nevedela, mas povedat PREPAC"
U nas sa po sestricke nekrici, on pre istotu po nej hned capne, kym bola mensia, tak bol na koni, ale teraz mu mala vrati, takze mame obcas "ring volny"

bigmama, So, 28. 03. 2009 - 18:27

jaj, to nas slimacik macik je nic proti anglickym a francuzskym riekankam Mrkám Hambím sa
napr: angl. riekanka: tri slepe mysky, pozri ako utekaju, rozbehli sa za farmarovou zenou a ta im odrezala chvostiky nozikom!! videl si uz taku vec v zivote.; tri slepe mysky.... a bolo by ich viac,ale nechce sa mi rozmyslat
neviem preco, ale zatial som sa stretla s touto "drsnostou" v kazdej jednej kulture- hlavne, ze sa to rymuje Mlčím
a inak to ukoncenie slimacka macka vo vasej verzii je superne Veľký úsmev

magic, So, 28. 03. 2009 - 19:22

tuto riekanku poznam z agathy christie:
tři slepé myšky
vyběhli ze spížky.
selka se jich polekala,
ocásky jim usekala.

tiez dost drsne. brrr. chudak mysicky.
inak vraj su tieto riekanky len skomoleninami zabudnutych carovnych zariekadiel z cias davnovekych (ako aj abrakadabra). co by mozno aj sedelo, preco maju taky kruty charakter.

renka, Ut, 31. 03. 2009 - 11:37

nie je to presne k téme, ale zrovna dnes sme s mužom riešili rozprávky...teda presnejšie, princiatko práve prechádzy obdobím objavovania kreslených- väčšinou Disneyho - rozprávok...čítame knižky a pozeráme na kazetách či internete...no a už v min. v dvoch- Bambi a Slon Babar sa vyskytla smrť maminky- a my máme dilemu, ako to vysvetliť nášmu drobcoviSmútok zatiaľ mu hovoríme, že maminka niekde odišla alebo sa stratila- neviem, zdá sa mi drsné povedať takému malému dieťaťu, že maminku zastrelili poľovníciMlčím , proste, že zomrela...nedá sa to obísť, lebo malý sa stále vypytuje a kde je jeho maminka??...fakt neviem a vôbec si nespomínam ako som to riešila pri starších deťoch v tomto vekuHambím sa ...
ako to vysvetľujete takýmto malým detičkám vy maminy??? Kvietok

georgina, So, 28. 03. 2009 - 19:33

Dievčatá, viete, že som proti fyzickým trestom - a vaša snaha upravovať detské riekanky je mi veľmi sympatická.

Lenže úplne zakrývať deťom oči pred násilím je zase druhý extrém.
V dnešných rozprávkach sa naozaj dajú nájsť časti a deje pre deti vyslovene nevhodné.

Ale scény z ľudových rozprávok, (vlk prehltne babičku aj Červenú Čiapočku, Snehulienka si odkusne z otráveného jablka, hlúpy Jano odtne drakovi hlavy... atď.) majú svoj význam a deti to vnímajú úplne inak, ako dospelí.

Pekne sa o tom píše tu: http://www.velkaepocha.sk/200806235382/Rozpravky-a-ich-carovny-svet.html
Krátky citát:
"V rozprávkach klasických sa často tiež vyskytuje veľa zla, či násilia. To ale v tomto prípade na detskú dušičku nemá deštruktívny vplyv, je skôr zobrazením prekážok, ktoré sa vyskytujú v reálnom živote, a ktoré treba prekonať múdrosťou, trpezlivosťou a poznaním. Kontrast, ktorý spôsobuje zobrazenie dobra a zla, má často naopak blahodarný vplyv na pochopenie sveta detskými očami. Keď je potom v reálnom živote rovnováha sveta narušená, dieťa je pripravenejšie na znášanie zla a žije v očakávaní víťazstva dobra. Rozprávky nám ukazujú zlo, ale zároveň odhaľujú aj spôsoby ako sa s ním vyrovnať.
Pán Tolkien povedal: "Rozprávky môžu vytvoriť monštrá, ktoré lietajú vzduchom alebo prebývajú v hlbinách, ale ani v najmenšom sa nesnažia uniknúť z neba alebo mora." A toto deti akosi intuitívne cítia a neobávajú sa, že by sa často veľmi kruté udalosti mohli prihodiť im, alebo ich blízkym."

adus, So, 28. 03. 2009 - 21:28

Už som sa bála, že budem musieť niečo takéto niečo napísať ja!
Ďakujem Georgínka, že som nemusela.

desina40, So, 28. 03. 2009 - 20:22

ja som tiež nezistila,že by rozpravky napr.Tom a Jerry, a potom rozne o drakoch, a kde sa princovi utne hlava(už ani neviem, ako sa ktorá vola..)v Harry Potterovi to tiež nebolo ružové... proste nijakym sposobom to moje deti neovplyvnilo,myslim tym,že by ostali nejake agresivne,drsne apod. Myslim,že rozpravky su napisane tak, aby dieta malo zažitok,ale aby nemalo traumu. Na takom Tomovi a Jerrym sa skor smiali a viete čo zbožnovali?? českych A je to! Pata a Mata. To som povinne pozerala aj ja a namojdušu som sa ja dospelačka na nich rehotala. A rozpravky maju vačšinou dobry koniec,nie?

georgina, So, 28. 03. 2009 - 20:34

Správna rozprávka má dobrý koniec - dobro je odmenené a zlo potrestané. Ľudové rozprávky toto pravidlo spĺňajú na 100%.

sadlonka, So, 28. 03. 2009 - 22:18

Môj Maťko, dodnes veľmi citlivý chlapec, ktorý ako dieťa nevedel pochopiť zlo a nespravodlivosť, si vynútil pri rozprávaní rozprávok "vymazať" všetky zlé postavy a skutočnosti, takže u nás istý čas "leteli" rozprávky.: O troch prasiatkach bez vlka a O dvanástich mesiačikoch bez macochyChichocem sa . Môj manžel bol v týchto improvizáciach úžasnýBozkávam . Argument, že všetko sa dobre skončí pre neho určitý čas nezaberal.

Ariesa, So, 28. 03. 2009 - 21:41

prcek strasne rad pocuva o kozliatkach alebo o jezibabe v pernikovom domceku ... nema strach, neprenasa si to do realu. a este zdoraznim, ze je to v ropravke, ze my take nemame.

minule sa ma spytal na mojho otca, odpovedala som ze zomrel. ludia to bolo na dva dni vysvetlovania. cele dva dni rodinni prislusnici utekali z miestnosti kde sme sa s malym nachadzali, oci vyplestene ako v sebe dusili smiech a chodili sa potajomky rehotat do chodby. nie je to moc zabavna tema, no tie otazky. maminka a preco zomrel? a preco nedaval na seba pozor? a to by este nezomrel keby daval pozor, vsak? a to on takto lezal v truhle? (a lahol si na zem !?!?!?!kde na to chodi ten krpec 3r) a mal takto zavrete oci potom v truhle? a potom ho zahrabali? a kde je teraz?

dva dni to trvalo. ale vydusil ma vo vlastnej stave poriadne.

renka, So, 28. 03. 2009 - 21:46

Ariesa a postavy v rozprávkach zomierajú? Chápe to?

Ariesa, So, 28. 03. 2009 - 22:04

ked mal vyse dvoch rokov videli sme pri ceste mrtveho vtacika. vysvetlila som mu, ze si vtacik nedaval pozor, ze ho asi zrazilo auto, alebo chcela spapat macicka. nema traumu ani z maciek, ani z mrtveho vtacika ani z aut. ma respekt. odvtedy sa s nim viem rozpravat o smrti. vtedy zistil, ze ten vtacik uz nebude lietat, ze je zomrety, ostane zafulany na zemi. mohol zareagovat inak, no zaragoval spravne a doteraz z toho cerpame.

postavy v rozpravkach zomieraju. i zijuci ludia a zvieratka zomieraju. so smrtou nema problem, a je taky sucitnejsi a hlbavy ked sa o tom bavime. viac ako na vysvetlovanie smrti vsak dbam na vysvetlenie: rozpravka verzus realita. zatial mam z toho dobry pocit, zda sa, ze to chape.

renka, So, 28. 03. 2009 - 22:31

ja mám strach, že keď mu v tých rozprávkach (viď môj príspevok vyššie) poviem, že maminka umrela, a, aby nemal strach, že sa to stane mne, že mu ja odídem, proste sa mi ešte zdá malinký, aby to pochopilMlčím

Ariesa, So, 28. 03. 2009 - 23:03

s tym vtacikom sme si vysvetlili, ze i on, ci ja, mozme umriet. risko to pochopil tak, ze si treba davat pozor. ale kazde dietatko je ine. nevravim, ze to bolo univerzalne riesenie, viem, ze to mohlo skoncit placom a riesenim jeho strachu.

pre neho je ovela tazsie to, ze bio s nami nezije. a s tymto sa pasujeme ozaj tazko. ma s nim kontakt, vyzera to celkom ok, vie, ze je lubeny nami oboma, no toto sa mu do makovicky nie a nie vmestit. nevyspytatelne hlavicky su to.

renka, So, 28. 03. 2009 - 23:08

veď práve, človek niekedy nevie, ktorá je tá najlepšia cesta...a to je ,myslím si, na rodičovstve to najťažšie

klička, Po, 30. 03. 2009 - 16:39

Aj u nas sme sa dostali do situacie, ked sa maly zacal pytat na smrt. Do podobnych tem sa s nim pustam vacsinou az ked sa sam zacne pytat a odpovedam na polozene otazky pravdivo. Takze aj u nas bola otazka : Mami, aj ty zomries? (so slzami v ociach). Bolo mi ho luto, ale povedala som, ze vsetci zomrieme, ale az ked budeme stari.
Pre nas mamy je velmi tazke ukazovat dietkom vsetky stranky zivota, myslim, ze pri tych zlych nas to boli viac ako ich, ale ja som sa rozhodla ist cestou pravdy.
Nezniesla by som pocit, ze mu vyslovene klamem. Samozrejme zvazim, kolko toho jeho hlavka v kazdom veku dokaze spracovat. A davam si pozor, aby som odpovedala na vsetky otazky, aby nemal obavu sa ma cokolvek opytat. Aj ked niekedy je to riadna fuska, zodpovedat tie nekonecne otazky. Ze, Ariesa? Mrkám

Ariesa, Po, 30. 03. 2009 - 22:40

suhlas klička, s bio mame vyriesene, ze prckovi sa odpovie na co sa bude pytat a hlavne, ze sa mu nebude klamat. akurat je to velmi tazke v takych milych suvislostiach ... napriklad: je strasne komplikovane takymto sposobom kamuflovat jeziska na vianoce, ked sa na neho furt pyta Mrkám

klička, Ut, 31. 03. 2009 - 12:03

Veru, Jeziska a Mikulasa "uznavame" Úsmev a pre mna je doslova potesenie pozorovat Lukaska pri otazkach na tuto temu,ako sa to snazi pochopit rozumom a ako respektuje to tajomno. A jedna z otazok : "mami a Jezisko ma vidi aj ked sedim na zachode?" Veľký úsmev

lobelka, Ut, 31. 03. 2009 - 12:10

Z korespondencie mojej dcerky s Jeziskom (deje sa prostrednictvom listockov na okennom parapete v priebehu celeho roka, aby sa ubezpecila, ze sleduje jej dobre skutky kvoli Vianociam Úsmev ): " A Jezisko, mate tam aj Internet? A skajpovat mozes? Mozem ti dat priklady, co som dnes vypocitala na Klokanovi?", atd... Je to velmi mile, vsetky mam odlozene Slnko

magic, Po, 30. 03. 2009 - 13:56

jaaaj, nie. rozpravky su v pohode. aj tie drastickejsie. proti rozpravkam nemam nic. tie neupravujem. tam sa vsetko da vysvetlit prijatelnym sposobom. hoci tie diskusie po skonceni rozpravky davaju niekedy poriadne zabrat mojim mozgovym zavitom.
len tie riekanky, kde pre nic za nic podpalia slimakovi dom, lebo neurobil, co chceli, to mi je proti srsti.
hoci na druhej strane, tiez sme ich poznali a hovorili, a ak sa dobre pamatam, vnimala som ich iba ako rytmicke slova, ten podtext mi nejak unikal. ten mi dosiel az ovela neskor. a vobec ma nenapadlo preto slimakovi, ci inemu tvorovi ublizovat.
mne sa hlavne pacilo, ako si ten moj drobec poradil so situaciou, ked by mal slovne slimakovi ublizit, ale to sa predsa nepatri, ked nic zle neurobil.

georgina, Po, 30. 03. 2009 - 14:00

Magic, tvoj drobec si poradil s riekankou úžasne Úsmev Áno Áno Áno.

Len som napísala k téme niečo viac Úsmev. Nič sa nemá preháňať Úsmev Mrkám.

magic, Po, 30. 03. 2009 - 14:08

jasne, ze nie. svet je, aky je. musi si zvykat. nemozem ho predsa zavriet na ostrov. Slnko

georgina, Po, 30. 03. 2009 - 14:10

Veď to, veď to Úsmev Mrkám.

cibinkals, Po, 30. 03. 2009 - 14:11

Moja skoro 5-ročná dcéra do dnešného dňa nevie, že Bambiho mamičku zabili polovníci...podla mojej verzie, ju zobrali do ZOO, lebo bola slabá a chorá...Myslím, že si vymyšlam všadeaké konce, lebo je rozcitlivená jak mäkkýš pri všetkom...Ale som presvedčená o tom, že robím zle...deti by mali vedieť pravdu...skôr sa vyrovnaju s okolitým svetom, ktorý nieje najružovejší..
Prave včera pozerala reláciu o psoch, kde vycvičuju psov...a jeden havino bol nezvládatelný, a dohryzol malé dievčatko s rodiny ...tak ho dali utratiť...tá moja srdcervuci rev...že čo s ním robia, a ona to chce vidieť...tak som ju balamutila, že to ho odnašaju k iným ludom, ktorý nemaju malé detičky...
No prúser...ale ja naozaj nemám srdce ju vidieť plakať, ked sa tak za všetko trápi....
P.S. Aj muchy v lete chytáme akože pre potravu pavúkom, a nie, že nam lezú na nervy....Smútok

georgina, Po, 30. 03. 2009 - 16:46

Cibinkals, pred dvoma týždňami som zasiala do hrantíkov semená kvetov. Už vyklíčili a majú sa k svetu. Hrantíky mám na okne, kde je dostatok tepla a svetla, polievam ich jemnou spŕškou vlažnej vody každý deň.
Keď ešte trochu podrastú a vonku sa oteplí, začnem rastlinky otužovať. Vyložím ich von - na slniečko, do závetria. Najprv len na hodinku, ďalší deň na dve hodinky.
Po týždni ich vynesiem von doobeda a poobede ich dám do kotolne - je tam o dosť chladnejšie, ako máme v dome.
Na začiatku mája ich vyložím hneď, ako vstanem, ešte keď bude chladno. A do kotolne ich budem dávať, až keď pôjdem spať.
V polovici mája rastlinky rastlinky vysadím na záhon.
Keby som nešla na to takto postupne a rastlinky vysadila v máji neotužené - slnko by ich spálilo, vietor polámal a dážď ubil k zemi. Kvety by nerozkvitli. Mala by som len podivné, pokrútené rastiny s popálenými listami.

S deťmi je to rovnako. Keď ich budeš prehnane chrániť - viac im uškodíš, ako pomôžeš...

cibinkals, Ut, 31. 03. 2009 - 12:00

Georgina...máš velku pravdu...som chorobne uzskostlivá k mojej malej dcere...Už som sa tu na naničmame chcela iných mamičiek popýtať, čo s tým robiťSmútok
Dnes sme napriklad vyfukovali vajička do školky, a ja, že v dobrom jej dám o jedno vyfuknute vajičko navyše, keby jej napríklad padlo a rozbilo sa...
A tá moja slečna sa hned rozplakala, že nechce viac, lebo, čo ked jej pani učitelka vynadá, že ich má vela...(mala doniesť dve)
Neviem to pochopiť, prečo je takáto...furt jak bábätko, čo chce mať všetko poporiadku, nič nemôže vybočovať z radu, ktorý si sama vyčlenila...nič nemôže byť zlé, a ked niečo ide inak, ako by malo, tak sa rozplače, alebo sa strašne zlakne...stačí, aby si zabudla gumičku v školke....a už utekáme do školky, alebo ju ubezpečujeme celý večer, že gumičku rano pohladáme...
V školke ju uplne miluju, lebo také mile, dobré dievčatko, ktoré je také poriadkumilovné a dôsledné už dávno nemali...Ale ja si myslím, že som to vytvorila ja...mojou úzskosťou, ktorú som okolo nej vytvárala, tak si zvykla na takýto sposob. A ja už neviem z toho vybočiťMlčím
A to ani nehovorím, že čo začne, ked je chorlavá...ake stresy prežívam, a myslím, že to prenášam aj na ňu..Moja dcera už teraz v skoro 5-tich rokoch vie, aké kvapky a ako sa volaju si má dať...Bola som už aj so sebou u psychologa...skušam ju davať aj niekomu inému z rodiny, ale aj tak si neoddýchnem, lebo som v strese, čo s ňou robia!!! A ked ju po víkende dostanem naspäť, tak viem presne, čo sa stalo zlé...a už ju tak skoro nikomu nedám...
Asi by som sa to mala isť naučiť podla tvojh receptu s kvetinkami...hlinu, a semiačka už mám v kočíkarni asi mesiacMrkám

georgina, St, 01. 04. 2009 - 13:03

Cibinkals, možno by to chcelo trochu "otužovania" aj pre teba Úsmev Mrkám. Najprv "dožič" dcérke trochu nepohodlia a ty pritom usilovne predýchavaj, aby si sa na to vládala pozerať. A potom postupne pridávaj. Obom...
Psychologička ti pritom určite veľmi pomôže Úsmev.

Problémy, prekážky a nepohodlie (či už fyzické, alebo psychické) tiež patria k životu. Myslím si, že ich prekonávaním rastieme ako ľudia - a dozrievame.

Držím palce, aby sa vám obom - tebe, aj dcérke - pri "otužovaní" darilo Úsmev Objímam Objímam Objímam

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama