je to už nejaký čas, len som to potrebovala predýchať.
bolo už neskoro večer, ja som ešte dokončovala nejaké veci do práce, dítko č.1 stále vybiehalo z izby (zachod, smädná som, mne sa ešte nechce spať, ešte mi porozpravaj rozpravku...) a ditko č.2 keďže mu idú zuby som uložila do postielky kde mohutne vrešťal, lebo som fakt nespala už niekoľko dní a nocí a už som padala na hubu a bola som taká zúrivá, manžel na robotách v tramtárii a ja zavalená papiermi... proste jedovatá na všetko a všetkých.
zapípal mobil, a ja som myslela, že ma roztrhne, lebo prvé čo mi napadlo bolo, že zas niekto niečo chce a zrejme to treba spraviť hneď lebo prečo inak by mi posielali sms uprostred noci...
potom som otvorila správu a čítam, že kamaratkino predčasne narodené bábo to kvôli ťažkym komplikáciám nezvládlo a nachalo ich tu samých...
tak som len všetko položila, išla k postielke, zobrala syna, potom prišla do izby za dcérou, sadla si k nej, a počkala kým zaspí, potom som znova až do rána nosila na rukách malého, lebo nevedel inak spať, unavená príšerne unavená, ale nekonečne šťastná, že ich mám a že ich môžem vystískať.
a odvtedy zakaždým, keď by som ich najradšej rozdrapila si spomeniem, na tú kamošku.
Predstava že by som už tých svojich škriatkov nikdy nevidela, že by tu už jednoducho nemuseli byť ma desí.
Hovorím si, ako rada by ona nosila to svoje bábo na rukách a nemôže a ja môžem a ešte sa sťažujem a frflem...
Tak toľko som chcela komentare necham na vas
...tiež si občas vyčítam, že si to svoje obyčajné šťastie niekedy viac uvedomím až pri tragédiách v okolí
...
...a keď vidím niektorích ľudí riešiť melicherné problémy, tak mám chuť nimi zatriasť: Prosíííííím , preberte sa!!!!!!...veď život je- teda mal by byť- o niečom inom
...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mozme byt stastny ze svoje deti mozeme vystiskat ze ich mozeme pobozkat a ze ich mame pri sebe aj ked nas hnevaju kolko mamin a tatinov by chcelo aby ich anjelik nieco pokazil aby neposluchal plakal smial sa hral hocico len aby tu bol .. s nimi
neviem a ani si to nechcem predstavit ze by som mohla byt niekedy bez mojej dcerky .
preto ju aj dnes pojdem 100krat zakryt a povedat jej ze bubak neni a ze ju lubim milujme svoje deturence ved su krasne aj ked neposluchaju my sme neboli iny
a budme stastne ze ich mame
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je naozaj pravda, človeka len takéto smutné veci väčšinou prinútia zastaviť sa a zamyslieť. Z tých mojich dvoch pubertiačok ma naozaj niekedy ide uchytiť - ale predstava, že by tu zrazu neboli je pre mňa desivá. Ale týka sa to aj iných ľudí okolo nás - manželov, rodičov, súrodencov...ktorý nás pravidelne vytáčajú, a potom sa tu na nich sťažujeme 
. Viete si predstaviť, že by ste zrazu boli bez manželovej večnej neporiadnosti, bez kritických pripomienok Vašej mamy, atď...? Čo by to bol za život?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak pekne ste to napisali, ze nemam co dodat...
Len to, ze skutocne som zacala zit, az ked sa mi narodili deti.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Yanina.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yanina si z vychodu?ak áno možno poznáme tu istu osobu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hej som, a dúfam, že je to tá istá osoba, takéto veci by sa NEMALI stávať často - alebo VOBEC by sa NEMALI stávať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
je to aďa?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie, žiaľ asi ich bude viac
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
z takých situácii (brokenheart) a veľmi silno
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kazde rano a aj vecer som vdacna za kazdu minutu mojho zivota a ludi, ktori su okolo mna, lebo nie kazdy ma take stastie.
Je uzasne, ked pochopime, ze vo vsednosti je krasa a najvacsi dar ....
Zuzana
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To su tie chvile, co nas nastastie aspon na chvilku zastavia a mame moznost sa nadychnut a porozmyslat. Velmi mi je luto toho babenka a jeho rodicov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....smutné...veľmi....bolí to....(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a celkom vhodne sa mi zda si preventivne kazde rano, ci kazdy vecer premysliet, ako je na tom aktualne nas partnersky vztah
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ach, presne tak sa ja viem rozculit na svoje slniecka, ked mam vela prace a oni sa prave vtedy rozhodnu vydobit si maximum pozornosti. a vecer potom, ked im potichucky nakuknem do postielky, si vzdy iba poviem, ze som hlupa, ze som kricala. ved bez nich by mi tu nic nestalo za tu namahu.